Monografia prináša mozaiku aktivít Jána Langoša od 80. rokov minulého storočia, keď sa angažoval v nonkonformných skupinách najmä pri tvorbe kutlúrno-občianskych samizdatov a v Hnutí za občiansku slobodu. Autor sa usiluje čo najplastickejšie predstaviť Jána Langoša ako neľahostajného človeka a občana s vyhraneným kritickým postojom k pálčivým spoločenským a morálnym témam, ako boli devastácia životného prostredia, antisemitizmus, chartistické hnutie či aktivity neofickálanej cirkvi. Nad týmito, ale aj ďalšími témami sa veľmi otvorene a s nadhľadom zamýšľal v samizdatovej tvorbe, ako aj v neformálnych diskusiách. Langošove občianske aktivity a myšlienky kontinuálne našli uplatenenie pri zakladaní hnutia VPN a neskôr najmä pri riešení otázok, ako sa po zmene režimu vyrovnať s reprezentantmi komunistickej moci, nomenklatúrou KSČ a jej represívnou zložkou, ako bola ŠtB a jej tajní spolupracovníci. Langošova ochota zapojiť sa do reforiem spoločnosti sa prejavila jeho prácou vo Federálnom zhromaždení, VPN ako politickej strane a po voľbách v roku 1990 vo výbušnej funkcii federálneho ministra vnútra. Najmä na tomto poste sa podstatne zaslúžil o očistu ministerstva od príslušníkiov ŠtB a komunistických kádrov a presadil lustračný zákon.
