Rok 1918 bol prelomovým v svetových dejinách. Skončil sa globálny konflikt, ktorý počtom obetí prekonal všetky doterajšie vojny v dejinách ľudskej civilizácie.
Zanikli tri veľké európske monarchie (Rusko, Nemecko a Rakúsko Uhorsko) a euroázijská Osmanská ríša. Najväčšie politické a štátoprávne zmeny sa však odohrali v strednej Európe. Na troskách Rakúsko Uhorska vznikli nové štáty a aj pre Slovákov znamenal rok 1918 nevídaný zlom. Každý sa tešil z konca vojny, počas ktorej Slováci za cudzie záujmy obetovali 70-tisíc životov. I keď nostalgia za uhorskou vlasťou, hoci i macošskou, nebola medzi naším ľudom ojedinelým javom, každý očakával, že s mierom a novou česko-slovenskou republikou prichádzajú lepšie časy. Prvé dve desaťročia existencie Československej republiky však priniesli mnohým veľké sklamanie. Napriek tomu aj najväčší kritici pražského centralizmu a českej supremácie uznávali, že v štátnom zväzku s bratským národom českým sa Slováci prebudili k novému životu.
