Religion

Po februári 1948 mal komunistický režim v Československu na poli cirkevnej politiky jediný cieľ – podriadiť si úplne všetky cirkvi. V prípade Katolíckej cirkvi sa komunisti snažili vytvoriť z nej nezávislú národnú cirkev, ktorá by nebola pod vplyvom Vatikánu, ale bola kontrolovaná a riadená štátnou mocou. Jedným z nástrojov, ako to dosiahnuť, bol aj politický súdny proces, v ktorom mohli byť nielen skompromitovaní, ale odsúdení odporcovia – aj tí potenciálni – komunistického režimu.
V monsterprocese proti A. A. Machalkovi a spoločníkom v plnosti fungoval systém kabinetnej justície, keď ešte pred vynesením rozsudku bolo rozhodnuté o vine a treste obvinených rehoľníkov. Keďže bola odstránená kontrola justičných orgánov nad vyšetrovaním, otvorila sa tým možnosť používať nezákonné vyšetrovacie metódy a rehoľníci nemali možnosť skutočnej obhajoby. Boli obvinení zo zločinov proti republike, zo špionáže pre Vatikán a imperialistické mocnosti, z prípravy protištátneho sprisahania atď. Desiati nevinní rehoľníci boli v tomto procese odsúdení celkom na 132 rokov väzenia a jeden doživotný trest, ktorý dostal slovenský redemptorista Ján Ivan Mastiliak.

Jedna, svätá, všeobecná a apoštolská cirkev, ktorú založil Ježiš Kristus, je dnes inštitúciou objímajúcou obrovské kultúrne bohatstvo, ale aj veľkú rozmanitosť. V kultúrno-religióznom prostredí Slovenska sa pod názvom východná cirkev vníma len cirkev byzantská, pravoslávna či gréckokatolícka. Ide však len o malý zlomok toho kultúrno-religiózneho bohatstva, ktoré reprezentuje kresťanský Východ a čo nazývame východnými cirkvami. Táto kniha sa pokúša čo najprehľadnejším spôsobom priblížiť slovenskému čitateľovi problematiku vzniku východných kresťanských cirkví, ich rozmanitosť a bohatstvo cirkevnej tradície, ktorá siaha až do apoštolských čias a dodnes je súčasťou európskej a svetovej civilizácie a kultúry, ktorej sme aj my dedičmi a integrálnou súčasťou.

Kniha predstavuje príbehy odporu voči ľudáckemu režimu, ktoré pootvoria dvere do neprebádaného sveta malých aj veľkých hrdinských činov obyčajných ľudí. Slovenskí vedci a publicisti píšu o viac i menej známych osobnostiach, ktoré sa nebáli postaviť Tisovi, gardistom ani vlastnému strachu. O jednotlivcoch, ktorí mali silu, odhodlanie a odvahu konať „poza Tisov chrbát“. Dočítate sa o študentoch, ktorí sa nepoddali štátnej propagande, o ženách, ktoré bojkotovali potratovú politiku, o diplomatoch, ktorí neposlúchli svojich nadriadených, o vojakoch, ktorí sa búrili proti ľudáckym veliteľom, o rodinách, ktoré napriek hrozbe pomáhali spojeneckým pilotom aj ženách a mužoch, ktorí riskovali svoje životy v boji proti režimu so zbraňou v ruke. Ako bonus kniha prináša text o Jozefovi Tisovi a jeho interakciách so židovskou komunitou – od kamarátov z detstva a spolužiakov, cez donorov či nadriadených, až po lekárov a právnikov, s ktorými bol jeho život prepletený.

Even though Jesus had only one Mother, and there is only one Virgin Mary, tracing her mundane faces and varieties of her devotion across the centuries and continents has led us to the conclusion that there are as many Marys as there are people and nations who are devoted to her. This publication observes the current diversity of the forms of Marian devotion in post-Communist countries through different national and geographically defined contours and, in particular, the ability of the Virgin Mary to satisfy the hunger for modern spirituality and authentic religiousness, give voice to unofficial and popular religions, revitalise and redefine old places of cult and add new ones, appease war conflicts, speak out on behalf of nations and marginalised ethnic groups, and guard national and conservative values.

V tejto knihe spomienok môžeme sledovať životný príbeh arcibiskupa Dominika Hrušovského (1926 2016), ktorý patrí medzi špičkové osobnosti moderného slovenského katolicizmu. Väčšinu života prežil v Taliansku, kde bol v r. 1950 vysvätený za kňaza, no na Slovensko sa nemohol vrátiť. Jeho najvýznamnejším pôsobiskom sa stal Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, ktorý v roku 1963 v Ríme vybudovali slovenskí emigranti s cieľom pomáhať Slovákom udržiavať kresťanskú vieru a túžbu po slobode, demokracii a štátnej nezávislosti. Z redaktora časopisu Hlasy z Ríma a spolupracovníka Vatikánskeho rozhlasu sa postupne stal druhým rektorom Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda. V roku 1982 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za biskupa pre slovenských katolíkov žijúcich mimo územia Slovenska. Po páde komunistických totalitných režimov v strednej a východnej Európe sa stal pomocným biskupom Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy a kariéru zavŕšil v rokoch 1996 až 2001 ako pápežský nuncius v Minsku, hlavnom meste Bieloruskej republiky. Rozhovor usmerňoval a zaznamenal prof. F. Vnuk tak, aby nezostala nespomenutá žiadna významná udalosť, ktorej bol arcibiskup protagonistom, účastníkom či aspoň svedkom. Vzhľadom na pestré historické okolnosti i pozície, ktoré zastával, kniha prináša množstvo cenných pohľadov na dobu a jej súvislosti, ba možno v nej vidieť zrkadlenie osudov slovenského národa v druhej polovici 20. storočia a na prahu tretieho milénia.

Publikácia, ktorá sa Vám dostáva do rúk, je výsledkom záverečných prác študentov teológie z cirkevných dejín. Miroslav Šidlo predstavuje diecéznych kňazov Nitrianskeho biskupstva, ktorí boli súdení Štátnym súdom v Bratislave v rokoch 1948-1989. Marek Kotras sa zaoberal vo svojej magisterskej práci nitrianskymi diecéznymi kňazmi, ktorí boli odsúdení okresnými (ľudovými) súdmi, krajskými súdmi a Najvyšším súdom v Prahe. Juraj Klinko prezentuje osudy kňazov, ktorí boli sústredení z celého Slovenska v „kámom“ pracovnom tábore v Močenku. Vo svojej práci sa sústreďuje na kňazov Nitrianskej diecézy. Všetky tri práce vznikli na základe štúdiá dokumentov v jednotlivých archívoch, príslušnej literatúry a výpovedí ešte žijúcich prenasledovaných kňazov, resp. svedkov. Kiež aj toto svedectvo „trpiacej a umučenej Cirkvi“ nás vedie k vďačnosti a úcte voči týmto svedkom viery a nech v nás prehĺbi vzťah k hodnotám, pre ktoré znášali nepriazeň toho sveta. Mons. Viliam Judák, nitriansky biskup

Čo spája a čo rozdeľuje tri monoteistické náboženstvá na Slovensku? Pri spoločnom stole sa stretli rabín Miša Kapustin, evanjelický farár Ondrej Prostredník, katolícky kňaz Felix Mária a riaditeľ Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad Hasna, aby predebatovali každodenné situácie a témy, ktoré každý z nich prežíva podobne a predsa po svojom. Stretnutia inicioval Mário Nicolini z Fóra náboženstiev a zorganizoval ich v podobe debát pre školy aj verejnosť. Rozhovory v tejto knihe vychádzajú z najzaujímavejších momentov a tém tohto originálneho projektu. Kapitoly kopírujú tematické celky ako: O ateistoch a agnostikoch, O Bohu, O rozpore kresťanstva s vedou, O homosexualite, O spravodlivej spoločnosti, O dialógu a ďalšie. Z predslovu Tomáša Halíka: "Nebezpečí fundamentalismu a fanatismu nejsou uchráněna žádná náboženství, ani ateismus, záleží nikoliv na názorových systémech, nýbrž na duchovní hloubce a morální kvalitě lidí. Kniha rozhovorů farářů, rabína a imáma představuje v našich podmínkách dnes významný krok na cestě, na níž je nutné pokračovat."

Untertitel: Príspevok v intenciách autorovho konceptu teologickej filozofie v celostnom porozumeni.

Monografia popredného slovenského kresťansky orientovaného filozofa prezentuje skúmanú problematiku invenčne ako bádateľský projekt, v ktorom autor vedie dialóg i konfrontáciu s poznatkami súčasných vied, osobitne filozofie a teológie, pričom chce naznačiť, akými smermi sa bude uberať bádanie v problematike Boha. Jadrom knihy je predstavenie návrhu konceptu teológie z celostného pohľadu v jej reinterpretácii na teologickú filozofiu v celostnom porozumení, pričom rôzne exemplifikácie tohto postupu charakterizujú základné východiská pri tvorbe jej konceptu.

Kniha je svedectvom o zápasoch, službe a živote predošlých generácií bratislavských evanjelikov. Pri trojstom výročí Evanjelického a. v. cirkevného zboru Bratislava (vznikol v r. 1606) ju napísal Josef Schrödl, niekdajší profesor na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Poslednú kapitolu, ktorú, po štúdiu historických archívnych dokladov, napísal Martin Miti Kováč, sme pridali, aby sme neostali dlžní nič ani našim predkom v 20. storočí.

Kniha menovite spomína mnohých ľudí. Ešte viacej je však tých, ktorí v nej síce menom nie sú uvedení, no predsa, podobne ako tí v publikácii menovaní, aj oni prispeli k duchovnému, kultúrnemu a vzdelanostnému rozvoju Bratislavy.

Publikácia je výsledkom dlhoročného výskumu v početných zahraničných a domácich archívoch štátnej, cirkevnej i súkromnej proveniencie a ako prvá publikácia na svete aj výskumu v novosprístupnenej pozostalosti hlavného architekta vatikánskej východnej politiky kardinála Agostina Casaroliho v Historickom archíve Štátneho sekretariátu Svätej stolice. Vychádzajúc z tejto bohatej pramennej základne knižka systematicky sleduje a vysvetľuje spleť udalostí a príčinných súvislostí vo vzťahoch medzi Svätou stolicou a Slovenskom a vo vývoji vatikánskej východnej politiky 1962 – 1989, začleňuje ich do širšieho kontextu medzinárodného vývoja, oscilujúceho medzi rôznymi fázami studenej vojny a uvoľnenia, do dynamiky vnútroblokových a vnútropolitických súvislostí, vnútrocirkevného vývoja v pokoncilovej Cirkvi a spoločenských a kultúrnych premien.

Publikácia predstavuje predstavenie takej oblasti našich dejín, ktorá bola doteraz z rôznych príčin, vedome či podvedome, zanedbávaná, či mystifikovaná. Mnohí sa jej vyhýbali z dôvodu nemožnosti konzultovať pramene, niektorí z nezáujmu, iní ju považovali za zbytočnú. V publikácii má slovenská verejnosť možnosť nahliadnuť do svojej nedávnej histórie, vidieť a presvedčiť sa, že osudy slovenského národa neboli Svätej stolici ľahostajné.

Oficiálny životopis blahoslaveného. Február 1952. Titus stojí pred Krajským súdom v Bratislave, obvinený z velezrady a špionáže. Na svoju obhajobu povie: „Všetko, čo sa mi kladie za vinu, robil som z lásky k Cirkvi a osobitne z lásky k Saleziánskej spoločnosti, ktorej ďakujem za všetko, čím som. Za zvláštne poslanie som pokladal pomáhať saleziánskym bohoslovcom a klerikom odísť študovať do Turína a dokončiť bohoslovecké štúdiá, keď tu po zatvorení rehoľných domov sa nemohli stať kňazmi. Svedomie mi nič nevyčíta.“

Titus Zeman dnes kladie otázky každému z nás a vyzýva nás odpovedať. Čomu chceme venovať svoj život? Až do akej miery sme odhodlaní ponúkať svedectvo života o pravde, dobrote a kráse Krista a jeho evanjelia?