Kunst

Popredný predstaviteľ fantazijného umenia a symbolizmu, maliar, kresliar a pedagóg s pôvodným menom Karl Handwerk mal síce svoje korene na Morave, v Sliezsku, Bratislave, Pécsi, Budapešti, ale prevažnú časť svojho života prežil v Komárne. Jeho tvorba uchvacuje postavami bizarného sveta, scenériami fauny a flóry, v ktorých sa odráža labyrint ľudskej duše a existenciálny strach človeka. Pohľad na Harmosovu tvorbu, na diela z verejných a najmä súkromných zbierok, bolo možné oprieť o jeho pozostalosť, skicáre, denníky a zápisky, ako aj iné dobové zmienky a priniesť tak svedectvo o výnimočnom zjave stredoeurópskej umeleckej scény.

Jana Farmanová patrí k výrazným osobnostiam slovenskej maľby. Študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v Ateliéri maľby u prof. Jána Bergera. Štúdium ukončila v roku 1996, v čase, keď maľba prechádzala zložitým obdobím. Bola vytlačená na okraj výtvarného diania a uprednostňované boli iné formy výtvarného vyjadrenia. Príčinou tejto situácie boli viaceré udalosti z druhej polovice 20. storočia, ako napríklad príchod konceptuálneho či akčného umenia, vstup nových, najmä digitálnych médií do umenia a v neposlednom rade aj doktrína socialistického realizmu. Publikácia slúži ako katalóg k výstave v Galérii Nedbalka.

Život a dielo niektorých ľudí sú také inšpiratívne, že si zaslúžia knižné spracovanie. Patrí k nim aj výtvarník Fero Guldan. Hoci bol významným činiteľom Verejnosti proti násiliu počas novembrovej revolúcie v roku 1989 a neskôr aj prvým porevolučným riaditeľom Slovenskej národnej galérie, hoci je Slovensko posiate ním vytvorenými pomníkmi, pamätníkmi, mozaikami, sochami, reliéfmi, obrazmi aj inými jeho dielami, hoci vystavuje v Európe aj zámorí, hoci desaťročia pôsobil ako publicista a tŕň v päte mocných, a hoci v novembri oslávi 71 rokov, kniha o ňom ešte nevznikla.

Niektoré Ferove diela pritom poznajú na Slovensku prakticky všetci vrátane laikov, len si to možno neuvedomujú – napríklad pamätník na mieste výbuchu auta Róberta Remiáša v Karlovej Vsi. Koľko výtvarníkov si môže povedať, že nejaké ich dielo doslova zľudovelo?

Publikácia je prvým komplexnejším pohľadom na pôsobenie a tvorbu Jozefa Sušienku (1937), jedného z kľúčových predstaviteľov slovenského keramického umenia a dizajnu. Prináša rozsiahly rozhovor s autorom, ako aj štúdiu mapujúcu jeho sedemdesiatročné pôsobenie v médiu keramiky a zasadzujúcu dielo tohto „sochára v keramike“ do kontextu (česko)slovenského výtvarného umenia. Súčasťou publikácie je bohatá obrazová časť a tiež blok obsahujúci biografiu autora, súpis výstav, diel realizovaných vo verejnom priestore, bibliografiu.

Kniha je osobitým príspevkom k uvažovaniu o povahe a zmysle súčasného umenia, pričom zámerne nechce ponúknuť jednoznačnú odpoveď odbornej povahy sformovanú z pozície výtvarného kritika či kunsthistorika. Práve naopak. Tridsaťšesť súčasných slovenských výtvarníkov tu v inštruktívnych a zrozumiteľných úvahách nad konkrétnym vlastným dielom, ktoré je v knihe reprodukované, odkrýva svoju metódu vytvárania diela (prečo a ako vzniklo či muselo vzniknúť) a odhaľuje spôsob, ako by sa mohlo vnímať a interpretovať. Dominantný priestor je venovaný médiu maľby, zastúpené sú však aj fotografia, objekt, sklo či videoart. Kniha sa prostredníctvom textovej časti usiluje búrať obavu pred súčasným výtvarným umením, posmeľuje k jeho recepcii a podnecuje oň záujem, keďže je ako obrazová publikácia zároveň vzrušujúcou galériou súčasného slovenského umenia.

Publikácia slúži ako katalóg k výstave v Galérii Nedbalka. Slovenská vizuálna balada predstavuje dielo Miloša Alexandra Bazovského a ponúka pohľad na vývoj jeho tvorby od dvadsiatych do päťdesiatych rokov 20. storočia. Pre Bazovského tvorbu je charakteristický neutíchajúci vývoj a túžba po nájdení jedinečného umeleckého výrazu. Verný svojmu presvedčeniu sa stal inšpiráciou aj pre nasledujúce generácie.

Monografia Stanislav Harangozó zachytáva celoživotné dielo výtvarníka a akademického maliara vo všetkých fázach jeho doterajšej umeleckej tvorby, a to kresby, grafiku, maľbu a monumentálne diela pre architektúru. Obsahuje súpis jeho individuálnych autorských výstav, účasti na kolektívnych výstavách doma aj v zahraničí, súpis katalógov a sprievodných publikácií, zoznam monumentálnych dekoratívnych diel pre architektúru. V monografií je do 200 ilustrácií autorových umeleckých diel, popis obdobia štúdia na VŠVU v Bratislave, umelecká, pedagogická a vystavovateľská činnosť, spomenutý je osobný a rodinný život a hodnotenia jeho diela výtvarnými teoretikmi a historikmi.

Ľuba Sajkalová (1973 – 2019, Bratislava) je na vizuálnej scéne známa aj neznáma. Jej tvorba s východiskom v textilnom médiu priniesla na výtvarnú scénu ekologické témy, etnografickú citlivosť, fenomén pamäti a rodinnej histórie či materiálovú empatiu. Prvá monografia mapuje tvorbu autorky a stopu, ktorú zanechala na výtvarnej scéne a v pamäti jej blízkych, priateľov a kolegov. Ukazuje Ľubu Sajkalovú ako človeka spolupráce – v centre jej života a tvorby boli vzťahy, procesy a príbehy, viac ako konečný artefakt. Ambíciou publikácie nie je iba predstaviť umelkyňu, ktorej dielo sa predčasne uzavrelo. Chceme zároveň ukázať, akou originálnou a zápalnou osobnosťou bola, aj to, že v mnohých aspektoch svojho uvažovania bola vyslovene priekopnícka.

The Empire Style Gown is the first publication from the new series entitled Zamerané na predmet (Focused on Object) which strives to present the role of the museum by focusing on specific activities which the staff carries out when researching and preserving items of our cultural heritage. This book presents the oldest dress from the collections of the SNM – Museum of History. This Empire style gown from the historic textile and clothing collection is more than 200 years old and was owned by Maria Zay, a member of the Zay aristocratic family. According to family recollections, she wore this gown at one of the balls during the Congress of Vienna. This publication describes the gown itself, the materials used when making it as well the Empire style fashion. You will also learn about the magazines that Maria Zay bought in order to follow the latest fashion trends. In addition to information about the gown itself, readers will learn about its owner, who due to her education, literary ambitions and charitable activities, is one of the outstanding noblewomen in our history. She lived in Uhrovec, Bučany, Šopron and Vienna and attended and organized literary salons. Her portraits, books from the large family library and her gown which she wore during her stays in Vienna were later donated to different museums in Slovakia.

Kniha známej slovenskej teoretičky vizuálneho umenia, ktorá sa dlhodobo venuje modernému a súčasnému umeniu prináša pohľad na špecifickú oblasť umeleckej tvorby, ktorá využíva seriálnosť a repetíciu ako dôležitú tvorivú metódu. Publikácia, ktorej príťažlivý grafický dizajn vytvoril Paľo Bálik, približuje úvahy o rozvoji a základnej typológii série a repetície v od neo-avantgárd 60. rokov až po súčasnosť s prihliadnutím na dobové historické a spoločenské kontexty v súvislostiach teoretických reflexií umenia euro-amerického kontextu. Zákonitosti seriálnej metódy sú demonštrované na analýze tvorby vybraných umeleckých osobností zo Slovenska.

Maľované príbehy z Kovačice obdivujú ľudia po celom svete. Na pestrej mape svetového naivného umenia má toto malebné mestečko postavenie ozajstnej metropoly. Insitné umenie z Kovačice je výnimočné najmä svojou výraznou lokálnou identitou. U umelcov prevláda silný pocit spolupatričnosti k mestu, v ktorom žijú. Pre oblasť sú typickými zdrojmi príjmu poľnohospodárstvo a dobytkárstvo, ktoré sú aj dominantnými motívmi na obrazoch. Často zachytávajú tradičné práce v domácnosti ako oračka či žatva, ale aj staré remeslá. Samotnú dedinu neznázorňujú tak, ako vyzerá dnes, ale ako si ju maliari pamätajú, alebo ako im o nej rozprávali predkovia. Príbehy z každodenného života zachytené na plátne do posledného detailu v sebe nesú i nemalú etnografickú hodnotu, pretože znázorňujú prvky materiálnej a nemateriálnej kultúry (slovenské kroje, zvyky a tradície späté s ročným obdobím, životným cyklom a pod.).

Prvá publikácia o tvorbe maliara Jozefa Srnu (1930-1992) prináša pohľad na ucelený súbor diel z prvej polovice 80. rokov minulého storočia, ktorý je najintímnejšou časťou umelcovej tvorby. Aj napriek tomu (alebo práve preto) k nám dnes silno prehovára. Srna nám ukazuje vlastné zázemie – zobrazuje svojich najbližších, manželku Evu a syna Jozefa. Ponúka osobný príbeh – vlastnú rodinu, jej spôsob žitia. Ich „obyčajný“ a pokojný život, existenciu... Prečo nás jeho súkromie aj po rokoch tak dojíma? Okrem remeselnej zdatnosti a technickej vyspelosti nám Srna zanechal prostredníctvom svojich malieb aj vážny komentár – výpoveď očitého (a mimoriadne pozorného) svedka.

Štefan Bogota (1942 Šurany ). V rokoch 1956 – 1960 študoval na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave, v rokoch 1960 – 1966 na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení v?oddelení monumentálnej maľby (prof. P. Matejka).

Venuje sa voľnej tvorbe v oblasti výtvarných disciplín – maľba, kresba, grafika, diela do architektúry, v rámci ktorej experimentoval popri klasických technikách (nástenná maľba, štukolustro, kamenná mozaika, sklenená vitráž  v oblasti nových technologických postupov. Vytvoril sériu obrazov a kresieb, v ktorých nadviazal na odkaz európskeho surrealizmu a prehodnotenie jeho vplyvu vo vlastnej tvorbe. Svoj záujem vo výtvarnej tvorbe sústredil na človeka a jeho stvárnenie spôsobom blízkym výrazovým tendenciám, opierajúcim sa o východiská realizmu v rozpätí tzv. Novej figurácie.

Studie o vzniku a osudech sochy historika, muzikologa a komunistického politika Zdeňka Nejedlého, která byla v jeho rodné Litomyšli postavena v roce 1978 a v polistopadovém období se stala předmětem opakujících se vzrušených debat. V roce 1992 k ní rada města – zejména z iniciativy starosty Miroslava Brýdla – připojila dodatkovou desku s textem místního archiváře a historika Milana Skřivánka. Tento text se v průběhu let stal legendou. Obdivně se o něm vyjádřili např. Václav Havel, Zdeněk Svěrák, Ladislav Smoljak, hudební publicista Jiří Černý či historik Jiří Křesťan, jenž ho označil za geniální zkratku. V kontextu odstraňování politicky zatížených monumentů si toto řešení vysloužilo uznání jako „asi nejpozoruhodnější a velice sympatický pokus, jak se vyrovnat se složitou minulostí“ (historikové Zdeněk Hojda a Jiří Pokorný). U mnoha lidí však vzbudil text rozpaky a posílil dlouhodobou diskusi, která prozatím vyvrcholila vydáním tiskového prohlášení městského zastupitelstva (2019). Problematika Nejedlého sochy vstoupila díky dlouhodobým a mnohdy velmi vyhroceným diskuzím, kterých se mj. zúčastnila i řada představitelů českého kulturního a intelektuálního života, do celonárodního povědomí. V tomto směru jde o fenomén, jaký nemá v našich dějinách obdobu. Kniha se podrobně zabývá také českým a světovým kontextem nakládání s podobně politicky zatíženými artefakty. V národním rámci nechybí např. pojednání o pomníku Antonína Zápotockého v jeho rodných Zákolanech či zpráva o kauze sochy maršála Koněva v Praze 6. Světový kontext zahrnuje především popis dění v USA a ve světě v letech 2015–2020.