Geschichte

Evanjelický farár a senior Ivan Bujna, pôsobiaci v Nadlaku v prvej polovici 20. storočia, uvádza vo svojej knižke, že nadlackí Slováci, ale nielen oni, sa od prvého okamihu usadenia v novom prostredí starali aj nielen o živobytie a o materiálne aspekty, ale dbali aj na duchovné hodnoty. Vždy sa na nové miesto presúvali spolu s farárom, ktorý im zvestoval Božie slovo v materčine a s učiteľom, ktorý vychovával ich deti.

Ivan Bujna krátko po príchode do Nadlaku, inšpirovaný svojimi predchodcami usúdil, že je dôležité aj písomne zaznamenať dobové reálie a život miestnej komunity. Preto, už v roku 1912 vydal Stručný nástin dejín cirkve evanjelickej a.v. v Nadlaku od roku 1853. do roku 1912., ktorý nadväzuje na dielo jeho predchodcov Ľudovíta Haana a Daniela Zajaca: Dejepis starého a nového Nadlaku.

V tridsiatych rokoch minulého storočia vydáva ďalšiu zaujímavú publikáciu: Dejiny Slovenského ľudového kruhu v Nadlaku v období 1904 – 1934.

Táto kniha je prvou odbornou publikáciou o histórii Veľkého Bánhedéša od jeho založenia v roku 1842 až do roku 1947.

Potomkovia tých Slovákov a Sloveniek, ktorí založili Bánhedeš a vrátili sa v roku 1947 na Slovensko, usadili sa hlavne v obci Neded (64 %) a v jeho okolí – v obciach Vlčany a Žihárec.

Zborník z konferencie. Autori jednotlivých príspevkov si všímajú predkov Matúša Čáka v druhej polovici 13. storočia, pôsobenie Matúša a jeho rodu v čase feudálnej anarchie na prelome 13. a 14. storočia, porovnávajú ho s inými vtedajšími oligarchami, zachytávajú jeho vzťah k cirkvi, k podobe jeho hradov, všímajú si vnímanie Matúša významným slovenským polyhistorom Matejom Belom ako aj používanie pojmu Matúšova zem v minulosti až do 21. storočia. Zborník o Matúšovi Čákovi je publikáciou, ktorá by nemala chýbať v knižnici žiadneho záujemcu o slovenský stredovek. (doc. Mgr. Monika Tihányiová, PhD.)

Edícia vydávaná Národným biografickým ústavom SNK nadväzuje na Slovenský biografický slovník. Jej súčasťou sú abecedne zoradené heslá známych i menej známych slovenských osobností od obdobia Veľkej Moravy do konca 20. storočia, pôsobiacich v rôznorodých oblastiach – kultúrnej, vedeckej, spoločenskej, hospodárskej i politickej. Projekt novokoncipovaného biografického lexikónu je plánovaný na 10 zväzkov. Posledné dva by mali vyjsť v nasledujúcich rokoch.

10. júna 2024 si pripomíname 350. výročie uvedenia prvých kapucínov do Pezinka, 350 rokov ich prítomnosti uprostred konkrétnej krajiny, na jednom mieste, v jednom z pôvabných miest na úpätí Malých Karpát. Autor knihy mapuje prvé stopy kapucínov na našom území od konca 16. storočia i jednotlivé kroky, ktoré vyústili do ich usídlenia v Pezinku, ktorý sa stal prvým miestom v Uhorsku, s ktorým natrvalo spojili svoj život i pôsobenie. Autor, kapucín a filozof, tvrdí, že krajina i mesto sú ako text, ktorý je potrebné čítať, ktorý je potrebné sa naučiť čítať a že len tak nám krajina sprístupní príbeh, ktorý je našim príbehom, ktorý sa stane našim príbehom.

Publikácia prináša nový pohľad na viaceré ťažiskové problémy keltského mincovníctva. Autor podrobne sleduje otázky technológie výroby i organizácie razby a mapuje aj rôzne oblasti uplatnenia mincí v dobe laténskej (symbol prestíže a statusu, nástroj legitimizácie moci a osobnej či rodinnej propagácie, obetina, miera hodnôt a obeživo). Široký priestor venuje aj výtvarnému prejavu a ikonografii mincí bratislavského typu. Nástup špecifickej romanizovanej symboliky na týchto razbách (kalydónsky kanec, harpya, okrídlený kentaur/sfinga) vysvetľuje väzbami keltských elít na stredomorské prostredie a ich postupnou akulturáciou. Približuje historické pozadie preberania námetov klasickej antiky a poukazuje na tradičný zvyk prijímania rukojemníkov z radov barbarskej nobility na výchovu v Ríme.

Kniha prináša čitateľovi fakty o dejinách rímskokatolíckej cirkvi v Martine a to zhruba v dvoch dejových líniách. Prvá hovorí o cirkevných stavbách, ktoré predchádzali dnešnému kostolu a potom sa venuje vzniku a vývoju dnes existujúceho chrámu. Zároveň prináša doteraz neznáme fakty o architektonických vzťahoch a rozmerovú analýzu stavby, pričom popisuje aj historický vývoj interiéru. Druhá sa venuje dejinám cirkvi v meste i farnosti a informuje o cirkevnom školstve i kňazoch tu pôsobiacich. Zároveň sa čitateľ dozvie aj o farnostiach a cirkevných stavbách, ktoré kedysi patrili, alebo v priebehu rokov boli včlenené do dnešnej organizácie martinskej cirkvi.

V časoch panovania kráľa Bela IV. získala komunita mešťanov v Krupine svoje privilégiá, ktoré dali základ neskoršiemu krupinskému právu, s ktorým sa pri svojej práci stretol nejeden historik. Toto právo našlo okrem samotnej Krupiny uplatnenie aj v desiatkach ďalších lokalít. Výraznou mierou tak pomohlo rozvoju osídlenia na území Slovenska v stredoveku. Krupina v priebehu stredoveku vytvorila okolo seba rozsiahly právny okruh a neraz zasiahla aj do vývoja práva v celouhorskom kontexte. Doteraz však nevyšla práca, ktorá by sa touto témou zaoberala do hĺbky. Práve táto publikácia má toto biele miesto zaplniť. V prípade stredovekých uhorských miest ide ruka v ruke s privilégiami a právom aj ich samospráva. Richtár a mestská rada často tvorili súdny tribunál mesta. Popri súdnej funkcii richtár a mestská rada riešili rôzne otázky hospodárstva mesta, jeho fungovania a v neposlednom rade hájili záujmy mesta – často aj pred samotným panovníkom. Publikácia prezentuje vývoj a fungovanie samosprávy v stredovekej Krupine, kde môžeme nezriedka sledovať konanie konkrétnych mešťanov, ktorí doslova tvorili dejiny mesta. Publikácia prináša hlboký a analytický pohľad na vývoj samosprávy a práva v Krupine.

Toto dvojzväzkové dielo k trnavským novovekým meštianskym závetom vykazuje znaky jasne vyprofilovanej právnohistorickej analýzy a syntézy, ktoré sú prezentované v monografickej časti.Edícia prameňov bude môcť byť využitá v ďalšom vedeckom výskume aj vo výuke dejín práva, event. vo všeobecno-historických disciplínach/pomocných vedách historických ect. Celá historická/právnohistorická obec na Slovensku tak bude mať pre budúcnosť k dispozícii obsiahlu edíciu právnych prameňov, hoci len rozsahu regionálneho, tzn.trnavského mestského právneho okruhu.Autorka obsiahla základné dedičskoprávne zásady a majetkoprávne a dedičskoprávne vzťahy uhorského meštianskeho práva, ktoré bolo  zdrojom príprav budúcich kodifikácií, a preto v predloženom diele ide de facto o jeden, ale nie jediný z predobrazov moderného dedičského práva na Slovensku.

Vizitácia je jednou z foriem kontroly farskej, resp. duchovnej správy, uskutočňovaná spravidla biskupom. Rímskokatolícka cirkev ju začala robiť po Tridentskom koncile, ktorý sa konal v rokoch 1545 – 1563, a jej cieľom bolo sledovať stav a život vo farnostiach, aby zistila, do akej miery jednotlivé farnosti podľahli reformácii, resp. do akej miery jej odolávali. Zaujímalo ju, koľko bolo farníkov, kto bol v zbore kňazom, učiteľom, aký mala farnosť majetok, kostol, ale aj koľko veriacich ostalo mimo rímskokatolíckeho cirkevného zboru. Vďaka premyslenému súboru otázok, na ktoré museli miestni farári dať podrobnú odpoveď, sa zachovali vzácne zápisnice – protokoly, z ktorých sa dozvedáme množstvo informácií nielen o samotnom cirkevnom zbore, ale aj o živote celej dediny. Po prijatí Tolerančného patentu v roku 1781, ktorý po dlhom období protireformácie a prenasledovania protestantov otváral priestor pre zrovnoprávnenie evanjelickej cirkvi s katolíckou, sa začal proces obnovy, resp. oživenia evanjelických zborov v celom Uhorsku, vrátane cirkevných zborov v hornom Liptove. Navonok sa to prejavilo nielen rastom početnosti veriacich, ale aj stavbou nových, tolerančných chrámov, nadobúdaním majetku a posilňovaním pozícií evanjelickej cirkvi.

Dva unikátne a bizarné ľudské osudy reprezentované dvoma šľachticmi – barónom Gregorom Friesenhofom (1840 – 1913) a kniežaťom Liviom Odescalchim (1863 – 1938). Delila ich jedna generácia, niekoľko stupňov na aristokratickom rebríčku a ich celoživotné záujmy. Pre jedného to bolo poľnohospodárstvo a meteorológia v tom najširšom zmysle slova, pre druhého skôr umenie, veda a politika. Mali však aj veľa spoločného. Obaja boli svojím pôvodom cudzincami, ich sídla delilo len čosi cez 10 kilometrov, stali sa bielymi vranami vo svojích rodinách, mnohí ich mali za bláznov a svojimi životnými osudmi si viackrát skrížili cesty. Nakoniec ich spojil vzťah k slovenskému prostrediu a k slovenskému národnopolitickému hnutiu. Friesenhof bol členom výboru Matice slovenskej, dopisovateľom do slovenskej tlače a dušou unikátneho hospodárskeho spolku s tolerantným postojom k slovenským roľníkom a ich záujmom. Odescalchi mal kontakty so slovenskými politikmi, stál na čele prevratu v regióne v roku 1918, organizoval slovenskú šľachtu v prospech Československej republiky a bol v úzkom vzťahu s Maticou slovenskou. Životné osudy oboch osobností spolu s pôvodom a rodinným prostredím, ako aj regionálnym i celoslovenským zakotvením, vytvárajú príbehy, ktoré by človek nevymyslel a ktoré mohli „stvoriť“ len dejiny vo svojej jedinečnosti a pestrosti.

V roku 2013 sa pôda Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach stala miestom konania vzdelávacích a kultúrnych podujatí pre odbornú, ale aj širšiu verejnosť. Jedným z nosných podujatí knižnice bola multidisciplinárna konferencia s názvom Úloha kníh a periodík v kultúrnom, spoločenskom a politickom živote mnohonárodnostných Košíc. Konferenčný zborník prináša množstvo nových pramenných materiálov, faktov, pohľadov a okolností, ktoré opäť trocha poodkryli i upresnili viac alebo menej známe miesta v dejinách knižnej kultúry nášho mnohonárodnostného mesta.

Vydaniu kolektívnej monografie Obce za prevratu s podtitulom Mocenské, etnické a hospodárske zvraty na vidieku 1914 – 1923 predchádzala rovnomenná vedecká konferencia, ktorá prebiehala v troch sekciách (Košice 14.11. 2018; Spišská Nová Ves 15. 11. 2018 a Stropkov 16. 11. 2018) a ktorej organizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied – Spoločenskovedný ústav Slovenskej akadémie vied, Centrum pre religionistiku a historické štúdiá v Košiciach, Štátna vedecká knižnica v Košiciach, Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi a Krajské múzeum v Prešove.

Štátna vedecká knižnica v Košiciach si usporiadaním vedeckej konferencie s názvom Dvojica v súkoliach vedy: Michal Potemra a Mária Potemrová dňa 17. mája 2022 pripomenula tieto dve významné osobnosti (nielen) Košíc. Z konferencie predkladáme verejnosti zborník a ich personálne bibliografie. JUDr. Michal Potemra, CSc. bol autorom mnohých významných a dosiaľ neprekonaných odborných publikácií a štúdií, ktoré sú odrazovým mostíkom pre výskum predovšetkým Košíc aj v dnešnej digitálnej dobe. Patril medzi aktívnych členov miestnej organizácie Matice slovenskej v Košiciach a Slovenského katolíckeho kruhu v Košiciach. Ing. Mária Potemrová, promovaná historička a muzikologička, členka Slovenskej historickej spoločnosti, Zväzu slovenských skladateľov stála pri zrode Štátneho konzervatória v Košiciach, na ktorom dlhé roky aj pôsobila. Bola autorkou mnohých štúdií, dvojzväzkovej monografie Hudobný život v Košiciach v rokoch 1848 – 1918, iniciátorkou vzniku nadácie známej pod súčasným názvom Hudobná spoločnosť Hemerkovcov v Košiciach. Formovala novú generáciu muzikológov, hudobných kritikov a pedagógov, ktorí sú známi nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.