Film, Musik und Theater

Ladislav Čavojský (1932 – 2014) patril ku generácii prvých vysokoškolsky vyštudovaných slovenských divadelných vedcov. Jednou z konštantne prítomných línií v jeho výskume boli analýzy uvádzania inonárodnej drámy do nášho kultúrneho kontextu.

Čavojského pohľad na túto oblasť bol literárny aj divadelný, teda komplexný a poučný nielen pre historikov, dejiny literatúry a divadla, ale aj pre prax, pre režisérov, hercov i dramaturgov. Kniha prináša výber štúdií týkajúcich sa udomácňovania dramatickej spisby Shakespeara, Moliera, Goldoniho, Goetheho, Gogoľa, Ostrovského a Ibsena na Slovensku a rozbory jej súdobého inscenovania. Túto obsahovú os určil sám autor. Aktualizovať, dopísať po súčasnosť svoje staršie texty, žiaľ, už nestihol. Napriek tomu sú cennými zdrojmi pre štúdium dejín slovenského divadla.

Abecedár tvorí súbor 25 krátkych esejí, ktoré sa venujú abecedne pomenovaným fenoménom našej filmovej kultúry. Pokúša sa zachytiť najvýraznejšie témy nášho myslenia o filme, fenomény a črty filmovej práce, naratívne a vizuálne motívy. Abecedár je najmä pokusom o hravejší prieskum a menej zaväzujúce nahliadnutie do viac či menej známych dejín slovenskej kinematografie.

Zborník Stopy začiatkov tvorí súbor príspevkov z jubilejného 20. ročníka výročnej česko-slovenskej filmologickej konferencie, ktorá sa uskutočnila v dňoch 21. až 24. októbra 2021 v Krpáčove. Hlavná téma sa v kontexte pripomínania 100. výročia zrodu slovenskej kinematografie dotýkala jedného z jej kľúčových fenoménov: vymedzovania počiatkov, pôvodnosti, prvosti, bodov pripojení i zlomov, reštartov, období progresu, kríz, normalizácií. Zdanlivo jednoduché pomenovanie otvára možnosti reflexie najrôznejších aspektov storočného vývoja filmovej kultúry na Slovensku, jej inštitúcií, tvorby, reflexie.

 Po prvý krát vychádza text Juraja Pospíšila Formovanie hudobnej skladby, zaoberajúci sa otázkou výstavby hudobného diela a substanciálnych zložiek hudobnej syntaxe. Pospíšil všetky svoje tézy, artikulované v jeho texte, verifikoval dlhoročnou praxou nielen pedagogickou, ale aj skladateľskou. Text predstavuje bohaté dedičstvo slovenskej hudobno-teoretickej spisby a je inšpiratívnym čítaním pre skladateľov, teoretikov či interpretov.

V roku 2009 pripravili Rudolf Urc, Ingrid Mayerová a René Lužica zborník Ostáva človek - Martin Slivka. Sedem rokov od jeho úmrtia zozbierali od päťdesiatich piatich spolupracovníkov, priateľov a príbuzných spomienky na výnimočné autora a človeka. V roku 2020 sa uskutočnila konferencia venovaná Martinovi Slivkovi. Slivkova všestrannosť sa odráža aj v štruktúre knihy, ktorá sa venuje najprv Slivkovi-pedagógovi, potom nasleduje blok textov nanovo interpretujúcich jeho filmy, tretiu časť tvoria interpretácie jeho kriticko-historických textov, ktoré sa venujú fotografii. Posledný blok textov pripomína jeho dosiaľ neprekonané texty o slovenskom ľudovom divadle a ľudových maskách.

Kniha je prvou publikáciou, ktorá sa systematicky venuje vývoju ponovembrovej televíznej tvorby na Slovensku. Doterajšie výskumy slovenského filmu sa skoro výlučne venovali výskumu kinematografie, televíznej tvorbe sa venoval napríklad Ivan Stadtrucker, avšak len do roku 1989 kedy sa podľa neho oslabuje kultúrotvorná funkcia televízie. Monografia Zmena bez zmeny dokazuje opak a vyvracia mýty o zániku či úpadku televíznej tvorby po roku 1989, prítomné napríklad i v Dejinách slovenskej kinematografie od Václava Maceka a Jeleny Paštékovej. Robí tak na príklade výskumu až 270 hraných diel, ktoré vznikli v období 1990 – 1993 a to so špeciálnym fokusom na obraz spoločenskej zmeny a reflexiu (Nežnej) revolúcie. Poukazuje na traumy i nádeje latentne prítomné u televíznych pracovníkov no predovšetkým prináša na svetlo takmer zabudnutú, v oblasti filmovej vedy priam neviditeľnú oblasť slovenskej audiovízie.

Juraj Beneš (1940, Trnava - 2004, Bratislava). Slovenský skladateľ, pedagóg, bývalý prodekan Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU v Bratislave. Autor symfonických, operných a vokálno-symfonických diel, ktoré boli uvedené na domácich aj zahraničných scénach (Praha, Londýn, Mníchov, Varšava, Ľubľana a ďalšie). V spomienkach jeho žiakov, spolupracovníkov a interpretov ožíva doba, v ktorej skladateľ tvoril – druhá polovica 20. storočia, prechod od totality k demokratickému režimu. Naďa Hrčková (1939, Bratislava). Vysokoškolská profesorka, medzinárodne uznávaná odborníčka v oblasti dejín hudby. Je autorkou a editorkou slovenskej a českej verzie Dejín európskej hudby I – VI. Spoluzakladala medzinárodný festival súčasnej hudby Melos-Étos.

Monografia Dagmar Inštitorisovej Iný dramatik Rudolf Sloboda sa v štyroch hlavných kapitolách zaoberá aj zamlčanou či neznámejšou dramatickou tvorbou Rudolfa Slobodu (1938 1995) na Slovensku a v Českej republike, a to pre divadlo, film, televíziu a rozhlas, vrátane diel, ktoré vznikli i po jeho úmrtí ako rôzne typy adaptácií prozaických diel. 

Monografia autorskej dvojice Peter Michalovič – Peter Dubecký je venovaná poprednému slovenskému filmovému a televíznemu režisérovi Miloslavovi Lutherovi. Autori v nej obsiahli celú škálu jeho tvorby – od hraných filmov až po nemenej pozoruhodné televízne diela. Interpretácie jednotlivých filmov striedajú obsiahle rozhovory venované peripetiám tvorby M. Luthera od 70. rokov minulého storočia po súčasnosť. Vo výslednej podobe publikácie sa okrem dôležitých faktografických údajov objavujú taktiež zaujímavé fotografie zo samotných filmov, ako aj zo zákulisia ich realizácie.

Vizuálne pôsobivá publikácia mapuje bohatú činnosť Divadelného ústavu a poskytuje prehľad najvýznamnejších prác, projektov a udalostí, na ktorých sa inštitúcia podieľala za posledných 10 rokov, s ohliadnutím sa za dovtedajšími 50-ročnými aktivitami. Text Vladislavy Fekete detailne prezentuje a prehľadne sumarizuje všetky významné ukončené i prebiehajúce národné a medzinárodné projekty a ich výsledky. Súčasťou publikácie sú prehľadné a podrobné prílohy dokumentujúce činnosť v rokoch 2011 – 2020 v číslach: zoznam zamestnancov a spolupracovníkov Divadelného ústavu v rokoch, prehľad ocenení za aktivity, diela a projekty inštitúcie, kompletný zoznam vydaných neperiodických a periodických publikácií titulov, kompletný zoznam realizovaných výstav na Slovensku a v zahraničí. Nechýba rozsiahla výberová bibliografia článkov, recenzií, či rozhovorov uverejnených v slovenských a zahraničných médiách.

Súborné vydanie Slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka v štyroch zväzkoch má ambíciu ukončiť takmer storočný proces prípravy, edície a kompletného publikovania jednej z najväčších individuálnych zbierok slovenských ľudových piesní v histórii, ktorú vytvoril etnomuzikológ a skladateľ Béla Bartók. Zbierka slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce, ktorú realizoval etnomuzikológ a skladateľ v rokoch 1906 – 1918 predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti. Podarilo sa mu zapísať 3 078 melódií, z fonogramov Mártona Vikára z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka. Po systematizovaní a príprave na edíciu v troch zväzkoch (v rokoch 1922, 1924 a 1928) odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa o jej publikovanie. Pre technické problémy, nezhody s redakciou a napokon pre zhoršujúcu sa spoločensko-politickú situáciu, kvôli ktorej Bartók opustil v roku 1940 Európu, k jej vydaniu za jeho života už nedošlo. Prvý, druhý a tretí zväzok vyšli postupne v rokoch 1959, 1970 a 2007 pod redakčným vedením Alice a Oskára Elschekovcov, ktorí majú rozpracovaný (Bartókom zamýšľaný) záverečný štvrtý zväzok. Prvé tri zväzky obsahujú všetky zápisy ľudových melódií tejto monumentálnej zbierky, pripravovaný štvrtý zväzok bude obsahovať rôzne doplnkové materiály.

Kniha je prvým zväzkom plánovanej dvojzväzkovej monografie hudobných dejín Bratislavy od stredoveku po súčasnosť.

Publikácia ponúka syntetizujúci pohľad na bohatý a mnohotvárny hudobný život mesta od najstarších prameňmi doložených čias až po rok 1918. Kniha je prvým zväzkom plánovanej dvojzväzkovej monografie hudobných dejín Bratislavy od stredoveku po súčasnosť. Rozsiahly text, viac ako 500 strán, je sprevádzaný bohatou obrazovou dokumentáciou, viaceré z takmer 200 vyobrazení prameňov sú zverejnené po prvý raz, čím zvyšujú atraktivitu vydaného titulu. Publikácia vznikla na základe intenzívneho pramenného bádania a predstavuje tak súhrn najaktuálnejších poznatkov o hudobnej minulosti Bratislavy v sledovanom období. Je dielom autorského kolektívu ôsmich hudobných historikov z univerzitných a akademických pracovísk. Vyšla v rámci vydavateľských aktivít občianskeho združenia Ars Musica vďaka podpore viacerých partnerov projektu.

Monografia vznikla spojením dvoch autorských pohľadov na „Slovenský štát po Slovenskom štáte“. V prvej časti Eva Filová skúma zobrazovanie minulosti prostredníctvom nehraného, dokumentárneho filmu, v druhej časti Eva Vženteková rekonštruuje ten istý obraz v hraných kinofilmoch.

Obdobie vojnového štátu sa stalo predmetom mnohých historických výskumov a štúdií aj interpretácií, zobrazovanie minulosti je zároveň aj výpoveďou tej prítomnosti, ktorá historický obraz utvára. Ponúkané texty usilujú o nachádzanie a objasňovanie kľúčových atribútov sledovaných filmov, o ich vzťahy k dobovej slovensko-štátnej skutočnosti, ako o nej vypovedali falšovaním, prípadne jasnozrivým prienikom. Na pomedzí filmu a histórie a prostredníctvom tematických okruhov (napr. internacionalizmus, zamlčaný holokaust, priestory a prostredia, typológie postáv, toposy správania) s množstvom príkladov a rozborov autorky ponúkajú nový pohľad na „starú“ tému. Lebo filmy o vojnovej dobe a Povstaní nie sú iba Vlčie diery a Kapitán Dabač, ale desiatky až stovky ďalších, aj menej známych domácich filmových diel.