Kniha mapuje mestské fontány vybudované v období medzi rokmi 1960 do roku 1990. Okrem tých ikonických ako fontána Družba alebo Vejárová fontána publikácia predstaví desiatky malých opustených fontán, ktoré sú zväčša neznáme alebo ich poznajú iba obyvatelia sídliskových vnútroblokov. Kniha prináša bližší pohľad na jednu časť súboru moderných sôch vo verejnom priestore Bratislavy formou nápaditej umeleckej reflexie. Teoretik architektúry Martin Zaiček, grafička Katarína Knežníková a fotografka Andrea Kalinová v tvorivom tandeme interpretujú a zaznamenávajú súčasný stav a kvalitu bratislavských fontán. Prostredníctvom autorského rukopisu odkrývajú poetiku a „inú” stránku známych i menej známych diel. Ich pohľad je dostatočne silný a výpovedný, aby obstál aj bez sprievodu slova. Publikácia Bratislavské moderné fontány sa zameriava na obdobie vymedzené rokmi 1963 až 1989, kedy bol v platnosti inštitút tzv. Hlavy V. ako súčasť vykonávacej vyhlášky k stavebnému zákonu, určujúcej investíciu do umenia v rámci rozpočtov stavieb. Kniha zaznamenáva diela takých významných autorov - sochárov 20. storočia akými boli Jozef Jankovicˇ, Juraj Hovorka, Juraj Gavula, Peter Roller, Alexander Trizuljak, Jozef Vachálek, Alexander Bilkovicˇ alebo Tibor Bártfay. Fontány v rámcoch významných bratislavských objektov a verejných priestranstiev však vznikali spravidla v autorskej spolupráci sochára a architekta, z ktorých nemožno opomenúť Ferdinanda Milucˇkého, Jozefa Slíža, Virgila Droppu a Irenu Kedrovú
