Próza Stena je atypický príbeh na hranici sci-fi reflektujúci – v podobe metafory – skúsenosť s totalitnými systémami, a tiež s ich schopnosťou kedykoľvek sa v reinkarnovanej podobe vrátiť. Novela Stena predstavuje metaforu totalitného režimu, jeho zrútenia a opätovného úspešného návratu v ešte agresívnejšej podobe.Interpretácia ostáva voľná, v tom je výhoda metafory. Pod ostrovom a jeho tzv. Ľudovým režimom si môžeme predstaviť fašizmus, komunizmus alebo aj skorumpovanú polodemokraciu, pretože princíp zla a lojality voči zlu ostáva rovnaký. Potvrdzuje to aj svojská genéza príbehu: Prvé časti sa začali rodiť v rokoch 1987 a 1988 pod vplyvom komunistického totalitného režimu. Novelu, teda jej prvú verziu, som však dopracoval v roku 1992 – už s ohľadom na hrozbu nacionalizmu, ktorý vtedy prepukol nielen na Slovensku, ale s oveľa tragickejšími dôsledkami aj na Balkáne. Túto prvú ucelenú strojopisnú verziu som našiel po 25 rokoch – a odrazu, vzhľadom na geopolitické zmeny, ktoré sa v poslednom období odohrali pôsobí opäť aktuálne.
