Zeitgeschichte

Prvá časť knihy obsahuje zoznam miest, obcí a osád postihnutých nacistickými represáliami, informácie o nemeckých špeciálnych protipartizánskych a zvláštnych jednotkách, štruktúru Pohotovostnej skupiny H a zloženie jednotlivých pohotovostných oddielov. Taktiež je tam opísaná organizácia a štruktúra Ústredne štátnej bezpečnosti, pôsobenie Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy, nemeckej domobrany Heimatschutz, maďarskej Strany šípových krížov a maďarských žandárov. Podrobne sú spracované nacistické a gardistické represálie v jednotlivých mestách, obciach a osadách na celom Slovensku v období od konca augusta 1944 do konca apríla 1945.

Druhá časť knihy opisuje zločiny spáchané partizánmi a povstaleckou armádou. Začína partizánskymi popravami pred začiatkom SNP, pokračuje hromadným vraždením počas jesene 1944, do ktorého sa zapojili aj príslušníci povstaleckej armády a končí terorom partizánov od potlačenia SNP do hôr až do oslobodenia. Okrem toho sa čitateľ dočíta aj o ostatných vojnových zločinoch, ktoré na Slovensku spáchali príslušníci osloboditeľských jednotiek – sovietski a rumunskí vojaci. Niekoľko vojnových zločinov majú na svedomí i slovenskí vojaci na východnom fronte počas útoku na Sovietsky zväz. Bohužiaľ vraždenie a popravy pokračovali aj na území obnovenej ČSR tesne po skončení 2. svetovej vojny. 

újjászületése.

Kniha o povodni z roku 1965, keď Dunaj ohrozil Žitný ostrov a vylial sa 15.6.1965 pri Patinciach a 17.6.1965 pri Čičove. Budúci rok spomíname na 60. výročie tejto udalosti.

Najviac zaplavil okres Komárno, kde vtedy žilo vyše 67 000 obyvateľov, z toho vyše 60 %, čiže cca 43 000 museli evakuovat. Voda spôsobila značné škody. Bola ohrozená aj táto neďaleká obec Veľké Kosihy, kde vtedy sa žilo 1 327 obyvateľov, z toho 97 % bolo tiež evakuovaných. Vtedy tu bolo 270 rodinných domov, ktoré sa alebo zrútili alebo boli značne poškodené. Dunaj kulminoval s 795 cm, vyššie ako pri predchádzajúcej povodni z roku 1954, vtedy bola 735 cm.

Vďaka pomoci štátnych orgánov a obyvateľov obce ku strate na životoch neprišlo. Zároveň Žitný ostrov dostal pomoc na novovýstavbu vo výške 1 000 000 Kčs a aj 1. tajomník vtedajšej KSČ po jeho návšteve v Komárne vyhlásil, že Žitný ostrov treba znovu vybudovať. Môj otec v roku 1965 písal obecnú Kroniku, a opísal samotnú udalosť povodne, ako sa žilo v dedine počas týchto dní, ďalej ako sa dobudovala obec počas nasledujúcich 10 rokov.

Milí priatelia, je veľa kníh o hrdinoch, ktorí bojovali s totalitou, väznením alebo zachránili životy prenasledovaných. No táto kniha je venovaná kňazovi Braňovi Bukovskému, ktorý už svoju kňazskú službu prežíval v slobode a venoval sa „len svojim povinnostiam“. Zanechal po sebe neustále sa obnovujúce, živé a fungujúce spoločenstvá. A práve toto nás, ktorí sme Braňovu pastoráciu zažili, stále priťahuje. O jeho inšpirujúcom živote sú svedectvá a príbehy v tejto knihe. Potrebujeme čoraz viac svätých mužov každodennej rutiny, ktorí deň čo deň opakujú Bohu svoje „áno“. omáš Horváth (Člen farského spoločenstva na Teplickej, priateľ Braňa Bukovského) * 13. február 1968 † 23. marec 2014.

Úloha meštianstva v modernizačných procesoch pri prechode od stavovskej k občianskej spoločnosti (Uhorsko a Slovensko, 1780 – 1918).

Z obsahu: GAUČÍK, Štefan: Redefinície a nové impulzy. Staré meštianstvo v Uhorsku v historickom diskurze MANNOVÁ, Elena: Spolky – meštianskosť – občianskosť. Na príklade dobročinnosti a svojpomoci v Uhorsku v 19. storočí MICHÁLEKOVÁ, Jana Magdaléna: Rodinné väzby členov municipálneho výboru mesta Prešporok v období dualizmu DEMMEL, József: Slováci a Maďari v nohaviciach a gatiach. Formovanie meštianstva v dolnozemských slovenských mestách na prípade Sarvaša MACHO, Peter: Rudolf Markovič, Elo Šándor a ich vzájomná reflexia začiatkom 20. rokov 20. storočia.

Prvý zväzok knižného projektu Andrej Hlinka : prejavy a články prináša plné znenia všetkých publikovaných textov Andreja Hlinku do roku 1918, čo predstavuje 294 položiek reprezentujúcich Hlinkovu verejnú a publicistickú činnosť v uhorskom období našich dejín. Vďaka dôslednej heuristickej príprave editorského tímu kniha zachytáva množstvo doteraz málo známych textov, napríklad takých, čo vyšli v inojazyčných novinách a časopisoch. Ku každému dokumentu je pripojená krátka hodnotiaca charakteristiku a vysvetľujúce poznámky. Projekt bude pokračovať spracovaním nadväzujúceho obdobia po rok 1938.

Andrej Hlinka (1864 – 1938) patrí k najvýznamnejším osobnostiam moderných slovenských dejín. Preto vydanie vedeckej kritickej pramennej edície obsahujúcej jeho prejavy a články umožní lepšie a precíznejšie zhodnotiť jeho miesto a význam v slovenských dejinách, ale aj uvedomiť si jeho odkaz aj pre dnešnú dobu.

Ján Kuciak odhaľoval prešľapy a podozrivé obchody mocných. Upozorňoval na klientelizmus a korupciu za bývalých vlád Smeru. Rozkrýval pavučinu vzťahov smerujúcich na najvyššie poschodia politiky a biznisu. Napokon zomrel rukou vraha, ktorý popravil i jeho snúbenicu. Sledujte krok za krokom vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá otriasla spoločnosťou, vyvolala najväčšie občianske protesty od novembra ’89 a spôsobila búrku na politickej scéne.

Kniha VRAŽDA JÁNA A MARTINY – VYŠETROVANIE vychádza na šieste výročie spomienky na novinára a archeologičku. Autorka Laura Kellö Kalinská sleduje kauzu od konca februára 2018, keď sa dostali na svetlo sveta oficiálne informácie o ich smrti. Odvtedy absolvovala stovky stretnutí, rozhovorov a konzultácií a naštudovala tisícky strán dostupných dokumentov. Výsledkom je kniha, ktorá prináša zhrnutie všetkých faktov na jednom mieste, vyvracia špekulácie a vysvetľuje verejnosti, prečo pred súdom napokon skončili, respektíve boli medzičasom právoplatne odsúdení konkrétni obžalovaní.

Bibliografiu tvorí výber článkov, štúdií a monografií o Rudolfovi Schusterovi v slovenskom, českom, maďarskom, nemeckom, poľskom a ukrajinskom jazyku publikované za uvedené obdobie. Zachytáva predovšetkým slovenskú a českú tlačovú produkciu, ktorá sa nachádza v knižničnom fonde Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, menej vo fondoch iných knižníc. Záznamy sú spracované z vlastnej databázy knižnice, doplnené aj o pramene z databázy kis3g.sk, zo súborného katalógu Českej republiky, z databázy svetovej digitálnej knižnice a zo súborného katalógu InfoGate. Touto publikáciou vzdávame hold Rudolfovi Schusterovi k jeho 85. životnému jubileu.

Bolesť v kameni ukrytá: Autor na príklade vyše štyristo zmapovanýchpamätníkov na Slovensku ukazuje na rôznych úrovniach dobové prístupy k téme, pričom výpovednú hodnotumá nielen ich vzhľad a symbolika, nápisy, umiestneniači autori, financovanie a materiál, ale aj rituály okolonich a ich osudy. Rovnako dôležitý je detailnejší prístup k piatimvybraným a azda najzaujímavejším pamätníkom naSlovensku, čo obohacuje naše poznanie, veď takáto práca s celoslovenským záberom vznikla po prvýkrátod čias dnes už klasického textu Ľubomíra Liptáka.Zaujímavé sú aj slovensko-maďarské, česko-slovenské,ale i legionársko-vojenské vnímania pamätníkov.Obrázková príloha je nevyhnutnou a organickou súčasťou knihy.Prácu vnímam a považujem za dobre napísanýa atraktívny text s nezanedbateľným vedeckýmprínosom na pomedzí viacerých vedeckých disciplín.

Spomienky Dušana Viesta ml. (1923 – 2000) na prenasledovanie a väznenie v rokoch 1948 a 1950 – 1953 približujú perzekúciu príbuzných veliteľa povstaleckej armády generála Rudolfa Viesta zo strany komunistického režimu. Synovec jedného z najvýznamnejších osobností boja proti fašizmu a zároveň syn zakladateľky rozsiahlej občianskej odbojovej skupiny Flóra Kvetoslavy Viestovej už ako študent gymnázia naplno vstúpil do zápasu s nedemokratickým režimom Slovenského štátu.

Sociologička Oľga Gyárfášová sa rozprávala s desiatimi ženami, ktoré boli súčasťou alternatívneho opozičného spoločenstva v rokoch normalizácie v Bratislave. Prostredníctvom svojich príbehov nám umožňujú nazrieť do sveta, v ktorom sa Štátna bezpečnosť usilovala získať kontrolu nad ich životmi. Približujú, ako politickému režimu vzdorovali, akú rolu pre ne zohrávala sieť rodinných, kamarátskych aj vzdialenejších vzťahov, ale aj priestor pre seba. V spomienkach otvárajú témy emigrácie, rodiny, prípravy samizdatov, väznenia, vypočúvania, spoločenstva blízkych ľudí, osobnej slobody a i.

tlači a v miestnych informačných zdrojoch Ľubietová 1940 – 1943.Napriek tomu, že ide o výsledok viacročného výskumu, monografia nesie zámerne aj príbehovú stopu, pomocou ktorej poľudšťuje život židovskej komunity v Ľubietovej, v obci banskobystrického okresu. Primárnym cieľom, ktorý sa podarilo naplniť, je priblíženie spôsobu komunikácie o Židoch v úradnej korešpondencii, ich zobrazenie v regionálnej tlači, ako i charakter informácií o ich žití zachytený miestnymi kronikami. Snáď výstižne približuje prínos monografie jeden z jej recenzentov, Ľubomír Bajaník z Katedry žurnalistiky, Filozofickej fakulty UK: „... monografia P. Polievkovej je hodnotný vedecký text, ktorý radi privítajú záujemcovia o dejiny židovskej komunity na Slovensku, ale aj tí, ktorí pátrajú po príčinách vyhroteného vzťahu slovenskej spoločnosti k Židom.[...]Mimoriadne prínosné je hľadanie vzťahu medzi propagandistickými antisemitskými tézami v regionálnej tlači a v konaní úradných zložiek na jednej strane a na strane druhej reálnym životom v obci...“

(Erschien in deutscher Sprache im Verlag Peter Lang in Bern unter dem Titel Die Schweiz und der Slowakische Staat 1939-1945-politisch-wirtschaftliche Beziehungen zweier Kleinstaaten)

Práca, ktorá vznikla na základe dlhodobého poctivého výskumu v švajčiarskych archívoch, prináša objektívnu analýzu vzťahov a záujmov, ktoré politicky a hospodársky spájali Švajčiarsko a Slovensko v predmetnom období. Po stručnom prehľade dejín Slovenska v rokoch 1918 – 1945 autor opisuje nadviazanie a prerušenie diplomatických vzťahov medzi oboma štátmi, sleduje humanitárnu intervenciu Švajčiarska v prospech perzekvovaných Židov a rozoberá dôležitosť obchodných kontaktov v štruktúre politických a diplomatických vzťahov. Napokon odpovedá, či sa obom štátom podarilo uskutočniť vlastné záujmy, a ak áno, v akej miere. Jeho závery potvrdzujú životaschopnosť samostatného Slovenska nielen ako subjektu medzinárodného práva, ale aj hodnoverného a schopného hospodárskeho partnera strategickej dôležitosti v ťažkých rokoch druhej svetovej vojny.

Krátke zamyslenia nad zlomovými dejinnými okamihmi uplynulých desaťročí zaľudnené osobnosťami, ktoré ovplyvňovali domáce i svetové dianie. Figurujú v nich rodáci z Bratislavy – legendárny rakúsky novinár Hugo Portisch či rabín Romi Cohn, ktorý ako chlapec bojoval v SNP a zaslúžil sa o vybudovanie memoriálu Chatama Sofera –, i postavy vyčnievajúce z Prahy – Václav Havel, Petr Pithart, Jan Sokol. A tiež ľudia, ktorých slová a činy menili náš svet – Zbigniew Brzeziński a Madeleine Albrightová, diplomat George Kennan, žurnalista Adam Michnik, historik Timothy Snyder, disident Milan Šimečka. Texty, ktoré nám umožňujú lepšie pochopiť to, čo sa odohrávalo v rokoch 1918, 1939, 1968, 2004, 2022. A uvažovať o budúcnosti.