Text vôbec nie je úzko spätý s podmienkami svojho vzniku i recepcie, je však bytostne zviazaný so svojím princípom - so svojou ideálnou možnosťou, ktorá je jeho simulakrom (ideálny text ako abstrakcia majúca svoj pendant v bohatej sieti interpretačných stratégií, ako to už načrtol Eco). Neexistuje žiaden model, ktorý by bol voči textu transcendentný - všetko sa deje v rámci textu, z jeho vlastných zdrojov, vnútorných premien a posunov. Odmietanie fixného významu konkrétneho textu (i textu všeobecne) súvisí práve s odmietnutím transcendencie, ktorá by bola miestom, kde sa význam tvorí a uchováva - nemenný v čase a priestore.
