Vysoké Tatry, najmenšie veľhory sveta, majú zložité dejiny zahalené závojom dodnes neodhalených tajomstiev. Mnohé sa skrývajú už v názvoch pohoria, jeho vrchov a dolín. Ani pôvod názvu Tatry dodnes nie je uspokojivo vysvetlený. A kde sa vzali názvy ako Čubrina, Furkota, Giewont, Kasprov vrch, Terianske pleso? Niektoré netaja svoj pôvod v generáciách starých baníkov a hľadačov pokladov, ktorí Tatry navštevovali do pradávna – Banský žľab, Handel, Meďodoly, Piargova dolinka... Pôvod iných názvov sa zdá byť na prvý pohľad jednoznačný – Kôprovský štít, Mačacie veže, Pyšný štít, Žabie plesá... A predsa môžu mať nečakané korene. Erudovaný znalec histórie Tatier i Spiša Anton Marec sa mnoho rokov venoval štúdiu etymológie tatranských názvov a ponúka čitateľom na prvý pohľad až neuveriteľné zistenia. Nadväzuje pritom na svoju knihu Spišské nomen omen (2017), hľadá a nachádza korene miestnych názvov v slovnej zásobe dávnych nemeckých kolonistov, čo prichádzali pod Tatry už od 12. storočia, ba až vo výrazoch starogermánskeho pôvodu.
