Geschichte

Slovenské národné múzeum patrí už viac než 130 rokov k pilierom ochrany kultúrneho dedičstva na Slovensku. Táto monografia prináša ucelený pohľad na jeho zložitý historický vývoj prostredníctvom osobností, ktoré stáli pri jeho zrode, formovaní a kľúčových premenách. Dejiny inštitúcie sú predstavené nielen ako sled udalostí, ale predovšetkým ako výsledok rozhodnutí, vízií a práce konkrétnych ľudí.

Publikácia mapuje dejiny múzea od čias Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine až po vznik súčasného Slovenského národného múzea so sídlom v Bratislave a odbornými pracoviskami po celom Slovensku. Prostredníctvom portrétov 32 vedúcich predstaviteľov približuje administratívny, organizačný aj odborný vývoj inštitúcie v kontexte politických a spoločenských zmien 20. storočia.

Kniha zároveň predstavuje Slovenské národné múzeum ako živú a dynamickú inštitúciu – vedeckovýskumné pracovisko, správcu rozsiahlych zbierok, organizátora výstav a významného vydavateľa odborných publikácií. Je určená odborníkom v oblasti múzejníctva, histórie a kultúrneho dedičstva, ako aj všetkým čitateľom, ktorí sa zaujímajú o dejiny slovenských kultúrnych inštitúcií a osobnosti, ktoré ich formovali.

Publikácia k rovnomennej výstave prináša sedem dvojjazyčných textov (slovenčina-angličtina). Autori z radov historikov, múzejníkov a archivárov sa v nich venujú fenoménu meštianstva v stredoeurópskom kontexte, identite Bratislavčana a Prešporáka, ako aj konkrétnym rodinám. Vo svojich statiach sledujú životné cesty rodín Munker & Haeberle, Mader & Weisz, Wimmer a Hubert. Zameriavajú sa na muzealizáciu rodinných zbierok a pozostalostí, na životné stratégie, ich pôsobenie v meste a dosah zmien režimov na rodiny a ich podnikanie.

Publikácia k rovnomennej výstave Múzea mesta Bratislavy. Výstava predstavila mesto ako urbánny a životný priestor jeho obyvateľov za sedem storočí od prijatia základného privilégia po 90. roky 20. storočia. Obsahuje interpretačné texty viacerých autorov k témam prezentovanými na výstave. Peter Pišút systematicky mapuje zmeny, ktoré do priestorového rozšírenia mesta priniesol Dunaj a hlavne jeho regulácie. Žofia Lysá sa venuje vývoju mesta od románskeho podhradia ku gotickému mestu v 13. storočí, formovaniu jeho právneho postavenia, udeľovaniu výsad uhorskými kráľmi, voľbám mestskej samosprávy a dôležitým osobnostiam stredovekého mesta. Ingrid Kušniráková načrtáva základné rysy stavebného a architektonického rozvoja mesta, život obyvateľov v zlatom veku mesta v tereziánskom období. Vývojom mesta od polovice 19. storočia po koniec druhej svetovej vojny sa zaoberá príspevok Eleny Kurincovej. Je to obdobie, kedy viacero režimov a dve svetové vojny poznačili život obyvateľov v meste. Záverečný príspevok Eleny Kurincovej a Petry Hanákovej poukazuje na zásadné zmeny sociálneho a priestorového vývoja mesta ale aj životného štýlu obyvateľov v období socializmu.

Kniha Samuel Zoch – politik, verejný a cirkevný činiteľ (VEDA, 2025) je detailnou monografiou, ktorá prináša komplexné spracovanie života a diela Samuela Zocha, významnej slovenskej osobnosti pôsobiacej súčasne v cirkevnej, politickej aj verejnej sfére. Spoluautorom a editorom je Miroslav Pekník, pričom na publikácii sa podieľalo 11 autorov z akademickej obce, cirkevnej i občianskej oblasti.

Publikácia sa venuje komplexnému skúmaniu barokového erbovníka z fondov Slovenskej národnej knižnice v Martine. Ide o ojedinelý historický prameň, značne presahujúci sféru samotnej heraldiky. Erbovník pochádza z rokov 1710 – 1712 a súvisí so vznikom Loretánskej kaplnky bratislavského františkánskeho konventu. Jej výstavba bola financovaná palatínom Pavlom Esterházym s podporou takmer siedmich desiatok mecénov, ktorých rodové erby sa v ňom nachádzajú. Skupina je veľmi pestrá, nachádzame v nej najbohatších uhorských magnátov, ale aj drobnú šľachtu. Napriek týmto rozdielom medzi nimi postupne vznikli viaceré typy väzieb, ktoré práca rovnako skúma. Donátorov predstavuje pomocou abecedne usporiadaných hesiel. Vo viacerých prípadoch to je prvá ucelenejšia správa o ich rodoch. Okrem erbov, genealogických súvislostí a profesionálnych kariér práca zachytáva aj ich sociálne postavenie, náboženské a ďalšie donátorské aktivity. Na vznik skupiny donátorov mali dokázateľne vplyv najmä väzby zo školského, hospodárskeho a pracovného prostredia a ich príbuzenské vzťahy. 

Kniha o košickom historikovi Ondrejovi R. Halagovi (1918 – 2011) sa vyhýba životopisnému klišé. Nie je klasickou biografiou a nepribližuje život osobnosti od kolísky po hrob. Zameriava sa na kontroverzné úseky historikovho života. Často v rozpore so všeobecnou predstavou o Ondrejovi R. Halagovi sa postupne odhaľuje jeho pôvod a rodinné pomery, približuje štúdium na univerzite a dešifruje záhadná skratka R v jeho mene. Vo viacerých kapitolách sa vysvetľuje, či a do akej miery hatila komunistická štátna moc kariérny rast vedca a neumožnila mu získať vyššie akademické tituly a vedeckú hodnosť doktor vied. Historická obec na Slovensku poznala Ondreja Halagu ako profesora, no tento akademický titul používal neoprávnene. Dozvieme sa viac o fyzickom napadnutí historika v roku 1985 a či za týmto prepadom mohla byť Štátna bezpečnosť. Autor sa na základe výskumu archívnych dokumentov snažil poopraviť obraz o Halagovi, ktorý sa v médiách prezentoval ako vedec uznávaný v zahraničí, ale v socialistickom Československu prenasledovaný štátnou mocou.

Publikácia Atlas Goralov Slovenska je monografiou, ktorá sa zameriava na historický vývoj a aktuálne demograficko-sociologické charakteristiky goralských komunít na Slovensku. Vychádza z analýzy historiografickej literatúry, ktorá zachytáva obdobie od valašskej kolonizácie až po prvú polovicu 20. storočia, pričom sa podrobne venuje populačným zmenám na prelome 19. a 20. storočia, ako aj vplyvom svetových vojen a povojnových presunov obyvateľstva. Druhá časť publikácie je založená na autorskom sociografickom mapovaní, ktoré sa zameriava na súčasný stav goralských obcí na Slovensku, vrátane otázok ovládania goralského nárečia, dostupnosti školských zariadení a kultúrnych inštitúcií venujúcich sa osvete v oblasti goralskej kultúry. Významnou súčasťou diela sú mapové prílohy, ktoré zobrazujú rozmiestnenie goralských obcí na Slovensku, osobitne v regiónoch Kysuce, Orava a Spiš, so zreteľom na vzájomné vzťahy s inými etnickými skupinami v týchto oblastiach.

Kniha sa zaoberá významom cirkevnej slovančiny v historickom a kultúrnom kontexte slovenského národa. Autori rozoberajú vývoj cirkevnej slovančiny, jej rolu v duchovnom a náboženskom živote, a zároveň jej vplyv na formovanie slovenského jazyka, literatúry a národnej identity. Kniha sa sústreďuje na historické okolnosti, ktoré viedli k rozšíreniu slovančiny v slovenskom priestore, a analyzuje jej význam v období stredoveku a novoveku.

V rámci tejto publikácie sú zahrnuté aj diskusie o vzťahu medzi cirkevnou slovančinou a národným jazykom, otázky jazykovej kultúry, ako aj interpretácie kultúrnych a liturgických textov, ktoré zanechali dôležitý odkaz pre slovenský jazyk a kultúru. Kniha prináša hlboký pohľad na vývoj cirkevnej slovančiny v slovenských dejinách, jej poslanie v náboženskom živote a význam pre formovanie literárneho a jazykového dedičstva Slovákov.

Tento titul je neoceniteľným príspevkom k štúdiu slovenskej kultúry, histórie a jazykovedy a predstavuje cenný zdroj pre odborníkov, študentov i širokú verejnosť, ktorá sa zaujíma o kultúrne a historické súvislosti slovenského národa a jeho jazykovej tradície.

Výskum lokálnych politických elít predstavuje v súčasnosti jeden z aktuálnych trendov v stredoeurópskej historiografii. Kniha prináša rad nových informácií a dôležitých interpretácií k doteraz nedostatočne preskúmanej problematike mestskej samosprávy v období dualizmu (1867 – 1918). Na príklade mesta Prešporok (Bratislava) sa významným spôsobom prehlbuje poznanie o vytváraní a fungovaní mestského zastupiteľstva (municipiálneho výboru) po reforme verejnej správy v Uhorsku z roku 1870. V publikácii sa analyzuje nielen legislatívna úroveň spomínanej reformy, ale aj jej implementácia v meste. V práci sa okrem kvantitatívnych ukazovateľov štruktúry mestského zastupiteľstva sledujú aj politické kariéry, rodinné prepojenia a legitimačné stratégie konkrétnych osobností. Dôležitou súčasťou knihy sú tiež výsledky výskumu o poslancoch uhorského parlamentu zvolených za mesto Prešporok, ktorí boli zároveň mestskými zastupiteľmi v Prešporku. Dôraz sa kladie na politické, ekonomické, sociálne i spoločenské aspekty prostredia mesta a pôsobenia mestských politických elít.

Monografia Ošetrovateľské školy sestier sv. Vincenta prináša informácie o ošetrovateľských školách, ktoré založili a viedli sestry Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul v rozmedzí rokov 1932 – 1950. Prvá škola pod vedením vincentiek vznikla v roku 1932 v Košiciach a bola významnou pre prípravu budúcich ošetrovateliek z radov rehoľníčok aj laických záujemkýň a rovnako aj z dôvodu, že sa vincentky pričinili o výstavbu novej budovy školy v ich vlastnej réžii. Spoločnosť dcér kresťanskej lásky v dôsledku Viedenskej arbitráže v roku 1938 o túto školu prišla, čo sa snažila kompenzovať organizovaním ošetrovateľských kurzov, ale aj úsilím opätovne kreovať ošetrovateľskú školu v blízkosti sídla provincie.

Po vojne vincentky nemohli košickú školu obnoviť, budovu dali do prenájmu a sústredili sa na založenie ošetrovateľských škôl v iných mestách. Nové školy Spoločnosť otvorila v roku 1946 v Nitre a v roku 1947 v Trenčíne a tie vincentky viedli do roku 1950. Po uchopení moci komunistami sa spečatil osud ošetrovateľského školstva pod vedením vincentiek. V rámci “Akcie R“ sestry sústredili do centralizačných kláštorov, viaceré z nich obvinili z protištátnej činnosti a uväznili. Monografia prispieva k dejinám slovenského školstva a vzdáva hold zaslúžilej práci a obetiam sestier vincentiek.

Vybrané aspekty úspešnej rodovej politiky a reprezentácie.

Monografia v troch kapitolách predstavuje historické a umelecko-historické okruhy záujmov autoriek o dejiny a výtvarné pamiatky pálffyovského rodu „osvietenského“ storočia. Hlavný prínos predloženej vedeckej monografie je v novom, hutnejšom, komplexnejšom a plastickejšom pohľade na Pálffyovcov 18. storočia: niekde dominuje prístup skrze hĺbkové mikrosondy, inde analyticky - s cieľom vytvoriť kontextovaný a do istej miery syntetizujúci obraz mocensko-politického, sociálneho a ekonomického kapitálu, ktorým Pálffyovci disponovali v 18. storočí. Pálffyovskú lojalitu voči Habsburgovcom náležite vizuálne demonštrovali portréty habsburských panovníkov a príslušníkov vládnuceho rakúskeho domu Habsburgovcov, ktoré podľa dobových prameňov v pálffyovských zbierkach jestvovali, no len v malom počte sa dodnes na Slovensku zachovali. Prepojením medzi týmito dvomi témami je napokon aj výnimočne introspektívna mikrosonda do mentálneho sveta, privátnych i verejných postojov Jána V. Pálffyho k celospoločenským relevantným politickým udalostiam počas vlády cisárov Jozefa I. a Karola VI.

Toto dvojzväzkové dielo k trnavským novovekým meštianskym závetom vykazuje znaky jasne vyprofilovanej právnohistorickej analýzy a syntézy, ktoré sú prezentované v monografickej časti.Edícia prameňov bude môcť byť využitá v ďalšom vedeckom výskume aj vo výuke dejín práva, event. vo všeobecno-historických disciplínach/pomocných vedách historických ect. Celá historická/právnohistorická obec na Slovensku tak bude mať pre budúcnosť k dispozícii obsiahlu edíciu právnych prameňov, hoci len rozsahu regionálneho, tzn.trnavského mestského právneho okruhu.Autorka obsiahla základné dedičskoprávne zásady a majetkoprávne a dedičskoprávne vzťahy uhorského meštianskeho práva, ktoré bolo  zdrojom príprav budúcich kodifikácií, a preto v predloženom diele ide de facto o jeden, ale nie jediný z predobrazov moderného dedičského práva na Slovensku.

Kniha sa zaoberá duchovnými, teologickými a historickými aspektmi služby chudobným a chorým v rámci cirkevného života. Autor skúma, ako cirkevne tradície, biblické a patristické texty, ako aj myslenie cirkevných otcov a veľkých teológov ovplyvnili chápanie a praktizovanie pomoci najbiednejším a chorým. Kniha ukazuje, ako motivácia pre túto službu vychádza z lásky a súcitu, ktoré sú základnými piliermi kresťanského učenia.

V rámci analýzy autor reflektuje na historický vývoj a rozmanitosť prístupov k tejto službe v rôznych obdobiach cirkevného života, s dôrazom na jej praktickú realizáciu v súčasnosti. Dôraz je kladený na výzvy a príležitosti, ktoré moderná cirkev čelí pri poskytovaní pomoci chudobným a chorým, a na to, ako možno túto službu obnoviť a posilniť v súčasných podmienkach.

Kniha ponúka hlboký pohľad na etické a teologické otázky spojené s touto službou a nabáda čitateľa, aby sa zamyslel nad vlastnou úlohou v pomoci trpiacim a urobil krok k aktívnej účasti na tejto dôležitej misii.