Zeitgeschichte

Génius ducha či nebezpečný vizionár, ktorý chcel spasiť národ pod vlajkou totality? Michaela Lenčéšová vo svojej prelomovej monografii rozpletá myšlienkový svet Štefana Polakoviča, jedného z najvplyvnejších ideológov slovenského politického katolicizmu dvadsiateho storočia. Sleduje jeho cestu od rímskych seminárov cez pôsobenie v období Slovenského štátu až po argentínsky exil – a ukazuje, ako sa politicky inštrumentalizované náboženstvo dokázalo premeniť na zbraň.

Kniha skúma fascinujúce prepojenia medzi katolicizmom, fašizmom a modernitou, medzi vierou a mocou, medzi intelektuálnymi abstrakciami a praktickou politikou. Je to príbeh šedej eminencie, ktorá nestála na tribúnach, no napriek tomu silou svojho mozgu poťahovala za nitky Tisovho režimu.

Na východ od zdravého rozumu je zbierka esejí – príbehov, z ktorých Peter Bárdy skladá obraz Slovenska. Smutný aj smiešny. Vážny aj vtipný. Láskavý aj (seba)ironický. Osobný aj celkom odosobnený. Peter Bárdy nebuduje mýtus o národe, ktorého DNA nosí hlboko v sebe, ani o svojej krajine, z ktorej nechce odísť, hoci to chvíľu zvažoval. Vrství na seba príhody o mostoch, z ktorých sa v detstve zhadzuje munícia z druhej svetovej vojny a ktoré sa v dospelosti menia na pseudomosty medzi Východom a Západom, ktoré rozdeľujú. On však nezostáva ani na jednom brehu: nie je proti ani za, nie je s „našimi“ ani „vašimi“ ľuďmi. Snaží sa postaviť most, po ktorom môžu chodiť všetci, a cez autentické a istým spôsobom univerzálne príbehy presahujúce hranice osobného zážitku nájsť reč. Nie spoločnú, jednoducho iba reč. Veď kto niekedy z mosta nepustil na cestu aspoň slinu či neprešiel v zamyslení na červenú?

Kniha historika Martina Horičku mapuje kľúčové obdobie rokov 1945 až 1948, ktoré na ďalšie desaťročia určilo smerovanie Československa. Autor na základe historických prameňov objasňuje, ako sa demokratická, prozápadne orientovaná republika stala po 2. svetovej vojne satelitom Sovietskeho zväzu a prečo sa Česi a Slováci na vyše 40 rokov ocitli uväznení za železnou oponou. Svoju pozornosť nevenuje len zahraničnej politike, ale aj spôsobu, akým si Sovieti podriadili domáce elity, hospodárstvo a kultúru. Geopolitické dilemy, pred ktorými stálo Československo na začiatku studenej vojny, sú aktuálne aj dnes. My však máme jednu veľkú výhodu - minulosť pre nás môže byť varovaním.

"Za celý svoj už relatívne dlhý život som sa nestretol s takou mohutnou vlnou zla, ktoré sa dnes valí z úst takého obrovského množstva ľudí, a to do tejto životnej skúsenosti započítavam aj komunistickú diktatúru,“ píše Martin M. Šimečka vo svojej knihe. To zlo sa nazýva fašizmus a má charakter pandémie, ktorá napáda ľudskú myseľ a šíri sa po území západnej civilizácie. Rozumieme však príčinám, pre ktoré je fašizmus späť? A ak im rozumieme, stratí tým na sile? Ako premýšľať o ľuďoch, ktorí sa vzdali rozumu, a o mlčiacej, pasívnej väčšine? A je vôbec nutné o nich premýšľať?

Martin M. Šimečka (1957-)sa obratne pohybuje medzi spomienkami na život v disente, myšlienkami historikov a spisovateľov a úvahami o povahe zla, o hlúposti, vzdore aj priateľstve, o paralelnej spoločnosti, ktorá si vytvára vlastné pravidlá a žije nezávisle od väčšiny, aby našiel odpoveď na otázku: ako žiť dobrý život v krajine, ktorá sa odvracia od demokracie?

Kniha prezentuje doterajšie poznatky z etnologických výskumov druhej a tretej poholokaustovej generácie, nevynecháva však ani prvú generáciu. Okrem úvodnej a záverečnej informatívnej časti je text rozdelený do troch blokov (Generácia prežitia; Deti holokaustu; Súčasnosť a budúcnosť komunity). S využitím metódy oral history autor absolvoval viac ako 70 hĺbkových rozhovorov, zameraných na témy ako osud rodičov počas holokaustu, identita, medzigeneračná komunikácia či prenos traumy. Vzhľadom na skutočnosť, že židovskú komunitu v uplynulých sto rokov negatívne zasiahli tri veľké emigračné vlny (deportácie v období holokaustu, „alija nádeje“ do Palestíny/Izraela krátko po oslobodení a reakcia na okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968) autor prináša aj poznatky a názory ľudí, ktorí zvolili toto riešenie, neprerušili však spojenie so Slovenskom.

Kniha je portrétom Pavla Straussa (1912 – 1994), výnimočnej osobnosti slovenského intelektuálneho a duchovného života dvadsiateho storočia – človeka, ktorý v sebe harmonicky spájal erudíciu lekára s hĺbkou brilantného myslenia humanistu a citlivosťou duše umelca. Mapuje jeho životnú cestu od detstva v pestrom a slobodnom prostredí rodného Liptovského Svätého Mikuláša cez bohémske študentské roky v Prahe, dramatické obdobie druhej svetovej vojny na Liptove, povojnové pôsobenie v Skalici a Nitre, poznačené nevyhnutnými zrážkami s komunistickým režimom, až po posledné roky v slobodnej spoločnosti deväťdesiatych rokov. Sleduje vnútorné zápasy a podnety, ktoré formovali jeho pohľad na svet, umenie, vedu i náboženstvo, a na pozadí nevšedného životného príbehu, vinúceho sa takmer celým storočím, hľadá odpoveď na otázku, či je možné napriek neľútostnému vonkajšiemu tlaku po sebe zanechať veľké dielo a zároveň zostať slobodným a čistým človekom.

Čierna skrinka Slovenska je unikátnou zbierkou textov, ktoré sa zamýšľajú nad tým, kde sa v skutočnosti dnes ako štát a spoločnosť nachádzame. Autorky a autori si kladú otázku, čo nás ovplyvnilo, či a kde sme spravili chyby a z čoho sa môžeme do budúcnosti poučiť. „Nabúrala“ naša krajina? Ak áno, je načase nájsť pomyselnú čiernu skrinku a zistiť, čo sa vlastne stalo.

Editorom projektu je spisovateľ a publicista Pavel Sibyla. V knihe si prečítate eseje, v ktorých sa autorský kolektív často dopĺňa, inokedy si protirečí alebo upriami vašu pozornosť na tému, ktorej dôležitosť si v každodennom zhone nestíhate uvedomiť. Texty sa dotýkajú tém ako politika, školstvo, zdravotníctvo, sociálne siete, ekonomika, korupcia či právny štát a ponúkajú aj prognózy vývoja, kam sa Slovensko posunie a ako bude vyzerať v roku 2030.

Zborník z vedeckej konferencie. 

ARMÁDA A ODBOJ NA SLOVENSKU Tomáš Hofírek - Marian Uhrin Využitie historickej fotografie a filmových dokumentov ako historického prameňa na príklade materiálov zo Slovenského národného povstania. Vzťahy príslušníkov SS útočnej brigády „Dirlewanger“ k civilnému obyvatelstvu počas jej nasadenia na území Slovenska od polovice októbra do začiatku decembra 1944. Mobilizácia do 1. čs. armádneho zboru na Slovensku na konci druhej svetovej vojny. Skresfovanie histórie bojov pri oslobodzovaní Slovenska v rokoch 1944 – 1945. ARMÁDA A ODBOJ V ZAHRANIČÍ Konšpiračné teórie fašistického režimu v Taliansku počas 2. svetovej vojny.Branný výcvik v Ŕíšské župě Sudety a príprava sudetonémeckých mužů na válku. Československá zahraniční armáda na Středním východe a arabské obyvatelstvo. Důstojnici od pěšího pluku 46 v druhém odboji. Milujem Žida (Židovku)... Čo teraz? Dobová legislatíva týkajúca sa vojenského nasadenia príslušníkov rómskeho etnika na Slovensku v období 2. svetovej vojny a jej aplikácia v praxi. Ákos Fóris Masakre Rómov v tieni frontu - masové vraždy v Salonte a Dobozi, október 1944 . Fischlova interpretace postoje československé exilové vlády v Londýne k židovské menšine v Protektorátu Čechy a Morava a po 2. svetové válce 

In the Shadow of the iron Curtain: The Story of Slovakia (1945-1989).

Kniha historikov, dlhoročných pracovníkov Historického ústavu SAV, mapuje vyše štyridsaťročné obdobie vývoja Slovenska, ktorým prechádzalo od jari 1945, po skončení druhej svetovej vojny. Zámerom autorov bolo zachytiť hlavné tendencie vývoja politického, ekonomického i kultúrneho, ktoré nadlho poznamenali tvár našej vlasti. V tieni železnej opony, po komunistickom prevrate z februára 1948, Slovensko paradoxne prechádzalo aj modernizáciou, socialistickou industrializáciou a premenou krajiny agrárnej na krajinu priemyselno-agrárnu. Zmenila sa i sociálna štruktúra Slovenska. Po roku 1968 a po zmene štátoprávneho usporiadania a nanútenej normalizácii však Československo nedokázalo zachytiť progresívne trendy vývoja, ktorými prechádzali vyspelé západné krajiny. Osemdesiate roky 20. storočia sa tak stali labuťou piesňou komunistického Československa.

 Tomáša Konca.

Monografia Traja na hranici podrobne rekonštruuje príbeh troch mladých slovenských katolíkov – Konca, Gabaja a Borovského – nespravodlivo odsúdených v roku 1985 za prenášanie náboženskej literatúry. Autor na základe písomných archívov, ústnych svedectiev, medzinárodných súvislostí i konzultácií so žijúcimi aktérmi skladá mozaiku udalostí, ktoré sa odohrávali v tieni poľskej krízy, činnosti ŠtB a možného zásahu KGB. Okrem presnej chronológie sa text zameriava aj na motívy, vieru a osobnú statočnosť prenasledovaných, ako aj na reakciu režimu, cirkvi, disentu a medzinárodného spoločenstva – vrátane prejavu prezidenta Ronalda Reagana, v ktorom zaznie meno jedného z protagonistov. Monografia zároveň mapuje širší kontext podzemnej cirkvi, samizdatu, cenzúry, obmedzovania viery a súdnych manipulácií totalitného systému. Záverom vyznieva ako svedectvo o sile viery, morálnej integrite a nezničiteľnosti Slova Božieho.

Kniha, ktorá z nového pohľadu opisuje svetoznámy príbeh dvoch utečencov z Osvienčimu, R. Vrbu a A. Wetzlera. Dielo približuje čitateľovi útek dvoch mladých mužov, pričom pri podrobnom výskume v archívoch narazil autor na niektoré doteraz nepublikované informácie o ich úteku. Na konci diela je opísaný vznik Pamätnej izby Vrbu a Wetzlera v bývalom židovskom starobinci na Hollého ul. 9 v Žiline. Práve v suteréne tejto budovy vznikol dokument o vyhladzovacom tábore Auschwitz - Birkenau, ktorý bol prezentovaný aj na norimberskom procese s pohlavármi nacistického Nemecka.

Združenie YMCA (Young Men’s Christian Association / Kresťanské združenie mladých ľudí) predstavovalo v českom a slovenskom priestore 20. storočia výrazný kultúrny, duchovný, sociálny, vzdelávací a telovýchovný fenomén. Ako import zo západoeurópskeho a amerického prostredia ponúkalo dovtedy neznáme a inovatívne aktivity v uvedených oblastiach. Autori príspevkov predstavujú v predkladanej publikácii tieto podoby aktivít na bratislavskom združení YMCA, ktoré si v decembri 2023 pripomenulo 100. výročie otvorenia budovy na rohu Karpatskej a Šancovej ulice v Bratislave. Približujú tiež činnosť a aktérov ostatných ymkárskych miestnych združení v Československu a zasadzujú ich do širšieho kontextu českých a slovenských dejín 20. storočia.

Publikácia tak ponúka doposiaľ málo známe i nepoznané podoby ymkárskych aktivít, ktoré mali svoje miesto v rozvoji českej a slovenskej spoločnosti v 1. polovici 20. storočia.

Kniha predstavuje silný a emotívny dokument o období, keď odvaha jednotlivcov a komunít znamenala rozdiel medzi životom a smrťou. Autor (alebo autorka – v prípade potreby doplním meno) zhromaždil autentické svedectvá, archívne materiály a dobové dokumenty, aby priblížil čitateľovi málo známu, no nesmierne dôležitú kapitolu dejín Košíc počas nacistickej okupácie. Kniha sa nesústredí len na historické fakty, ale predovšetkým na ľudské príbehy. Osudy židovských rodín, partizánov, katolíckych kňazov či obyčajných občanov, ktorí sa rozhodli postaviť zlu – často za cenu vlastného života – sú opísané s citom, rešpektom a historickou presnosťou. Čitateľ má možnosť nahliadnuť do atmosféry v meste, kde strach, neistota a násilie boli každodennou realitou, no kde zároveň prekvitala solidarita, nádej a odpor.

Jednou z najsilnejších stránok knihy je jej schopnosť spojiť lokálnu históriu s univerzálnymi témami ako sú odvaha, morálna zodpovednosť či význam občianskej angažovanosti. Mnohé príbehy rezonujú aj dnes – v čase, keď sa verejný diskurz znovu polarizuje a hodnoty slobody a demokracie sú skúšané.

Štýl písania je pútavý, prístupný aj laikom, no zároveň rešpektuje historickú odbornosť.

Ivan Dérer patril k popredným slovenským čechoslovakistom a do konca svojho života sa hlásil k politickému dedičstvu Tomáša G. Masaryka. Do spoločenského a politického života sa zapojil už pred prvou svetovou vojnou. Stal sa signatárom Martinskej deklarácie a v medzivojnovom období zastával v československej vláde viaceré ministerské posty. Po rozpade druhej Česko-Slovenskej republiky žil v Prahe. V auguste 1944 bol zatknutý a väznený na Pankráci a v Terezíne. Po druhej svetovej vojne pôsobil do nástupu komunistického mocenského monopolu vo funkcii predsedu Najvyššieho súdu. V rokoch 1954 – 1955 bol väznený komunistickým režimom. Publikácia analyzuje nielen Dérerovu životnú a politickú dráhu, ale venuje pozornosť i jeho názorom a dobovým svedectvám poskytujúcim inšpiráciu k tomu, aby sme si spolu s ním pripomenuli niektoré politické osobnosti a dôležité udalosti našich dejín.

Filozof a spisovateľ Milan Šimečka patrí k najvýraznejším česko-slovenským postavám 20. storočia. Jeho strhujúci život a originálne dielo vyrozpráva nový komiksový román v dobe, keď sa vládna moc opäť usiluje o „obnovenie poriadku". Čo sa stane, keď sa utópia zmení na väzenie? A zo sna sa stane nočná mora?

Režim, ktorý pomáhal upevniť, ho nakoniec vyhodil z práce, šikanoval ho a vo väzbe mu zničil zdravie. Skutočný príbeh vychádza z rozsiahleho výskumu v archívoch tajných služieb, samizdatových knižniciach, z výpovedí generačných druhov a očitých svedkov. Kto bola spisovateľova žena Eva? Akú úlohu zohrávali v jeho tragickom živote láska a otcovstvo? Spoznajte osud človeka, ktorý pochopil, že si nemôže vybrať pre život najlákavejší príbeh z kníh, ale musí prijať ten, ktorý zodpovedá tvaru jeho duše, a žiť ho až do konca.