Monografia je v slovenskom literárnovednom kontexte prvým interpratačno-poetologickým výstupom o poézii autora, ktorého tvorba sa zaraďuje k umeleckým vrcholom slovenskej katolíckej moderny. Osobitne príťažlivá je v knihe reflexia poetiky sna, ženských antroponým a "květomluvy" v poézii tohto autora, pričom sa nanovo vstupuje pri výskume aj do poézie J. A. Rimbauda, S. Mallarmého, poézie českého poetizmu, symbolizmu, ale i J. Silana, J. Demla, L. Novomeského či H. Fiebigovej. Podnetné sú aj kapitoly kriticky hodnotiace dostupnú a zozbieranú odbornú reflexiu o poézii Olivu.
