Kniha prináša najnovší výskum slovenskej a českej historiografie na široké spektrum tém týkajúcich sa kriminality, súdnictva i disciplinarizácie. Skúma fungovanie súdnej praxe i konkrétne kriminálne prípady na úrovni rôznych súdnych inštancií, akými boli mestá, stolice, odvolací súd (Apelačný súd pre české mestá) i štatariálne súdy, ktoré zriaďovali panovníci ako mimoriadny právny prostriedok na potrestanie aktérov šľachtických, konfesionálnych či sedliackych nepokojov a povstaní. Súčasne sa zameriava i na mimosúdne riešenia konfliktov na rôznych inštitucionálnych mikroúrovniach, na ktorých boli konflikty a prehrešky riešené v prvopočiatkoch. Patrili medzi ne sociálno-profesijné a náboženské organizácie i úrady s nižšou súdnou právomocou, akými boli Dištriktuálny banský súd, cechy a reformovaná cirkev, ktoré disciplinarizovali a sankcionovali svojich členov, alebo v prípade správcov vinohradov a lesov zadržiavali, prípadne i trestali tých, ktorí spáchali delikt na ich chránenom území. Obsiahnuté sú aj vybrané otázky právnej klasifikácie a teórie, príklady využitia matrík ako prameňa pri skúmaní kriminality, analýza sociálneho pozadia páchateľov, špecifické typy deliktov v období osmanského susedstva, význam a symbolika zneucťujúcich trestov, problematika žien v úlohe páchateliek i obetí, ako aj problém útekov z väzenia.
