Výstava Laca Terena (1960-) predstavuje kľúčové body jeho umeleckého programu a pokúsi sa komplexne priblížiť jeho jedinečnú výtvarnú a vskutku „polymúzickú“ osobnosť.
Teren patril k vedúcim osobnostiam postmodernej generácie, ktorá okolo polovice osemdesiatych rokov 20. storočia vystúpila s programom neo-expresívnej maľby inšpirovanej talianskou transavantgardou a nemeckým hnutím Neue Wilde. Výbušným temperamentom, razantnou a odvážnou metaforou ironizoval ikonografické symboly končiacej éry socializmu. Po roku 2000 postupne inovoval reč a spôsob maľovania svojich obrazov a svoju tvorbu rozvíja v niekoľkých paralelne bežiacich cykloch (figurálne kompozície fantaskného značenia, hlavy, kvetiny, zátišia…).
Na jeho súčasných rozmerných maliarskych plátnach „barokovo-secesného“ a pop-artového strihu, založených na veľkoryso plošnom farebnom a kresbovom rozvrhu, sa krížia rozmanité aktuálne a historické podnety. Je tiež príkladom autora, ktorý síce prevažne maľuje, ale občas si odskočí aj k sochárstvu. Od začiatku deväťdesiatych rokov sa paralelne venuje navrhovaniu a tvorbe priestorových objektov, pričom vychádza z ikonografického a štýlového repertoáru svojho maliarstva.