Významní muži česko-slovenskej diplomacie: Štefánik, Pavlů, Osuský, Hodža, Szathmáry, Palic, Hurban, Slávik, Krno, Papánek a Clementis. Jedenásť diplomatov – desať Slovákov a jeden rodený Moravák žijúci na Slovensku. Okrem ´povolania´ diplomata navyše aj spisovatelia, básnici, legionári, politici, medzinárodní právnici. Ich dramatické životné a profesionálne osudy v mnohom osvetľujú nielen dobu, v ktorej žili, ale aj súvislosti a podmienky, ktoré ich konanie ovplyvňovali a ktoré spätne aj oni formovali. To, čo túto skupinu ´diplomatických pionierov´– inak osobnostne a generačne rôznorodú – ozvláštňovalo a čo mali spoločné, bolo silné národné povedomie s dôrazom na všeľudské univerzálne hodnoty, hrdé vlastenectvo, pevné evanjelické korene a väzby, boj za demokraciu a česko-slovenskú štátnosť, odpor k dvom totalitám 20. storočia, ale aj sklon k dobrodružnosti, túžba vykročiť z malosti a bezvýznamnosti ´domáceho humna´ a byť pri tom, kde sa niečo veľké deje,“ zhrnul tému konferencie vedúci autorského kolektívu, riaditeľ Historického ústavu SAV PhDr. Slavomír Michálek, DrSc.
