Monografia je v aktuálnom slovenskom literárnovednom kontexte zriedkavou genologickou prácou. Autorka v nej ponúka kompetentnú charakteristiku kresťanských litánií a vyznačuje žánre, z ktorých vznikli. Básnické formy litánií charakterizuje vo svetovom (Baudelaire, Breton, Halas, Nezval, Ginsberg) a následne v domácom kontexte (nadrealisti, básnici katolíckej moderny, povojnová až súčasná slovenská lyrika). Relevantne i objavne sa vyslovuje k tvorbe radu básnikov i diferencovaných poetík. Širšie a voľnejšie i voľné chápanie litanickej formy aj ako básne využívajúcej repetitívno-variačné postupy jej umožnilo reflektovať súčasnú poéziu v širokom zábere. (Ján Zambor)