Mária Spoločníková (nar. 1926) je v povolani reštarátora majsterkou a konštatovanie o vytrvalosti u nej platí do bodky: práci reštaurátorky zasvätila viac než šesť desaťročí. Od roku 1953, keď skončila Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, ostala verná jedinému povolaniu. S odstupom rokov uvažuje, či sa rozhodovala sama, alebo ju riadila prozreteľnosť; možno išlo skôr o vzácnu súhru oboch princípov. Ináč by výsledkom možno mohla byť splnená povinnosť, ale nie dielo, predchnuté zanietením, hlbokým vnútorným myšlienkovým súzvukom so starými tvorcami a láskou. Mária Spoločníková reštaurovala (v mnohých prípadoch doslova zachránila fyzickú podstatu) veľkého množstva diel. Sú medzi nimi predovšetkým vzácne drevené polychrómované sochy a reliéfy a oltárne tabuľové maľby zo 14. – 16. storočia. Mená a osudy autorov ostali spravidla zahalené závojom tajomstva, až na výnimky, z ktorých je jednoznačne najznámejší Majster Pavol z Levoče. Gotické diela s rôznymi religióznymi motívmi (Madona s dieťaťom, ukrižovaný Ježiš, pieta, svätci a svätice, výjavy z Biblie), ktoré prešli rukami reštaurátorky, nájdete v Levoči, Spišskej Kapitule, Košiciach, Bardejove, Banskej Bystrici, Bratislave, vo Zvolene, v Betliari, Lipanoch a na ďalších miestach. Vždy a všade dbala na to, aby vynikli originály, skryté pod premaľbami a necitlivými zásahmi rôzneho druhu, aby predmety nezmerateľnej umeleckej hodnoty ďalej plnili svoju pôvodnú úlohu (ak boli súčasťou cirkevných objektov) alebo aby sa stali perlami galérií či múzeí.