Život a postavenie slovenských žien sa v priebehu prvej polovice 20. storočia menil. Vznik Československej republiky umožnil ženám participovať na politickom živote, znamenal aj odstránenie formálnych bariér pre získanie vzdelania a prístupu k zamestnaniu. Napriek politickej a ekonomickej emancipácii žien pretrvávali v slovenskej spoločnosti konzervatívne názory o prirodzenom poslaní žien. Tie sa po vyhlásení slovenskej autonómie premietli do prvých návrhov na obmedzenie dievčenského vzdelávania, zamestnávania žien v štátnej a verejnej službe. Následne po vyhlásení Slovenského štátu v marci 1939 sa tieto návrhy začali realizovať v praxi. Ideálnym miestom pre realizáciu slovenských žien mala byť výlučne domácnosť a starostlivosť o rodinu. Súčasťou zápasu medzi konzervatívnym a radikálnym krídlom vládnucej HSĽS sa však stala aj otázka perspektívneho zapojenia žien do politického a verejného života.
