J. Ondruš (1932-2000) predstavuje jedného z kľúčových autorov slovenskej poézie druhej polovice 20. storočia.Reedície, nové autorské verzie textov, ako aj kriticko-interpretačná práca nad nimi od 80. a predovšetkým od 90. rokov „vyvolali po mene“ tohto autora z literárneho ústrania či nepriazne 70. rokov. Prvý z textov rekapituluje po polstoročí pri debutovej zbierke jej celkové gesto, motivický svet oscilujúci medzi zmyslovou konkrétnosťou a strohosťou, ako aj neprepočuteľnú životnú naliehavosť. Druhý z textov detailnejšie predostiera možnosti čítania samotnej existenciálne vypätej a poeticky komplikovanej básne Šialený mesiac, ktorá dala zbierke inšpirujúco excesívne pomenovanie i významovú dominantu. Pripomenutím elementárnej krásy, citlivosti a presnej vecnosti Ondrušových začiatkov je interpretačný návrat k juvenilnej básni Spamäti.
