V zvláštnej kultúrnej situácii, keď sa v 2. polovici 80. rokov 20. storočia synchronizovali nesúrodé a konfliktné hnutia, bola SYZÝGIA veľmi špecifickou skupinou. Astronomický význam jej názvu – spoločný termín pre opačné javy, konjukciu a opozíciu – metaforicky charakterizoval kultúrnu situáciu v čase konfliktu postmoderny s jej modernistickým a disidentským pozadím na domácej scéne. Názov odrážal aj neobvyklé generačné spojenie štyroch mladých umelcov, ešte študentov – Gabriela Hošovského, Martina Knuta, Miloša Nováka a neskôr aj Pavla Pochylého – a Rudolfa Sikoru, ktorý spolu so Stanom Filkom a Júliusom Kollerom patril na prelome 60. a 70. rokov k predstaviteľom konceptuálneho umenia a vizuálnej kozmológie. Z dnešného pohľadu ukazuje SYZÝGIA zložitosť a rozpory postmoderného hnutia oproti tomu, čo sa spočiatku javilo a riešilo ako jednoduchá polarita tzv. neoavantgardy a postmoderny.
