Architektur

Snahou publikace Člověk člověku je přiblížit čtenáři profesní a přátelské protnutí lékaře Karla Kocha (1890–1981) a architekta Dušana Jurkoviče (1868–1947), které vyústilo ve společnou realizaci Kochova sanatoria s unikátní zahradou v Bratislavě. Název knihy Člověk člověku odkazuje na ústřední motiv Kochova myšlení: nejvyšším posláním člověka je lidskost, která má být naplňována v bezpodmínečně lidském jednání a službě druhému člověku. Úsloví připomínají Goethova slova, na něž se Karel Koch ve svých textech opakovaně odvolává: „Sám považuji za možné, že lidskost konečně zvítězí, jen se obávám, že pak bude svět velikánským lazaretem, v němž bude člověk člověku lidským ošetřovatelem!“ Jinými slovy, než si lidstvo uvědomí smysl této nejvyšší hodnoty, napáchané škody mohou být nedozírné. V tento moment pak bude lidskost jediným lékem. Toho byli Karel Koch i Dušan Jurkovič svědky i aktivními aktéry během obou světových válek i doby poválečné. Toho jsme svědky také v současnosti.

Luxusná, plnofarebná kniha väčšieho formátu s množstvom nevšedných fotografií predstavuje bratislavské fontány zo štyroch historických období od roku 1572 až do súčasnosti. Historické a okrasné fontány schované vo dvoroch domov a palácov v centre mesta, ale aj socialistické fontány, ktoré ruky projektantov, budujúcich svetlé zajtrajšky, roztrúsili medzi paneláky na sídliskách, tak zostávajú pre obyvateľov mesta, ktorí nebývajú v ich bezprostrednej blízkosti, aj pre jeho návštevníkov, do veľkej miery skryté. Kniha je určená pre každého, kto sa zaujíma o fontány, architektúru a o mesto Bratislava. Poteší milovníkov histórie a umenia, pripomenie nostalgiu budovania socializmu a predstaví aj tie najmodernejšie. Záverečná kapitola Ako fungujú fontány v Bratislave odhaľuje technické pozadie fungovania fontán. Pre serióznych záujemcov o problematiku poskytuje kniha zhrnutie všetkých čiastkových informácií o bratislavských fontánach a sumarizuje všetku dostupnú literatúru o nich.

Jedna z najvýraznejších premien Bratislavy sa udiala pred 50 rokmi. Vznikala v tom čase nová dominanta mesta: Most SNP. Dizajn mosta spred polstoročia je taký originálny a nadčasový, že dodnes žasneme nad umom a nadaním jeho tvorcov z vtedajšej Slovenskej vysokej školy technickej. Nad ich odvahou a ambicióznosťou. Most SNP preklenul Dunaj v jedinečnej podobe a jeho silueta vpečatila mestu novú identitu. Raritné dobové reportážne fotografie Juraja Bonča z výstavby sa stretávajú v knihe s ich súčasnými verziami. Jeho pokračovateľ, fotograf Ľubomír Deák, si dal záležať na tom, aby ich spravil presne z tej istej pozície, z akej boli pred 50 rokmi odfotené. Monochrómia verzus farebnosť, budovanie zajtrajškov verzus svet dneška, z akéhokoľvek pohľadu sa na to pozriete, je to zaujímavé porovnanie. Pripomeňte si teda, aké to bolo, pozrite si, aké to je, a zasnívajte sa, aké to mohlo byť – to všetko vďaka výnimočnej fotodokumentácii tejto významnej bratislavskej premeny v majstrovsky spracovanej knihe.

Publikácia mapuje obdobie dvadsiatich rokov činnosti Krajského pamiatkového úradu Žilina (2002 – 2022). Kolektív autorov – žilinských pamiatkarov – sa snaží verejnosti priblížiť svoju prácu a ukázať krásu i zložitosť celej pamiatkovej disciplíny.

Kniha je rozdelená do 20 kapitol, ktoré sa zaoberajú konkrétnym typom národných kultúrnych pamiatok a ich obnovou – hradom, hradným ruinám, kostolom a kláštorom, synagógam, kalváriám a drobnej sakrálnej architektúre, kaštieľom a kúriám, historickým parkom a záhradám, ľudovej architektúre, technickým pamiatkam... Osobitný priestor je venovaný archeologickým, architektonickým a výtvarným nálezom a reštaurovaniu a v závere aj zaniknutým a novozapísaným pamiatkam. Súčasťou graficky zaujímavo spracovanej publikácie je predslov a doslov a výber z literatúry, ktorý zahŕňa tradičné bibliografické zdroje, téme zodpovedajúce edície a pamiatkové výskumy a reštaurátorské dokumentácie.

Kniha formou pútavých esejí analyzuje architektonickú situáciu na Slovensku. Zaznamenáva hlavné trendy v súčasnej architektúre a diela, ktoré ich ilustrujú. Autori venujú pozornosť širšiemu spoločenskému kontextu architektúry: skúmajú postavenie architektonického dedičstva aj vzťah architektúry k prírodnému prostrediu a reflektujú aj problematické témy, ako je architektúra a vojnový konflikt či politizácia verejného priestoru. Kniha voľne nadväzuje na sériu publikácií Ročenka slovenskej architektúry.

Publikácia predstavuje šiesty diel série, ktorej ambíciou je postupne spracovať kaštiele a kúrie na celom území Slovenska. V každej knihe nájde čitateľ nielen pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ale aj tie, ktoré do neho neboli zaradené. Predchádzajúce diely sa zaoberali Liptovskou, Oravskou, Spišskou, Turčianskou a Zvolenskou stolicou. Kniha o Hontianskej stolici približuje 59 šľachtických sídiel, konkrétne 16 kaštieľov a 43 kúrií. Do zoznamu štátom chránených pamiatok sa dostalo iba päť kaštieľov a tri kúrie. Autori rozdelili heslá podľa aktuálneho administratívneho členenia obcí. Kapitoly o jednotlivých rezidenciách, v závislosti od stavu poznania, obsahujú dlhšie alebo kratšie texty o ich majiteľoch, stavebno-historickom vývoji a pri časti objektov aj o priľahlých záhradách alebo parkoch. Pri celkovom zhodnotení Hontianskej stolice možno konštatovať, že tu v dôsledku zániku Uhorska v roku 1918 došlo k obrovským stratám v oblasti záhradnej architektúry. Jednoznačne najznámejší kaštieľ stelesňuje niekdajšie reprezentatívne obydlie rodov Koháry a Sachsen-Coburg-Gotha vo Svätom Antone s vysokou architektonickou i historickou hodnotou celoslovenského významu. V jeho tieni stojí ale kaštieľ Palásthyovcov (s. č. 634) v Plášťovciach, ktorý nie je vôbec vyhlásený za pamiatku napriek svojej autenticite a v rámci Slovenska unikátne zachovaným terasám niekdajšej barokovej záhrady.

Veľká kniha architektúry elektrární na Slovensku — od historických až po atómové stroje. Na Slovensku sa dodnes zachovali závody, ktoré sú funkčnými múzeami. Historičky industriálu Eva Belláková a Veronika Chládeková navštívili spoločne s fotografom Matejom Hakárom 21 vybraných prevádzok od Bratislavy cez Mochovce, hornú Nitru, Kremnicu, Kežmarok až po Vojany. Zrkadlí sa v nich vývoj architektúry 20. storočia. Novou prioritou sa však stáva vplyv na životné prostredie. Elektrárne v knihe: Nadabula – Rožňava, Hlohovec, Piešťany, Huncovce – Kežmarok, Handlová, Trnava, Trenčianske Teplice, Kremnica, Bratislava, Jasenie, Staré Hory – Dolný Jelenec, Ladce, Zemianske Kostoľany – Nováky, Dobšiná, Trenčín, Vojany, Jaslovské Bohunice, Čierny Váh, Kráľová, Mochovce, Malženice

Henrieta Moravčíková je historičkou a kritičkou architektúry. V rozhovore s novinárom Patrikom Garajom hovorí o spoločenských presahoch architektonickej tvorby, o aktívnom prístupe k ochrane významných diel modernej architektúry, o vzdelávaní mladých profesionálov, práci na medzinárodne oceňovaných publikáciách a o vlastnej profesijnej ceste.

„Všetci sme istým spôsobom vystavení účinkom architektonických a urbanistických riešení. Architektúra je vecou verejnou, a preto je veľmi mocným nástrojom. Dokáže človeka determinovať a ovplyvňovať, organizovať aj väčšie skupiny ľudí, spoločenstvá a masy. To je veľmi dôležité. Okrem toho, že je výtvarným alebo formálnym prvkom, je architektúra spoločenským fenoménom. Možno aj preto je pre mňa taká zaujímavá.“

Publikácia sa venuje rozvoju centra mesta Bratislavy, je to prehľad architektúry mesta po roku 1990. Autorský výber obsahuje 346 položiek s popisom a fotografiou. Grafické riešenie publikácie dopĺňajú prehľadné mapky, schémy a tiež foto z dronu. Autor člení centrum mesta na niekoľko častí. V strede územia je Historické jadro, ktoré je tiež podrobnejšie rozdelené na bloky a jednotlivé upravené, rekonštruované i nové budovy majú svoj popis a foto. Atlas obsahuje aj rozostavané väčšie zámery v centre mesta. Bratislava tak má prvý prehľad architektúry po roku 1990. Publikácia obsahuje aj súbor ďalších budov a menný register autorov, architektov jednotlivých budov, ktoré sú popísané.

kolokvia.

Zborník je zostavený z príspevkov, ktoré odzneli na vedeckom kolokviu konanom pri príležitosti ukončenia rozsiahleho pamiatkového výskumu Kostola sv. Mikuláša v roku 2019. Architektonicko-historický, reštaurátorský a archeologický výskum sa zameral najmä na identifikáciu najstarších vývojových fáz kostola, listinne doloženého v roku 1262 a v staršej literatúre datovaného do roku 1221. V prvej etape výskumu bola v presbytériu objavená jedinečná celoplošná fresková výzdoba, dnes už zreštaurovaná. Objavené boli tiež zamurované románske okná nad emporou a vo východnej stene bočnej lode, čo potvrdilo predpoklad, že celé trojlodie bolo vystavané v románskom období. Archeológovia zasa datujú najstaršie nivelety interiérových podláh a prvý horizont pochovávania na cintoríne do obdobia 10. - 11. storočia. Prekvapujúce nové poznatky vypovedajúce o dôležitosti regionálneho centra a naznačujúce dávnu tradíciu sakrálneho miesta budú zaiste vážnym podnetom pre ďalšie odborné diskusie a interpretácie.

Spoločenské a politické zmeny po roku 1990 mali významný dosah aj na územný rozvoj v zmysle rozmiestňovania funkcií (predovšetkým bývania) do územia. Po roku 1990 nastal radikálny zlom v dovtedy koncentračných a urbanizačných trendoch a v plánovacích postupoch územného a regionálneho rozvoja. Uplynulé obdobie po roku 1990 je sprevádzané významným starnutím obyvateľstva Slovenska ako celku a diferencovaným premiestňovaním sa obyvateľov, čo pre niektoré regióny prináša nové podmienky rozvoja a niektoré stagnujú. Všetky tieto rozvojové faktory sa najrýchlejšie prejavili pri meste Bratislava a jeho zázemí. Podklady zozbierané v tejto publikácii sú dobrým vstupom pre nové uvažovanie a vnímanie plánovacej a riadiacej praxe v širšom priestorovom kontexte a nad rámec dnešných formálnych možností.

V novovekých dejinách Uhorska zohrala historická Trnavská univerzita jezuitského typu dôležitú úlohu. Bola to najvýznamnejšia vysoká škola v Uhorsku a po stredovekej Univerzite Istropolitane v Bratislave druhá univerzita, ktorá vznikla na území dnešného Slovenska. Pre Trnavu znamenala okrem logického ekonomického prínosu i výrazné povznesenie a Matej Bel ju označil dokonca za perlu mesta. Prítomnosťou a činnosťou Trnavskej univerzity v rokoch 1635 – 1777 mesto nabralo druhý dych, stalo sa z neho náboženské a kultúrne centrum. Skoro poldruha storočia ovplyvňovala univerzita nielen atmosféru Trnavy, ale dokázala povzniesť vzdelanosť slovenského národa a byť 142 rokov centrom intelektuálnych hnutí. Okrem duchovného dedičstva je cennou pamiatkou na jej existenciu aj areál univerzitných budov s Kostolom sv. Jána Krstiteľa.

24 súčasných slovenských architektov - Andrea Ambrovičová, Karin Barényiová, Tomáš Bujna, Martin Dulík, Irakli Eristavi, Matej Grébert, Vít Halada, Juraj Hantabal, Martin Jančok, Jakub Kopec, Lukáš Kordík, Martin Kusý III., Štefan Moravčík, Richard Murgaš, Samuel Netočný, Pavol Paňák, Peter Pásztor, Imrich Pleidel, Oliver Sadovský, Ilia Skoček, Ján Stempel, Aleš Šedivec, Juraj Šujan, Ľubomír Závodný - píše o jednom svojom realizovanom architektonickom diele.

Prvá publikácia s touto témou v Žiline opisuje v šiestich kapitolách 34 zelených pôch mesta. Medzi ne patria parky, sady, lesoparky, sadové a parkové úpravy, stromy pokoja a pietna zeleň. Kniha je zameraná na minulosť, súčasnosť i budúcnosť. Nesporným prínosom sú i odborné informácie s botanickými názvami stromov, historické plány parkov z archívov z Viedne, Budapešti, Prahy a Štokholmu, mapy území a parkov od 18. storočia po súčasnosť.

Kolektívna vedecká monografia o architektúre historických kláštorov a rehoľných domov na Slovensku prezentuje výsledky práce viac ako troch desiatok slovenských odborníkov na bádateľskom poli, ktoré v posledných desaťročiach zaznamenáva dynamický rozvoj. Kniha sumarizuje súčasný stav poznania o vzniku a stavebnom vývoji konkrétnych rehoľných lokalít na území dnešného Slovenska. K téme rehoľnej architektúry prvýkrát sumárne prezentuje vedecké a akademické štúdie spolu s výsledkami archívnych, archeologických, stavebno-historických, umelecko-historických a reštaurátorských výskumov, iniciovaných z dôvodov pamiatkovej obnovy. Prvá časť knihy predkladá historické pohľady hodnotiace stredovekú a novovekú rehoľnú architektúru na našom území,doplnené o kultúrno-historickyorientované štúdie. Druhá časť knihy prezentuje stavebné dejiny vybraných kláštorných areálov a jednotlivých objektov na základe terénnych a materiálových výskumov. Tretia časť reflektuje problematiku využitia, údržby, ochrany a obnovy zachovaného pamiatkového fondu rehoľných stavieb.Časové ohraničenie štúdií je orientované prevažne na obdobie od počiatkov rehoľného života na našom území do jozefínskych reforiem, ktoré možno označiť za „klasické obdobie“ rehoľníctva a jeho prejavu v architektúre a súvisiacom umení. Súčasťou publikácie je slovník odbornej terminológie a zoznam relevantných rehoľných spoločností. Svojím zameraním a rozsahom ide o ojedinelé dielo v slovenskom prostredí.