Spoločenské a politické zmeny po roku 1990 mali významný dosah aj na územný rozvoj v zmysle rozmiestňovania funkcií (predovšetkým bývania) do územia. Po roku 1990 nastal radikálny zlom v dovtedy koncentračných a urbanizačných trendoch a v plánovacích postupoch územného a regionálneho rozvoja. Uplynulé obdobie po roku 1990 je sprevádzané významným starnutím obyvateľstva Slovenska ako celku a diferencovaným premiestňovaním sa obyvateľov, čo pre niektoré regióny prináša nové podmienky rozvoja a niektoré stagnujú. Všetky tieto rozvojové faktory sa najrýchlejšie prejavili pri meste Bratislava a jeho zázemí. Podklady zozbierané v tejto publikácii sú dobrým vstupom pre nové uvažovanie a vnímanie plánovacej a riadiacej praxe v širšom priestorovom kontexte a nad rámec dnešných formálnych možností.
