Pán Alexander Bachnár bol účastník SNP židovského pôvodu, ktorý vo februári 1940 narukoval do šiesteho robotného práporu. Jeho príslušníci dostali staré prefarbené uniformy po príslušníkoch rakúsko–uhorského námorníctva ešte z 1.svetovej vojny, pretože bolo potrebné, aby sa odlišovali od ostatných vojakov. V júni 1942 dostal príkaz odísť do pracovného tábora v Novákoch, kde istý čas nakladal uhlie, učil na tamojšej základnej škole a nakoniec sa sám stal jej riaditeľom. Po Novákoch sa s viacerými ľuďmi z tábora zapojil do povstania – v tábore pôsobila komunistická bunka, preto povstanie očakávali a pripravovali sa naň. Zháňali a kupovali zbrane od slovenských vojakov a po nociach sa cvičili, ako s nimi zaobchádzať. Až do konca vojny bol partizánom. Zaujímavé je najmä to, že v povstaní bojovala čisto Židovská jednotka, ktorá sa skladala práve z chlapcov z Nováckeho tábora a mala asi dvestopäťdesiat členov. Alexander Bachnár v nej pôsobil ako veliteľ čaty.
