Belletristik

Kniha S dušou na jazyku, s kožou na trhu má tri autonómne časti. Je to vlastne voľné pokračovanie náhle a násilne prerušeného dialógu Evy Kristovej so svojím predčasne zosnulým mužom – spisovateľom Dušanom Mitanom. Prvá časť obsahuje súbor spomienok na manžela, na spoločne prežité chvíle – dobré i zlé. Predelom v knihe sú tri rozhovory autorky s Dušanovými priateľmi. V tretej časti Kristová dokazuje, že pri písaní poviedok je rovnako literárne suverénna ako bol manžel. Ako bonus v knihe čitateľ objaví dosiaľ nepublikovanú poviedku Dušana Mitanu, ktorú ako keby plánoval uverejniť v tomto súbore „sentencií“ manželskej dvojice. Vznikla tak čitateľsky pútavá a žánrovo pestrá publikácia, doplnená množstvom čiernobielych fotografií.

Jedenásť poviedok plných radosti zo života, jemného humoru a opatrného optimizmu. Ibaže by to bolo úplne inak, ibaže by to bola horská dráha, z ktorej môžete vypadnúť na hociktorom mieste a asi by ste aj mali.

Prózy Alty Vášovej, charakteristické reflexívnosťou, metaforickosťou a špecifickou syntaxou, často zvláštne rytmizovanými pasážami, v poslednej dobe ešte výraznejšie inklinujú k premosťovaniu medzi autobiografickým a aktuálnym dobovým kontextom – či už prostredníctvom ironizovania či vnútorne zaujatého, zapáleného komentovania spoločensko-politickej situácie alebo všednodenných „rozlišujúcich drobností“. Záznamy, zápisy, sekvencie prežitého a premysleného sa čoraz väčšmi spoliehajú na seba, nepotrebujú ako oporu dejové konštrukcie. Stručná múdra knižka Alty Vášovej Kradmo pre hĺbavé „spriaznené duše“ opäť apeluje na bazálnu ľudskú potrebu spolupatričnosti a hľadania toho, čo nás presahuje...

Nová kniha jedného z najvýraznejších domácich autorov Petra Macsovszkého voľne nadväzuje – najmä pokiaľ ide o určité štylistické postupy a experimentálne riešenia – na jeho poviedkové knihy Čínske kino (2020) a Oceán trpezlivosti zaspieval (2022). Názov je hravý, pripomína vlastne nezmyselnú detskú či dadaistickú riekanku, ktorá naznačuje, že autor sa naďalej nevzdáva východísk klasickej medzivojnovej avantgardy a usiluje sa jej triky aplikovať po novom, v zmenenej spoločenskej i technologickej situácii.

Macsovszky sa rád inšpiruje mimoliterárnymi zdrojmi, ako napríklad technickou spisbou či písomnými výtvormi hudobníkov, výtvarných umelcov i choromyseľných jedincov. Kniha nie je len zbierkou poviedok, ale skôr noviel, či malorozmerných románov, v ktorých sa prihliada aj na nekompromisnú kritiku súčasných spoločenských pomerov nielen na Slovensku, ale i vo svete. Autor sa opäť vracia k premenám Bratislavy, ale i Slovenska za posledné uplynulé dekády.

Prvý zväzok edície diela Kristíny Royovej zahŕňa tematicky rôznorodé kratšie prózy zameraním blízke mladším čitateľom. Sú medzi nimi viaceré rozprávky, skutočné príbehy aj poviedky. Rozprávky sú vhodné pre detských čitateľov, a aby sa stali pre nich prístupnejšie, mierne sme ich jazykovo prispôsobili dnešnej reči. Zároveň však prinášajú duchovné obohatenie aj tým skôr narodeným.

15. zväzok Súborného diela Milana Rúfusa obsahuje rozhovory, ktoré básnik poskytol v rokoch 1965 – 1999 viac než 40 novinárom, literárnym vedcom a jeho kolegom.

Anton Baláž sa rozhodol obzrieť za doterajším životom. Opisuje svoje životné univerzity, prvé literárne pokusy, štúdium novinárstva, zošrotovanie knižného debutu, viacročný zákaz publikovania a návrat k historickým príbehom. Novinárska činnosť mu prinášala podnety, ktoré spracoval románoch. Ich filmové a televízne spracovanie mu umožnili nazrieť za kulisy ateliérov na Kolibe a v Mlynskej Doline. Osobné a tvorivé kontakty s generačnými príslušníkmi opisuje v portrétoch (Mitana, Ballek, Buzássy, Strážay, Števček, Turčány, Petrík, Veigl, Blažková). Solženicynov román Súostrovie Gulag ho inšpiroval k napísaniu románu Tábor padlých žien. Stretnutie s Arnoštom Lustigom na festivale Kafkove Matliare bolo podnetom pokračovať v tvorbe – napriek tomu, že si kladie rovnakú otázku ako iný slovenský prozaik Pavel Vilikovský: „Ale koho to zaujíma?“ Literatúra pre neho zostáva cestou, ako túto autorskú skepsu prekonať.

Monografia predstavuje históriu prvých kukučínovských pamätníkov na svete, ktoré boli vytvorené v zahraničí ešte skôr ako pomníky spisovateľa v jeho domovine. Dokumentuje predovšetkým okolnosti vytvorenia najvýznamnejšej sochy M. Kukučína, ako aj záchrany a komplikovaného presunu jeho odliatkov naprieč dvoma oceánmi a tromi kontinentmi. Autorka sa osobitne venuje životným osudom a kultúrnym aktivitám Slovákov usadených v rôznych štátoch Európy i mimo nej.

Táto kniha je dalším zväzkom z úplne novej edície literárnej tvorby Kristíny Royovej (1860 – 1936).

Spisovateľka, poetka, zakladateľka viacerých charitatívnych projektov Kristína Royová (Stará Turá, 1860–1936) vo svojich novelách majstrovsky vykresľuje charaktery ľudí v pohnutých, hraničných chvíľach ich života, zachytáva ich hľadanie a zmenu, ktoré smerujú ich cesty od neviery, beznádeje, samoty a smútku k radosti a plnosti života. Sú to dospelí i deti, ktorých osudy môžeme sledovať – Ilenka Mrázová a jej muž Martin so synom Paľkom a celou širšou rodinou v novele Druhá žena, Anna Somorová, mlynár Kozima, jeho pomocník Ondrej, Dorka Zemanová v ďalšom diele Vo vyhnanstve alebo Oľga a jej manžel Michal Hodolič, ústredné postavy novely V pevnej ruke. Príbehom nechýba zaujímavá zápletka, napätie, konflikt vo vzťahoch postáv, ale aj príklady čistoty krásnych duší, sebaobetovanie, prerodenie ich protagonistov. To všetko sa odohráva na pozadí nádhernej slovenskej prírody, dedín, vidieckych sídiel, ktoré autorka pútavo opisuje. Tento zväzok edície diel Kristíny Royovej obsahuje tri novely: Vo vyhnanstve (1906), Druhá žena (1920) a V pevnej ruke (1921).

Nebol by to Štefánik, keby cez minulosť nepriniesol prenikavý a detailný pohľad na súčasnosť.

Slovenskú minulosť približuje čitateľovi cez prizmu profesora na gymnáziu, dejepisára, ktorý s neskutočnou precíznosťou glosuje nielen slovenské dejiny, ale aj malicherný svet gymnaziálnych profesorov. Učiteľ dejepisu na bratislavskom gymnáziu, ktorý prišiel v detstve o rodičov, sa ocitá v bizarnom svete novodobých sirôt, z ktorých každá vyjadruje svoju osamelosť osobitým spôsobom. Doposiaľ prednášal študentom udalosti uplynulých dejín a zrazu na prahu štyridsiatky zatúži vniesť do svojho života čosi výnimočné, čo by ho posunulo vpred. Uväznený v histórii ľudstva a spútaný vlastnou minulosťou baží po zmysluplných medziľudských vzťahoch, po blízkosti druhého človeka. Naráža pritom na ďalšie siroty vo svojom okolí, či už skutočné, alebo v prenesenom zmysle slova, ktoré takisto pátrajú nielen po svojej identite, ale aj po identite súčasného Slovenska.

Čo nám píše krajina? Na niektorých miestach v blízkosti mesta vidíme stopy šípok, v skromnejších formách. Aj na udržiavaných miestach sa držia späť. No na vzdialených vŕškoch a vŕštekoch, kam až oko dovidí, hocikde poschovávané za stromy a vrastené do vinohradov, sa rozrástli…

Kniha je vernisážou fotografií, ktoré spolu vyvoláva Veronika Šikulová s Marekom Mihalkovičom. Fotografie sa stávajú východiskom k jej hlbším úvahám o tom, čo vidí ona, čo objektív, tvoria predohru alebo rozvíjajú sieť záchytných bodov, do ktorých to, čo je na fotografiách, zapadá, texty a obrázky vytvárajú mozaiku - kontrast medzi napísaným a odfotografovaným, videným a vedeným, svetlým a temným..

Knihu O čase i nečase začal autor zostavovať krátko pred smrťou. Obsahuje fejtóny, komentáre a stĺpčeky, ktoré publikoval v denníkoch SME a Pravda v rokoch 2005 až 2014. „Humor, ešte aj ten najdrsnejší, je plachý. Prichádza ticho a zaiskrí až oveľa hlbšie – keď sa dotkne našich predstáv. Ak máte kohosi rozosmiať, dávkujte svoje úsilie striebornou lyžičkou, a nie lopatou.“ (Kornel Földvári)

Počasie v našich zemepisných dĺžkach a šírkach nemalo a nemá lepšieho literárneho meteorológa, ako bol a je Kornel Földvári. My zase máme šťastie, že sa stále znovu môžeme tešiť z jeho presných komentárov. A ešte presnejších predpovedí. (Dušan Dušek)

Hotra, Peter: Druhá zbierka poézie vo forme haiku Petra Hotru nadväzujúca na predchádzajúcu knihu Haiku ocenenú ako Najkrajšia kniha Slovenska. Skorá jeseň je o putovaní básnika miestami, mestami a krajinami počas ročných období v každom počasí zachytávajúc krásne okamihy v prírode a v živote rovnako ako aj tie smutnejšie, melancholickejšie. Kniha obsahuje 191 básní haiku na 109 stranách.

Zostavovateľ knihy Miloš Jesenský, sám lovec záhad a paranormálnych javov, vyspovedal šesticu významných postáv fantasy žánru na Slovensku. Juraj Červenák, Lívia Hlavačková, Alexandra Pavelková, Katarína Soyka, Daniel Šmihula a Ondrej Trepáč vás zavedú do najtajnejších zákutí svojej tvorby, ako aj slovenského a českého fandomu. Všetci respondenti i zostavovateľ sú totiž jeho živou históriou. Kniha je jedinečná aj svojím poznámkovým aparátom a zhrnutím histórie slovenského i svetového fandomu. Je určená nielen „pamätníkom“, ktorí kedysi príbeh vzniku slovenskej fantastiky priamo zažívali, ale aj tým, ktorí ešte len začínajú navštevovať Rokfortskú akadémiu či legendárne cony.