Belletristik

Román Plachý dom spisovateľky Barbory Hrínovej, nositeľky ocenenia Anasoft litera 2021 za poviedkový debut Jednorožce, si vás dokonalo podmaní jemnosťou i vtipom. Hlavný hrdina Ambróz, starnúci láskavý muž, kontrabasista vyučujúci hru na klavír, manžel a otec, zberateľ básní, psičkár, možno na prvý pohľad pôsobí nekompatibilne s dnešnou rýchlou dobou túžiacou po zmenách.

Kniha Výběr z textů od Fedora Gála je souborem klíčových esejí a článků, které odrážejí autorovu dlouhou a významnou intelektuální dráhu. Fedor Gál, renomovaný slovenský novinář, publicista a politický analytik, se v této sbírce zaměřuje na široké spektrum témat, od politických a společenských problémů až po otázky lidských práv a demokracie. Texty jsou průřezem jeho novinářské a publicistické práce, která se vyznačuje důrazem na objektivitu, kritické myšlení a reflexi aktuálních dějinných momentů. Kniha nabízí hluboký pohled na vývoj středoevropského prostoru v posledních desetiletích a dává čtenářům možnost nahlédnout do autorova názoru na klíčové události a problémy této doby. Tato sbírka je nejen cenným dokumentem o politických a historických změnách, ale i výzvou k zamyšlení nad hodnotami, které utvářejí moderní společnost.

Trvanie je spoločenský, rodinný a zároveň politický román. Dej sa odohráva v Bratislave, tridsať rokov po Nežnej revolúcii. Vývin jednotlivých postáv k vyhraneným typom, ktoré predstavujú, sa odohráva aj cez retrospektívy až do 20. storočia. Postavy spájajú príbuzenské vzťahy, ale sú to aj pevné priateľstvá, utužované stretaním v záhrade manželského páru, zasiahnutom osudom jedinej dcéry. Pevnosť a súdržnosť postáv väzí v hodnotovej hierarchii, ktorú si pestujú a presadzujú, pokiaľ sa dá, do spoločenských a politických procesov. Keďže sa po roku 1989 pre túto krajinu otvoril svet, znamenajú časté študijné alebo pracovné cesty protagonistov románu aj porovnanie Slovenska so svetom. Román nesie nádejné posolstvo o tom, ako kladné hodnoty podporujú pretrvanie bytia.

Doteraz nepublikovaná historická próza Mila Urbana sa odohráva na Liptove a odkrýva neľahký osud viacerých postáv. Jurajovi Majdišovi-Smoliarovi nepriatelia už druhý raz vypálili dom a myslel si, že prišiel o svoju rodinu. Nevedel, že jeho dcéra Anka aj syn Boguš sú ešte nažive. Cesty oboch súrodencov sa nečakane skrížili na Veľkom hrade, ktorý bol v rukách krutého Petra Komorovského.

„Anka je ojedinelá, historická próza v kontexte Urbanovej tvorby, azda preto je v mnohých aspektoch odlišná od ostatných diel autora. Tenduje k povesti, no zároveň daný žáner presahuje nadčasovými úvahami o Božej (ne)spravodlivosti a milosti, no tiež o zmysle bytia vo vypätých životných, existenciálnych situáciách. Dielo vychádza po takmer osemdesiatich rokoch od svojho vzniku, čo svedčí aj o splácaní publikačných dlhov voči autorovi, o kompletizovaní jeho tvorby.“

V próze Jany Juráňovej Rodinná oslava podniká rozprávačka introspektívne road movie po cestách svojich spomienok na mladosť i dospelosť, súvisiacich so širším rodinným zázemím. Súčasťou asociačného prúdu sa stávajú rôzne drobné príbehy z nepísanej rodinnej histórie. Autorka v tejto próze skúma naše korene, minulosť ani nie tak v historickej, ako skôr v mentálnej a emocionálnej podobe, ako aj spôsoby, akými sa často vytesnené dianie z normalizačného obdobia sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia mohlo vpísať do osudov ľudí, do spôsobov, akými v súčasnosti vnímame realitu, a pretavilo do spôsobov nášho nazerania na ňu, rozhodovania, konania i posudzovania súčasných udalostí a javov.

Filozof a spisovateľ Milan Šimečka patrí k najvýraznejším česko-slovenským postavám 20. storočia. Jeho strhujúci život a originálne dielo vyrozpráva nový komiksový román v dobe, keď sa vládna moc opäť usiluje o „obnovenie poriadku". Čo sa stane, keď sa utópia zmení na väzenie? A zo sna sa stane nočná mora?

Režim, ktorý pomáhal upevniť, ho nakoniec vyhodil z práce, šikanoval ho a vo väzbe mu zničil zdravie. Skutočný príbeh vychádza z rozsiahleho výskumu v archívoch tajných služieb, samizdatových knižniciach, z výpovedí generačných druhov a očitých svedkov. Kto bola spisovateľova žena Eva? Akú úlohu zohrávali v jeho tragickom živote láska a otcovstvo? Spoznajte osud človeka, ktorý pochopil, že si nemôže vybrať pre život najlákavejší príbeh z kníh, ale musí prijať ten, ktorý zodpovedá tvaru jeho duše, a žiť ho až do konca.

Taliansko stáročia pútalo pozornosť európskych umelcov. Vďaka antickým pamiatkam predstavovalo krajinu kultúrnej pamäti Európy s obdivuhodnou stredomorskou prírodou a úchvatnými vidieckymi i mestskými panorámami. Výtvarníci aj spisovatelia ho vnímali ako krajinu umenia s epochami renesancie a baroka. Pre hudobníkov bolo kolískou opery. Fascinácia Talianskom neobišla ani slovenských umelcov. Autor sa zameriava na 20. storočie a usiluje sa na reprezentatívnej vzorke umelcov (Mitrovský, Hrušovský, Blaho, Blühová, Hoza, Rolko, Beniak, Jégé, Benka, Petrašovič, Žáry, Dilong, Vesnin, Strmeň, Pudiš, Zmeták, Turčány, Želibský, Smrek a ďalší) zdokumentovať, že Taliansko bolo pre nich v tomto období veľkým zdrojom inšpirácie.

Román o súzvuku i kontraste odlišných svetov.Dedo Lužko je človekom dvadsiateho storočia, prežil v uniformách celý život, všetky režimy. Karol, jeho vnuk, vyrastal za normalizácie a v ranom kapitalizme.Dedoluško bol večne mladý. Kajoluško je starý už od detstva.Dedoluško sa cítil naplnený a spokojný, hoci žil vo svete neslobody. Kajoluško žije slobodne, napriek tomu zažíva jednu frustráciu za druhou.Dedoluško bol mravným človekom, hoci slúžil nemorálnemu systému. Kajoluško túži po spravodlivej spoločnosti, no sám sa dopúšťa pokleskov. Ako to len dopadne?

Otče náš, ktorý si na nebesiach, kde hľadať odvahu nedozviem sa. Čo skrýva pod sukňou pýcha a zlosť? Otvoriť, keď klope nezvaný hosť? Pýtam sa veštkyne: Čo bude potom? Aký svet nájdem za posledným plotom?
Pavol Hric (1970) je rodák z Levoče a absolvent Ekonomickej Univerzity v Bratislave. Detstvo a mladosť prežil pod Tatrami na Spiši, posledných tridsať rokov žije v Bratislave. Odmalička ho fascinovali pesničky a najmä ich texty. Zbierkou básní a piesňových textov Smrť šeky neberie debutuje ako zrelý muž. Veršami v tejto knižke vzdáva hold žene, rodnej krajine a histórii – svojim trom láskam.

Jána Kollára (1793 - 1852) poznáme predovšetkým ako básnika, no v tomto diele smelo vstupuje do dialógu so svetom umeleckých diel a pamiatok. Kniha ponúka súčasný preklad jeho dosiaľ nevydaných cestovateľských zápiskov z Talianska. V cestopisoch k svojim početným úlohám súvisiacim so životným obrodeneckým poslaním priberá takisto rolu estéta a historika umenia, vari prvého na Slovensku. Pamiatky sugestívne opisuje a spontánne komentuje v širších dejinných súvislostiach, s dávkou poetickej imaginácie. Prekvapuje hĺbkou prieniku do sféry umeleckej tvorby a duchovno-umeleckých významov.

Reprezentatívnu publikáciu pripravili historici umenia Ivan Rusina a Juraj Žáry, vychádza v grafickej úprave Petra Nosáľa. Trojica autorov spracovala dielo Jána Kollára tak, aby bolo prístupné a obsahovo i vizuálne príťažlivé aj pre súčasných čitateľov a čitateľky.

Spisovateľ si na sklonku života zaznamenáva myšlienky a spomína na udalosti svojho dlhého života. V dvadsiatich šiestich kapitolách odhaľuje svoj vnútorný vývoj, analyzuje romány a autorov ako Proust či Joyce. Reflektuje filozofov, kontroverzné osobnosti, vzťahy s Maďarmi a Čechmi, zamýšľa sa nad smrťou, pátra po svojich predkoch, uvažuje o národe, štáte a identite.
Anton Hykisch (1932, Banská Štiavnica – 2024, Bratislava). Zažil komunistickú diktatúru v mladosti. Rok pred maturitou sa pokúsil o ilegálny útek na slobodný Západ. Chytili ho, prežil výsluchy a vyšetrovaciu väzbu. Ako maloletý vyviazol s podmienečným trestom, no po celý život bol sledovaný tajnou políciou. Vyštudoval ekonómiu a začal sa venovať literárnej tvorbe. Jeho románový debut v roku 1959 dala štátna moc zošrotovať. Po vstupe sovietskych vojsk v auguste 1968 stratil zamestnanie a mal viac rokov zákaz publikovať. Po Novembri 1989 bol poslancom slovenského parlamentu, veľvyslancom Slovenska v Kanade. Po skončení diplomatickej služby sa vrátil k literárnej tvorbe. Ako publicista glosuje vývoj slovenskej spoločnosti. Je autorom úspešných románov Čas majstrov, Milujte kráľovnú, Spomeň si na cára, generačný román Rozkoše dávnych čias o slovenských ľuďoch od čias druhej svetovej vojny po pád komunizmu. V knihe Moja Štiavnica sa v spomienkach vracia do rodného mesta.

Zborník najlepších poviedok 28. ročníka literárnej súťaže. Hlavnú cenu získala Jana Ondrušová a prémiami boli ocenení Michal Belej, Lucia Ciranová, Vladimíra Galková, Lucia Gecelovská Kmeťová, Jana Iru, Karin Kissová, Karlos Kolbas, Zdenka Kollárová, Emma Vičanová a Jana Wernerová. V knihe je okrem všetkých ocenených poviedok publikovaný aj predslov predsedu poroty, štatistické údaje a zoznam súťažných prác, ktoré postúpili do druhého a tretieho kola.

Predstavovaný výber zameriava pozornosť čitateľov na hodnoty, ktoré ponúka život človeku. Sústreďuje sa na základné veci, ktoré potrebuje každý, ale nie každý o nich uvažuje, ctí si ich a žasne nad nimi ako básnik M. Rúfus. Do výberu je zahrnuté aj liečivé slovo modlitby a múdre slovo rozprávky.

Grigorij Mesežnikov je známy politológ, politicky´ analytik a silný hlas občianskej spoločnosti, ktorý sa venuje domácej i zahraničnej politike. Je spoluzakladateľom a súčasným prezidentom Inštitútu pre verejné otázky. V rozhovoroch s Jánom Štrasserom odhaľuje svoje detstvo a dospievanie v sovietskom Rusku, hovorí o štúdiách, rodine aj o príchode do Československa a živote v novej domovine. Kľúčovými témami knihy sú Rusko a Ukrajina, Izrael a súčasná situácia na Blízkom Východe, ako aj strastiplná cesta Slovenska od Nežnej revolúcie cez éru mečiarizmu až po dramatické covidové roky a aktuálnu vládu Fico 4.0. Grišov životný príbeh je plný radostných osobných momentov aj pracovných úspechov, na konte má desiatky kníh a stovky mediálnych výstupov. Prečo sa aj on ocitol na zozname vraha zo Zámockej?

Buzássyho poézia zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia je poznačená dramatickou životnou situáciou človeka, ktorý na začiatku stratil tak veľa, až sa zdalo, že stratil všetko. Vpád vojsk a okupácia, ktorá si svoju autoritu poisťovala hlavňami zbraní, kruto prerušili umeleckú slobodu a očakávanie, že Pražská jar prerastie azda do plnohodnotného demokratického leta. Len postupne, krok za krokom, sa začína u Buzássyho prejavovať sila a odhodlanie ducha podľa hesla, že život žiť sa musí. A tak vzniká vzdorovitá Pláň, prírodou predchnutý Rok a vedomý návrat k tancu v Rozprávke, ktorá v básnikovi zažínala nové svetlo k hudobnému Znelcu, mýtickej Bazovej duši až k liečivému Ľubovníku. V básnickom Zlatom reze už máme Buzássyho ako suverénneho básnika, silnejšieho o všetku tú námahu, ktorú musel kvôli nepriazni doby prekonávať. Dnes už vieme, že Buzássy v skúške obstál so cťou. Potvrdil, že skutočný umelec dokáže tvoriť za akýchkoľvek okolností a nepriaznivých podmienok, ak si zvolí metódu, v ktorej je okrem toho dočasného zahrnuté aj to nadčasové.