Belletristik

Ďalšia kniha Štefana Lubyho prináša výber 30 prejavov a esejí z doteraz nepublikovanej takmer stovky jeho kratších diel v tomto žánri. Sú rozdelené do troch sekcií: jubileá a rozlúčky, vyznamenania a promócie, príhovory a úvahy. Nájdeme tu obľúbené humorne koncipované príhovory na novoročných koncertoch Slovenskej akadémie vied, otvorenia vedeckých kongresov, napr. kongresu slavistov, vyznamenania osobností medzinárodného rangu, ako bol. prof. Rudolf Zahradník, či jubileá a rozlúčky s poprednými vedcami. Autor doplnil svoju staršiu produkciu o reflexie na osobnosti, ktoré mali okrúhle jubileá v poslednom období, ako boli sté narodeniny prof. Jána Plesníka, i smutné odchody či už prof. Ivana Plandera, prof. Alexandra Ruttkaya, doc. Dušana Čaploviča alebo ďalších. Kniha odráža aj úsilie generácie, ktorá viedla Slovenskú akadémiu vied na prelome 20. a 21. storočia, o zachovanie a nové legislatívne zakotvenie tejto našej poprednej vedeckej inštitúcie.

Čo je pravé šťastie? Na odpoveď sa upriamujú osudy postáv v tomto zväzku diel Kristíny Royovej. Dej príbehov je zasadený do dedinského prostredia začiatku 20. storočia. Toto prostredie bolo Royovej dôverne známe a známe jej boli aj tienisté stránky života ľudí. Túžila po ich pozdvihnutí, aj preto poukazuje na skutočné šťastie.

Próza Ako zbohatnúť je o príbehu dvoch mužov, sedliaka a obuvníka, ktorí sa obrátili k Pánu Bohu a ich životy sa zmenili. Mali však odlišnú predstavu, čo znamená byť bohatý a šťastný, a tak aj ich cesty boli dlho veľmi odlišné.

Krásny príbeh o Božej láske a vernosti stvárnila autorka v novele Stratení. Prináša pohľad do vnútorného sveta odstrkovanej a týranej mladej Evy, jej muža Tomáša, švagrinej – pyšnej Anny, jej dobráckeho muža Lányho a ďalších, a odhaľuje pohnútky ich konania.

Malibu na Dunaji je Juráňovej treťou knihou poviedok po knižkách Zverinec (1993) a Lásky nebeské (2010), pričom obdobia medzi nimi autorka pilne vypĺňala novelami, románmi, divadelnými hrami, knižkami pre deti a prekladmi. V súbore osemnástich poviedok rôznej dĺžky súčasnosť vyrastá z mladosti nejednej z postáv, prežitej v sivých totalitných sedemdesiatych. Inokedy je dnešná mladosť zatienená nedocenením umeleckej prevádzky, činnosti či túžby. Aj napriek očakávaniam, muži nie sú v týchto poviedkach vždy zápornými postavami, niekedy sú len trošku nasupení, inokedy sú vyslovene bukolicky idylickí a raz sa jeden dokonca zmení na ženu, pričom ani ženy, bez ohľadu na očakávania, nie sú stvárnené idealisticky. Občas v poviedkach vystupujú aj zvieratá, či už myšie mláďatá, stratené mača alebo kocúr, takže autorka sa nemohla vyhnúť tomu, že spoločný osud ľudí a zvierat občas splynie do jedného.

Dejiny jednej rodiny, dejiny jednej krajiny. Množstvo hlasov z rôznych etáp 20. storočia sa v knihe Zuzany Kepplovej zlieva do epického obrazu malých i veľkých dejín, ktoré sa zrkadlia v príbehu brezovskej rodiny Tvarožkovcov. V tejto knihe sa dozvieš: - čo všetko dokázali vybudovať Tvarožkovci v medzivojnovom období - s akými ideami tvorili mladé Slovensko v medzivojnovom období - ako sa členovia rodiny zapojili do Slovenského národného povstania - ako rodinu zasiahol Víťazný február a päťdesiate roky - čo prežili po invázii z augusta 1968 a počas normalizácie. Bratislavská Metropolka, budova Sporiteľne na Kamennom námestí, ale aj Mohyla generála M. R. Štefánika na Bradle – to všetko sa rôznymi spôsobmi spája s rodinou Tvarožkovcov. Ale aj Slovenské národné povstanie, obvinenia zo špionáže a väznenie viacerých členov rodiny počas päťdesiatych rokov.

Vyzretý knižný debut Jany Cigánikovej sa vyznačuje osobitým autorským gestom, ktoré neľútostne, a predsa magicky načiera až na dno zdanlivo všedných príbehov o ženách, o rôznych podobách materstva, o rodinách, mladosti a starobe či o medzigeneračných vzťahoch.„Príkrosť vyobrazenia sa tu spája s imaginatívnosťou, realistickosť s ireálnom. Detabuizované uvažovanie a prežívanie postáv nás nepriamo vystavuje skúške sebareflexie. Prijať akýkoľvek štandardizovaný koncept normálnosti znamená neprejaviť si otvorene to, na čo v skrytosti človek myslí, no neraz sa to hanbí priznať i sám pred sebou. Autorkino písanie je v tomto oslobodené, no jej postavy nie, pretože ich pocity a myšlienky ostávajú pred druhými utajené...“ Lenka Šafranová, literárna kritička.

Po viac ako troch desaťročiach autorského odmlčania prichádza Ivan Habaj s novým knižným titulom žánrovo ukotveným v memoárovej tvorbe. Prozaik sa formou asociatívneho spomínania voľne zasadeného do chronológie vlastného životného príbehu vracia na miesta, ktoré poznáme z jeho starších poviedok, noviel a románov – je to predovšetkým Podunajsko, územie od Bratislavy po Komárno, známe ako Žitný ostrov, ale tiež rodné Ponitrie a Bratislava, v ktorej prežil väčšinu svojho života. Osobné spomienky sa prirodzene prelínajú s historickým, kultúrnym a politickým dianím a udalosťami 20. storočia, ale zachádzajú i hlbšie a ďalej v čase sledujúc vždy jedinečný príbeh a kultúrnu pamäť miesta a regiónu, osudy ľudí a spoločenstiev, prírodné a environmentálne procesy a premeny.

Od mladosti som pracoval ako historik filozofie, zaoberal som sa slovenskou i európskou filozofiou, najmä osvietenskou. Výsledky som uverejnil v mnohých štúdiách a vo viacerých knihách. Pri styku s niektorými filozofmi minulosti zostalo mi však čosi osobnejšie, čo som vtedy nenapísal. Časť z toho im adresujem teraz. Na ich oslovenie som si zvolil formu listu. Nie je vo filozofii nová. Listy písali už Platón, Epikuros, Seneca, Pascal a mnohí iní. Kým však títo autori svojich adresátov aj poúčali, ja som ďaleko od toho, aby som poúčal Platóna, Voltaira či Poppera. Mám však výhrady voči niektorým ich názorom, a tie im predkladám. V listoch možno byť osobnejší, dôvernejší, štýl môže byť voľnejší, možno povedať všeličo, čo sa do štúdie nehodí.

Využívam túto možnosť a píšem predovšetkým o problémoch, ktoré sa ma osobne, ba bytostne dotýkajú, ktoré ma sprevádzajú a pália už desaťročia a ktoré sa ani týmito Listami neriešia. Možno však nájdu u niektorých čitateľov odozvu. Nie sú totiž len moje osobné, ale sú to problémy storočí a tisícročí.

Vo štvrtom zväzku diel Kristíny Royovej sa stretávame so životnými príbehmi mladých ľudí, ktorých spoločným motívom je ich vnútorný prerod a nachádzanie vzácnej, trvalej hodnoty. To, čo večne trvá, spoznáva mladučká Elenka a jej bratranci, vzdelaní bratia Radoničovci. Túžia pomáhať svojmu národu, no sú premáhaní vlastnou náruživosťou, kým svoje činy neuvidia z novej perspektívy. Pod názvom Deti hauzírerov sa ukrývajú štyri krátke smutné príbehy zo života sirôt žijúcich rodičov. Autorka tieto deti zblízka poznala a účinne im pomáhala. Royová sa v týchto miniatúrach stala hlasom tých najmenších, ktorí boli vystavení neláske, nezáujmu, samote, hladu a chorobám. Šťastní ľudia. Kto sú to? Čo ich robí šťastnými? V čom ich šťastie spočíva? Novela Kristíny Royovej nám dá prekvapujúcu odpoveď. Naozaj šťastným sa stane vnuk babičky Mikulovej v príbehu Prišiel domov, ktorý sa vracia z Ameriky do chalúpky svojich predkov, kde nájde skutočný večný domov. O šťastí bude reč aj v novele o dvoch bratoch, Ondrejovi a Pavlovi, a ich priateľoch. Šťastie im prinesú nielen pozemské radosti, ale paradoxne najmä ťažké situácie, v ktorých poznajú, kto je zdrojom trvalého šťastia.

Publikácia TORZÁ s podtitulom Okná, svety / Ikkunat, maailmat predstavuje dvanásty básnický titul poetky Stanislavy CHROBÁKOVEJ REPAR – tiež prozaičky, esejistky, prekladateľky, literárnej vedkyne, editorky a vydavateľky, ktorá píše a publikuje v slovenčine aj slovinčine. Tvoria ju „existenciálne epištoly“ (D. Podracká) – básne, básne v próze a lyrické miniatúry –, ale aj autorské fotografie. Zábery oblokov Vanha Raumy (fínske drevené mestečko na zozname UNESCO) tvoria spiritus movens celého projektu, ktorému nechýbajú ani hravosť či vtipná provokácia. Kniha je koncipovaná viacvrstvovo; slovom i obrazom odzrkadľuje tri rôzne prostredia a životné svety, v ktorých autorka žila po roku 2000 (Fínsko, Slovinsko a Slovensko). V Torzách o. i. pokračuje aj v druhovo-žánrovej hybridizácii svojich textov, ktorou sa vyznačuje celé jej doterajšie dielo. Kniha je druhým zväzkom špeciálnej edície LARGE.

Posledný, ôsmy zväzok súborného diela Kornela Földváriho obsahuje jeho dve memoárové knihy: „Až pod čiernu zem“ – poviedky podľa skutočných udalostí v Pomocných technických práporoch (Čierni baróni) v 50. rokoch a v druhej časti knihy je celý text posmrtne vydanej autobiografie „O sebe“ aj s obsiahlou obrazovou prílohou.

Román Plachý dom spisovateľky Barbory Hrínovej, nositeľky ocenenia Anasoft litera 2021 za poviedkový debut Jednorožce, si vás dokonalo podmaní jemnosťou i vtipom. Hlavný hrdina Ambróz, starnúci láskavý muž, kontrabasista vyučujúci hru na klavír, manžel a otec, zberateľ básní, psičkár, možno na prvý pohľad pôsobí nekompatibilne s dnešnou rýchlou dobou túžiacou po zmenách.

Kniha Výběr z textů od Fedora Gála je souborem klíčových esejí a článků, které odrážejí autorovu dlouhou a významnou intelektuální dráhu. Fedor Gál, renomovaný slovenský novinář, publicista a politický analytik, se v této sbírce zaměřuje na široké spektrum témat, od politických a společenských problémů až po otázky lidských práv a demokracie. Texty jsou průřezem jeho novinářské a publicistické práce, která se vyznačuje důrazem na objektivitu, kritické myšlení a reflexi aktuálních dějinných momentů. Kniha nabízí hluboký pohled na vývoj středoevropského prostoru v posledních desetiletích a dává čtenářům možnost nahlédnout do autorova názoru na klíčové události a problémy této doby. Tato sbírka je nejen cenným dokumentem o politických a historických změnách, ale i výzvou k zamyšlení nad hodnotami, které utvářejí moderní společnost.

Vladimír Clementis sa narodil v roku 1902 v Tisovci. Bol slovenský politik, právnik, spisovateľ a prekladateľ. Vyrastal v učiteľskej evanjelickej rodine. Študoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V roku 1924 vstúpil do Komunistickej strany a spolu s ďalšími ľavicovými intelektuálmi začali vydávať časopis DAV. V roku 1939 emigroval do Francúzska, kde v prítomnosti Viliama Širokého kritizoval uzavretie paktu Molotov-Ribbentropp a odsúdil napadnutie Fínska Sovietskym zväzom. Neskôr ho jeho priateľ, ruský spisovateľ Ilja Erenburg, varoval, že Stalin si takéto veci pamätá a neodpúšťa, ale už bolo neskoro. Široký sa postaral o to, aby sa na ne nezabudlo. Ako štátny tajomník ministerstva zahraničia ČSR sa po vojne zaslúžil o to, že Jarovce, Rusovce a Čunovo pripadli Slovensku. Mal tiež veľkú zásluhu na tom, že Československo v roku 1948 dodávalo novovzniknutému štátu Izrael zbrane. Bez nich by sa pravdepodobne neubránil arabskej presile. Clementis patril k bohémom a k ľavicovej intelektuálnej elite. Mal veľký podiel na zavedení komunistického režimu, ktorého sa nakoniec sám stal obeťou. V roku 1952 bol v procese s Protištátnym sprisahaneckým centrom pod vedením Rudolfa Slánského odsúdený na smrť a popravený. Kniha je románovým príbehom tejto výraznej osobnosti našich novodobých dejín.

Taliansko stáročia pútalo pozornosť európskych umelcov. Vďaka antickým pamiatkam predstavovalo krajinu kultúrnej pamäti Európy s obdivuhodnou stredomorskou prírodou a úchvatnými vidieckymi i mestskými panorámami. Výtvarníci aj spisovatelia ho vnímali ako krajinu umenia s epochami renesancie a baroka. Pre hudobníkov bolo kolískou opery. Fascinácia Talianskom neobišla ani slovenských umelcov. Autor sa zameriava na 20. storočie a usiluje sa na reprezentatívnej vzorke umelcov (Mitrovský, Hrušovský, Blaho, Blühová, Hoza, Rolko, Beniak, Jégé, Benka, Petrašovič, Žáry, Dilong, Vesnin, Strmeň, Pudiš, Zmeták, Turčány, Želibský, Smrek a ďalší) zdokumentovať, že Taliansko bolo pre nich v tomto období veľkým zdrojom inšpirácie.

Nový román prozaika a básnika Petra Šuleja (1967) nás zavedie do súčasnej Bratislavy. V napínavej skladačke sledujeme rodinnú ságu s prvkami sci-fi, pátranie po vrahovi, ktorý zanecháva svoje obete zásadne pri významných modernistických stavbách, za čo si vyslúžil prezývku Architekt. Ale čitateľ bude môcť nahliadnuť aj do nefalšovanej Bratislavskej kaviarne. Niekto sa zamiluje, niekto sa bude rozvádzať a niekto sa ponorí až príliš hlboko do konšpiračných teórií. Pravdy, polopravdy, nepravdy, postpravdy... Autor s humorom a nadhľadom analyzuje vývojové vzorce nielen slovenskej spoločnosti, ale aj európskej civilizácie. Zamýšľa sa nad nástupom nových technológií, enormným konzumom, klimatickými zmenami a ďalšími výzvami, ktorým bude musieť ľudstvo v najbližšej dobe čeliť.