Kunst

Kolektivní monografie sestavená k životnímu jubileu prof. Miloše Matěje, zaměřená na téma průmyslového dědictví a památkové péče, sestavená z odborných i vzpomínkových textů.

Knižný projekt Tajomstvo Monogramistu M.S. – piktora a schnitzera Sebastiána a jeho doby bol vytvorený v spojitosti s históriou baníctva drahých a farebných kovov, diaľkového obchodu s meďou vydobytou a hutnícky spracovanou v stredoslovenskej a spišsko-gemerskej oblasti, taktiež pojednáva aj o ojedinelej ťažbe a vývoze zelenej meďnatej – „grüne Farbe“, využívanej v súdobom maliarstve, v kontexte s prepojením kultúrno-umeleckých centier v nemeckom Norimbergu a v saskom Zwickau, s výrazným obohatením vtedajšieho sakrálno-umeleckého banskobystrického okruhu na prelome 15. a 16. storočia a vzniku a výzdoby banskoštiavnického chrámu sv. Kataríny Alexandrijskej a ich histórie.

politika v umení bývalej Juhoslávie Haptic Echo. Nature, Body, Politics and Art in the Former Yugoslavia a Czechoslovakia.

Publikácia s názvom Haptická ozvena. Príroda, telo, politika v umení bývalej Juhoslávie a Československa je výsledkom dlhoročnej spolupráce a výskumu troch odborníkov: Miško Šuvaković, Darko Šimičić a Daniel Grúň, pochádzajúcich z Belehradu, Záhrebu a Bratislavy. Predmetom ich záujmu sú odlišné alebo asymetrické dejiny umenia Juhoslávie a Československa 60. až 80. rokov 20. storočia. Experimentálne, investigatívne, kritické a emancipujúce umelecké praktiky, ktoré oscilovali na hranici umenia, každodenného žitia, politickej reality a hľadania slobody, predstavuje reprezentatívny výber cez sto umelkýň, umelcov a umeleckých zoskupení. Autori nás prevádzajú spoločnými kľúčovými témami ich tvorby, predstavujú paralely a príbuzenstvá zdanlivo vzdialených svetov, ktorých pochopenie a interpretácia získavajú dnes nový aktuálny význam.

Slovensko-anglická publikácia, ktorá vznikla pri príležitosti konania rovnomennej medzinárodnej výstavy v Galérii mesta Bratislavy, je okrem výstavného katalógu s bohatým obrazovým materiálom i samostatnou vedecko-populárnou štúdiou.

Popredný predstaviteľ fantazijného umenia a symbolizmu, maliar, kresliar a pedagóg s pôvodným menom Karl Handwerk mal síce svoje korene na Morave, v Sliezsku, Bratislave, Pécsi, Budapešti, ale prevažnú časť svojho života prežil v Komárne. Jeho tvorba uchvacuje postavami bizarného sveta, scenériami fauny a flóry, v ktorých sa odráža labyrint ľudskej duše a existenciálny strach človeka. Pohľad na Harmosovu tvorbu, na diela z verejných a najmä súkromných zbierok, bolo možné oprieť o jeho pozostalosť, skicáre, denníky a zápisky, ako aj iné dobové zmienky a priniesť tak svedectvo o výnimočnom zjave stredoeurópskej umeleckej scény.

Jozef Jankovič (1937 - 2017) je nepochybne najvýznamnejší slovenský sochár 20. storočia. Kniha Všetko je v hlave pripomína nielen jeho výnimočné dielo a osobnosť, ale do hĺbky mapuje tú časť umelcovej tvorby, ktorú venoval tematike hlavy. „Koruna tela" sa preňho stala svojráznou scénou malých životných banalít, ľudských i spoločenských drám, komédií i tragikomédií, ktoré nestrácajú na aktuálnosti. Hlavy u Jankoviča zväčša nemajú tvár, sú to skôr busty, masky-profily, ktorým bol síce odopretý zázrak videnia, ale v ich tvaroch a siluetách sa odohrávajú neočakávané a prekvapivé deje. Umelec nimi zvláštnym spôsobom komentuje naše osobné i historické komplexy, víťazstvá a zlyhania, individuálnu i kolektívnu skúsenosť. Zároveň sú akýmsi záznamom jeho novátorského myslenia, premenlivosti foriem, techník a rukopisu v čase. V graficky pôsobivej knihe nájde čitateľ viacero doteraz nepublikovaných a menej známych diel sochára.

Život a dielo niektorých ľudí sú také inšpiratívne, že si zaslúžia knižné spracovanie. Patrí k nim aj výtvarník Fero Guldan. Hoci bol významným činiteľom Verejnosti proti násiliu počas novembrovej revolúcie v roku 1989 a neskôr aj prvým porevolučným riaditeľom Slovenskej národnej galérie, hoci je Slovensko posiate ním vytvorenými pomníkmi, pamätníkmi, mozaikami, sochami, reliéfmi, obrazmi aj inými jeho dielami, hoci vystavuje v Európe aj zámorí, hoci desaťročia pôsobil ako publicista a tŕň v päte mocných, a hoci v novembri oslávi 71 rokov, kniha o ňom ešte nevznikla.

Niektoré Ferove diela pritom poznajú na Slovensku prakticky všetci vrátane laikov, len si to možno neuvedomujú – napríklad pamätník na mieste výbuchu auta Róberta Remiáša v Karlovej Vsi. Koľko výtvarníkov si môže povedať, že nejaké ich dielo doslova zľudovelo?

Publikácia je prvým komplexnejším pohľadom na pôsobenie a tvorbu Jozefa Sušienku (1937), jedného z kľúčových predstaviteľov slovenského keramického umenia a dizajnu. Prináša rozsiahly rozhovor s autorom, ako aj štúdiu mapujúcu jeho sedemdesiatročné pôsobenie v médiu keramiky a zasadzujúcu dielo tohto „sochára v keramike“ do kontextu (česko)slovenského výtvarného umenia. Súčasťou publikácie je bohatá obrazová časť a tiež blok obsahujúci biografiu autora, súpis výstav, diel realizovaných vo verejnom priestore, bibliografiu.

Kniha prináša čitateľovi fakty o dejinách rímskokatolíckej cirkvi v Martine a to zhruba v dvoch dejových líniách. Prvá hovorí o cirkevných stavbách, ktoré predchádzali dnešnému kostolu a potom sa venuje vzniku a vývoju dnes existujúceho chrámu. Zároveň prináša doteraz neznáme fakty o architektonických vzťahoch a rozmerovú analýzu stavby, pričom popisuje aj historický vývoj interiéru. Druhá sa venuje dejinám cirkvi v meste i farnosti a informuje o cirkevnom školstve i kňazoch tu pôsobiacich. Zároveň sa čitateľ dozvie aj o farnostiach a cirkevných stavbách, ktoré kedysi patrili, alebo v priebehu rokov boli včlenené do dnešnej organizácie martinskej cirkvi.

Katalóg k výstave sérii starej grafiky zo zbierok Ernesta Zmetáka a Danice Zmetákovej. Je zameraný na vzťahy dvoch kultúrnych oblastí – francúzskej a nizozemskej – ako sa inšpirovali a zároveň si zachovali vlastnú identitu. Výber diel poskytol prehľad od biblických príbehov, videných očami protestantov v 17. storočí, k ničím nerušenej hravosti a roztopašnosti francúzskeho rokoka 18. storočia až do začiatkov revolučných premien v 19. storočí. Francúzi vtedy naplno využili novoobjavené grafické techniky a tlačiarenské postupy, vytvorili z nich účinný nástroj politickej satiry alebo propagandy hospodárskych či technologických úspechov. Na druhej strane holandskí grafici 19. storočia sa snažili o dokonalé ovládnutie nových grafických techník a obnoviť slávu flámskych majstrov 16. a 17. storočia.

Publikácia „Rómske umenie“, je už štvrtým výstupom z databázy ROMANO. Dielo vzniklo na základe dlhoročného priebežného bibliografického spracovávania – excerpcie primárnych dokumentov. Bibliografiu tvorí výber článkov, štúdií a monografií o rómskom umení v slovenskom, českom, rómskom a maďarskom jazyku. V knihe je použité tematické členenie podľa jednotlivých oblastí umenia. Má štyri kapitoly – hudba, divadlo-film, výtvarné umenie a umenie v remeslách.

The Empire Style Gown is the first publication from the new series entitled Zamerané na predmet (Focused on Object) which strives to present the role of the museum by focusing on specific activities which the staff carries out when researching and preserving items of our cultural heritage. This book presents the oldest dress from the collections of the SNM – Museum of History. This Empire style gown from the historic textile and clothing collection is more than 200 years old and was owned by Maria Zay, a member of the Zay aristocratic family. According to family recollections, she wore this gown at one of the balls during the Congress of Vienna. This publication describes the gown itself, the materials used when making it as well the Empire style fashion. You will also learn about the magazines that Maria Zay bought in order to follow the latest fashion trends. In addition to information about the gown itself, readers will learn about its owner, who due to her education, literary ambitions and charitable activities, is one of the outstanding noblewomen in our history. She lived in Uhrovec, Bučany, Šopron and Vienna and attended and organized literary salons. Her portraits, books from the large family library and her gown which she wore during her stays in Vienna were later donated to different museums in Slovakia.

Séria osemnástich rozhovorov s rôznymi výtvarnými umelcami/umelkyňami vytvára záber, ktorý je žánrovo pestrý, reprezentatívny a ktorý dáva aj potenciálnemu čitateľovi/čitateľke niečo, čo je schopný/schopná rozpoznať a s čím sa dokáže identifikovať. Každý rozhovor je doplnený interpretáciou tvorby umelca/ umelkyne z pohľadu jeho/jej „zberateľskej“ činnosti a bohatou obrazovou dokumentáciou, ilustrujúcou nielen tvorbu, ktorá zberateľský princíp uplatňuje, ale aj pohľad do zákulisia ateliérov a súkromných archívov na nazbieraný materiál ako „polotovar“ v surovom stave.

Zoznam autoriek a autorov v rozhovorovej časti knihy: Marcel Benčík, Erik Binder, Petra Feriancová, Mária Fulková, Jana Hojstričová, Gabriel Hošovský, Peter Kalmus, Marej Krén, Marek Kvetan, Otis Laubert, Svätopluk Mikyta, Roman Ondak, Karol Pichler, Peter Rónai, Júlia Sabová, Kristína Španihelová, Tibor Uhrín, Karol Weisslechner.

Publikácia prezentuje spoločnú tvorbu dvoch výtvarníkov – fotografky a sklára, ktorí spolupracujú od roku 2010 a svoje spoločné projekty viackrát úspešne vystavovali doma aj v zahraničí. Jana Hojstričová (1972) a Palo Macho (1965) a absolvovali VŠVU v Bratislave, kde v súčasnosti pôsobia ako pedagógovia. Zámerom publikácie je obrazom a slovom zmapovať ich spoločné projekty in situ (2010 – 2021), ich novátorskú pozíciu na súčasnej scéne, keďže sa im v priebehu rokov podarilo cez viaceré technologické experimenty spojiť fotografiu a sklo (nielen na ploche, 2D), ale aj v priestore (3D) – v poslednom čase umeleckým uvažovaním vykročili ku komplexnému stvárneniu priestoru formou spoločných inštalácií. Publikácia okrem obrazovej časti obsahuje nové interpretačné texty historičky umenia Bohunky Koklesovej, spoločný text Mariana Zervana a Moniky Mitášovej a to nielen v slovenskom, ale aj v anglickom jazyku. Novátorsky dizajn publikácie Marcel Benčík.

Maľované príbehy z Kovačice obdivujú ľudia po celom svete. Na pestrej mape svetového naivného umenia má toto malebné mestečko postavenie ozajstnej metropoly. Insitné umenie z Kovačice je výnimočné najmä svojou výraznou lokálnou identitou. U umelcov prevláda silný pocit spolupatričnosti k mestu, v ktorom žijú. Pre oblasť sú typickými zdrojmi príjmu poľnohospodárstvo a dobytkárstvo, ktoré sú aj dominantnými motívmi na obrazoch. Často zachytávajú tradičné práce v domácnosti ako oračka či žatva, ale aj staré remeslá. Samotnú dedinu neznázorňujú tak, ako vyzerá dnes, ale ako si ju maliari pamätajú, alebo ako im o nej rozprávali predkovia. Príbehy z každodenného života zachytené na plátne do posledného detailu v sebe nesú i nemalú etnografickú hodnotu, pretože znázorňujú prvky materiálnej a nemateriálnej kultúry (slovenské kroje, zvyky a tradície späté s ročným obdobím, životným cyklom a pod.).