Civitas nostra Bardfa vocata naše mesto zvané Bardejov. Takto nazval uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou toto významné pohraničné sídlisko v listine z roku 1320, ktorou udeľoval novým osadníkom a pôvodnému obyvateľstvu dôležité výsady a práva. Počas nasledujúceho polstoročia prešiel Bardejov dynamickým hospodárskym a spoločenským vývojom a stal sa súčasťou elitnej skupiny slobodných kráľovských miest. Akú úlohu v tomto vývoji zohrávala mestská správa, kto boli jej predstavitelia a aké boli ich kompetencie vo vzťahu k panovníkovi, cirkevným predstaviteľom, alebo mestskému obyvateľstvu? Tieto a ďalšie témy súvisiace s vývojom mestskej správy prináša predložená monografia. Autorka sa v nej zaoberá kompetenciami richtára a prísažných, činnosťou mestskej kancelárie a notára, pôsobením mestských vyslancov a špehov a fungovaním mestskej farnosti. V knihe nájdete informácie o tom, prečo Bardejov nemal vlastného kata, kedy a ako prebiehala voľba richtára, prečo mesto zamestnávalo puškára, alebo ako fungovala mestská diplomacia. Súčasťou knihy sú fotografie unikátnych archívnych prameňov, z ktorých autorka čerpala pri svojom výskume stredovekých dejín Bardejova.
