Zeitgeschichte

Druhý diel trilógie, ktorá nie je ďalšou historickou faktografiou na danú tému. Je unikátnou kronikou osobných príbehov v rámci dramatických historických udalostí, ktoré v súčte vydávajú na epos o tom, ako sa v pôrodných bolestiach svetovej vojny a vlastnej krvi rodil moderný slovenský národ. Druhá kniha mapuje jednotlivé septembrové dni Povstania a na každý z nich je tu opäť jeden výnimočný príbeh či ľudský osud. To všetko rámcované známymi historickými udalosťami k danému dňu. Prelína sa tu tak unikátnym spôsobom všeobecná história s osobnými dejinami.

Juraj Buzalka je sociálny antropológ, pôsobí na Univerzite Komenského v Bratislave a venuje sa témam spoločenských a kultúrnych zmien a politických hnutí. V knihe Postsedliaci: Slovenský ľudový protest sa nemilosrdne pozerá na Slovákov, vecne a kriticky komentuje naše ilúzie o sebe i naše utkvelé predstavy o fungovaní sveta. Kľúčové udalosti slovenských dejín aj súčasného života glosuje s nadhľadom a oslobodzujúcim ostrovtipom. A kto sú postsedliaci? Postsedliaci sú moderní Slováci, ktorí veria v ideál domoviny z agrárnych čias a podľa toho sa aj správajú. Vyznávajú svoje vidiecke hodnoty, ktoré považujú za „tradičné“, volia populistických vodcov a sú často geopoliticky popletení. Cestujú po svete, ovládajú moderné technológie a žijú najkvalitnejší život, aký kedy žili príslušníci ich rodokmeňa. A aj tak majú pocit, že svet je k nim neláskavý, neberie ich vážne, a oni sa mu nemienia doprosovať. Melancholicky smútia za svetom, ktorý nikdy nebol. Ich stratégiou prežitia je nemať názor, teda pochopiteľná hra na istotu s cieľom udržať status quo – „len aby horšie nebolo“. V tejto knihe hľadáme spôsob, ako s nimi budovať spoločnú pokrokársku záhradu.

Reverend Dušan Tóth sa narodil 2. júla 1938 v Modre. Vyštudoval za evanjelického kňaza a následne vyštudoval herectvo spolu s hercom Františkom Kovárom. V roku 1968 emigroval s rodinou do zámoria.. V rokoch 1971 - 1990 zastával post generálneho tajomníka Svetového kongresu Slovákov. Mnoho rokov sa prihováral z rádií Hlas Ameriky a Slobodná Európa. Kanadsko-Slovenskou obchodnou komorou bol navrhnutý na najvyššie štátne vyznamenanie SR - Rad Ľudovita Štúra 1. triedy.

Najnovšia kniha investigatívneho novinára Mareka Vagoviča mapuje štyri dramatické roky, počas ktorých vládla na Slovensku koalícia OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Po bestselleroch Vlastnou hlavou, Vlastnou hlavou 2 a románe Padreho klan sa vracia ku klasickej politickej literatúre faktu. Kniha Jednoducho Matovič je kritickou, no zároveň objektívnou reflexiou vlády Obyčajných ľudí. Autor pri jej príprave pozorne počúval, aby lepšie pochopil motivácie, spôsob uvažovania aj rozhodovania hlavných aktérov. Časozberný dokument vychádza z jeho rozhovorov s bývalým premiérom a lídrom OĽaNO Igorom Matovičom – od jeho nástupu k moci až po vyhlásenie predčasných volieb a vznik úradníckej vlády Ľudovíta Ódora. Kniha Jednoducho Matovič je zároveň sondou do duše prinajmenšom svojského politika, ktorý mal smelé plány a vzbudil veľké očakávania. Nielen vlastnou vinou však neuniesol bremeno zodpovednosti. Autor sa počas písania rukopisu stretol aj s blízkymi spolupracovníkmi, konkurenčnými politikmi či oponentmi Igora Matoviča, aby bol obraz vlády Obyčajných ľudí komplexný a zodpovedal realite.

Prvý diel knihy sa snaží zaplniť medzeru, o ktorej sa archívy ŠtB nezmieňujú alebo len veľmi stroho. Rozsiahlu aktivitu tajnej cirkvi počas obdobia 1969 – 1989 nemala ŠtB schopnosť ani možnosti obsiahnuť v celej šírke. Prispela k tomu atomizácia, utajenie, ako aj konšpirácia jej aktivít. Nedostatok agentov (tajných spolupracovníkov) ŠtB, ktorým by sa podarilo preniknúť do tohto prostredia a nepochopenie pohnútok aktivistov tajnej cirkvi má za následok, že veľké množstvo jej utajených aktivít nie je zachytených v archívoch ŠtB. Šesť svedectiev zachytených v knihe vytvára akúsi mozaiku aktivít tajnej cirkvi naprieč rôznym spektrom. Opísané osudy majú jednu spoločnú líniu, ktorou je skúsenosť z prostredia tajnej cirkvi počas obdobia tzv. normalizácie. Dopĺňajú neznáme a nepoznané stránky novodobých slovenských dejín. Opisujú reálny a zaujímavý život kresťanského podzemia v období vlády komunistického režimu, ktorý v praxi realizoval politiku ateizácie spoločnosti a náboženstvo vyhlásil za „ópium ľudstva". Aj napriek tomu, že angažovanie v skrytej cirkvi so sebou prinášalo riziká prenasledovania, tisíce ľudí boli ochotné toto riziko podstúpiť a žiť autenticky svoju vieru . V knihe sa nachádzajú mená viac ako 600 ľudí z prostredia tajnej cirkvi, ktorí poukazujú na jej rôznorodosť, širokú štruktúru ukotvenú po celom Slovensku a zaangažovanosť množstva ľudí.

 Publikácia sa venuje jednej z najdiskutovanejších tém medzivojnového obdobia – štátoprávnemu a verejnosprávnemu postaveniu Slovenska v 1. Československej republike, a to očami právnika a politika Emila Stodolu (1862 – 1945). Aj keď v historiografii nejde o neznámu tému, predsa len doposiaľ chýbal obsiahlejší rozbor jeho modelov, na tvorbu ktorých malo vplyv rodinné, náboženské, vzdelávacie, pracovné a kultúrno-spoločenské prostredie. Monografia prináša plastický obraz o Stodolových koncepciách samosprávy, cez inšpirácie v zahraničných modeloch, presadzovanie na straníckom fóre a reakcie politických, vedeckých, či kultúrnych činiteľov doma i v zahraničí. Osobitné miesto je venované Stodolovmu prístupu k ľudáckemu autonomizmu, voči ktorému ako presvedčivý demokrat zastával kritické stanovisko.

Reportážna kniha. Príbeh rozdelenej dediny Veľké a Malé Slemence, ktorú po druhej svetovej vojne – povedané slovami hrdinu filmu Hranica z roku 2009 – Sovieti rozkrojili ako bochník chleba, pozná v pohraničí každý. Jej obyvatelia boli ako vystrihnutí z anekdoty o dedinčanovi žijúcom v niekoľkých štátoch bez toho, aby vystrčil päty z dvora. Obec s vyše šesťsto ročnou históriou napokon doplatila na povojnovú sovietsku mocenskú expanziu. Keď sa Sovietom v roku 1944 podarilo dostať za karpatský oblúk, už sa z územia, v minulosti patriaceho najskôr rakúsko-uhorskej monarchii a neskôr na dvadsať rokov medzivojnovému Československu, nestiahli. Naopak, Moskva a Praha podpísali 29. júna 1945 zmluvu o tom, že sa Zakarpatská Ukrajina (československá ústava poznala toto územie pod názvom Podkarpatská Rus, pozn. autorky) stane súčasťou Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky. Priestor, kde predtým nestála žiadna hranica, začali vytyčovať hraničnými zábranami. Stavali sa strážne veže, naťahoval sa ostnatý drôt.

= Antisemitismus und Holocaust in der Slowakei in Dokumenten deutscher Provenienz von 1938 bis 1945.

Antisemitizmus a holokaust na Slovensku v dokumentoch nemeckej proveniencie 1938 1945 sprístupňuje čitateľovi dokumenty rozličných nemeckých inštitúcii, ktoré sledovali, písali, snažili sa ovplyvňovať slovenskú politiku antisemitizmu. Sú dôležitým príspevkom k pochopeniu holokaustu na Slovensku. Okrem úvodnej štúdie, obsahuje monografia prepisy vyše 400 pôvodných dokumentov a ich preklad do slovenčiny.

Bolesť v kameni ukrytá: Autor na príklade vyše štyristo zmapovanýchpamätníkov na Slovensku ukazuje na rôznych úrovniach dobové prístupy k téme, pričom výpovednú hodnotumá nielen ich vzhľad a symbolika, nápisy, umiestneniači autori, financovanie a materiál, ale aj rituály okolonich a ich osudy. Rovnako dôležitý je detailnejší prístup k piatimvybraným a azda najzaujímavejším pamätníkom naSlovensku, čo obohacuje naše poznanie, veď takáto práca s celoslovenským záberom vznikla po prvýkrátod čias dnes už klasického textu Ľubomíra Liptáka.Zaujímavé sú aj slovensko-maďarské, česko-slovenské,ale i legionársko-vojenské vnímania pamätníkov.Obrázková príloha je nevyhnutnou a organickou súčasťou knihy.Prácu vnímam a považujem za dobre napísanýa atraktívny text s nezanedbateľným vedeckýmprínosom na pomedzí viacerých vedeckých disciplín.

Publikácia je výsledkom dlhoročnej práce PhDr. Miroslava Londáka, DrSc. Autor sa v nej zaoberá hospodárskym vývojom v období, ktoré nasledovalo po skončení druhej svetovej vojny, pričom sa neustále venuje i politickým súvislostiam vývoja spoločného československého štátu. Vychádza nielen z oficiálnych štatistických dát, no relevantným prameňom sú i dokumenty deponované v slovenských i českých archívoch. Publikácia približuje aj osudy významných slovenských ekonómov 60. rokov 20. storočia a glosuje činnosť A. Dubčeka.

V knihe Ako skapal tatranský tiger som sa snažil vyvrátiť mýtus, že na Slovensku bude lepšie, keď politici prestanú kradnúť. V tejto knihe sa budem venovať katastrofálnym dôsledkom toho, čo sa stane, keď zabudneme, že aj hodnotoví lídri z „nášho“ tábora musia ovládať politické remeslo. Na páchanie dobra pri spravovaní štátu nestačí byť dobrým človekom. Nie je to ani konkurenčná výhoda, ani záruka úspešnejšej správy vecí verejných. Nestačí poraziť Fica a vyhrať voľby. Ešte dôležitejšie je vedieť udržať moc, vytvárať spojenectvá, robiť kompromisy a rozumne investovať politický kapitál. Táto kniha nebude o politických vredoch, ktoré sa v parlamentných voľbách v roku 2020 dostali k moci. Bude o slušných politikoch, ktorí im cestu k úspechu nevdojak a nechtiac vydláždili. Bude o nezamýšľaných dôsledkoch rozhodnutí, ktoré sformovali slovenskú politiku do súčasnej absurdnej podoby. Bude o tom, že v politike nestačí chcieť byť dobrým, spravodlivým a slušným. Bude o politikoch, ktorých si vážim. O Ivete Radičovej, Andrejovi Kiskovi, Mirovi Beblavom a Michalovi Trubanovi. O ľuďoch, pre ktorých som pracoval a ktorým som pomohol stať sa hrobármi slovenskej politiky.

tajnej cirkvi.

Príbeh kňaza a disidenta Vladimíra Jukla bol dlho skrytý. A to napriek tomu, že spolu so Silvestrom Krčmérym zmenili pred rokom 1989 životy tisícom ľudí. Vždy mysleli oveľa viac na druhých než na seba a boli tak ochotní v hrozných podmienkach komunistického žalára pretrpieť aj mučenie. Vladimír Jukl sa po návrate z väzenia, v ktorom strávil vyše 13 rokov, pustil opäť do obetavého angažovania sa pre cirkev a ľudí. Nezvyčajná životná cesta tohoto tajného kňaza bola plná nebezpečenstiev, hlbokých vzťahov i náročných výziev, ktoré prekonával s pokorou a neotrasiteľnou vierou v Boha. V čom pre Jukla spočívala dôležitosť evanjelizácie Ruska? Prečo ho komunistický režim odsúdil na 25 rokov väzenia? Aké plody mala jeho práca v podzemnej cirkvi? Veľký príbeh „generála tajnej cirkvi" rozpráva azda najpovolanejší človek, ktorému bol Jukl učiteľom a spolupracovníkom, František Mikloško.

Kniha je výsledkom medzinárodnej konferencie k 50. výročiu invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, vydalo ju Svetové združenie bývalých politických väzňov. Dielo obsahuje aj doposiaľ nepublikované archívne záznamy z prostredia ŠtB. Na čiernej obálke sú dátumy úmrtia jednotlivých obetí okupácie, bolo ich 11. Kniha bola ocenená vo svojej kategórii v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2021.

Kniha je zostavená zo 14 upravených a aktualizovaných esejí, ktoré Peter Weiss v minulosti publikoval v denníku Pravda pri príležitosti významných výročí Slovenskej republiky. Texty sú rozdelené do troch častí. V prvej časti sa autor venuje politickým peripetiám vzniku a vývoja Slovenskej republiky od naplnenia štátoprávneho odkazu SNP v roku 1968, (teda po 24 rokoch od jeho vzniku), po osamostatnenia slovenskej štátnosti 1. januára 1993. Peter Weiss ako priamy politický aktér vývoja v 90. rokoch presvedčivo vyvracia viaceré mýty, ktoré sa spájajú so zánikom ČSFR. Čitateľovi zároveň poskytuje aj svoj pohľad na dramatické obdobie zápasu o vytvorenie podmienok pre prekonanie medzinárodnej izolácie SR a jej integráciu do EÚ. Druhá časť knihy sa zaoberá tradíciami slovenskej štátnosti. Ponúka osobnou skúsenosťou podložený príbeh parlamentného zápasu o schválenie 29. augusta za štátny sviatok, ako aj úvahy o potrebe chrániť a rozvíjať odkaz SNP a politické dedičstvo Alexandra Dubčeka. Cez tradíciu antifašistického zápasu sa pozerá na príčiny druhej svetovej vojny, ľudácky režim a mýty o ňom. Samozrejmosťou je, že k významným tradíciám radí aj československú jar 1968, ktorej výdobytkom bol aj ústavný zákon o československej federácii. Tretia kapitola pozostáva z esejí, ktoré ukazujú zložitosti utvárania vzťahov samostatnej Slovenskej republiky s Maďarskom.