19. storočie.
Kniha ponúka teoretické východiská výskumu sémantiky, pragmatiky a poetiky príležitostných literárnych diel 18. a začiatku 19. storočia. Analyzuje vzťah ich významu, kompozičnej štruktúry a poetickej výstavby s ilokučnými aktmi a perlokučnými zámermi. Doslovný význam s oporou o formálno-sémantické modely a princíp kompozicionality chápe ako sémantické jadro literárnej komunikácie. V súvislosti s problémom logickej vševedúcnosti diskutuje o koncepciách zamýšľaného a rozšíreného významu. V pragmatickej rovine vychádza z teórie rečových aktov J. Austina a J. Searla a jej filozofických, historických a literárnovedných aplikácií. Túto teóriu premosťuje s chápaním autorského zámeru v tradičných rétorikách a poetikách. Navrhovaný teoretický rámec aplikuje pri analýze diel vybraných príležitostných žánrov. Ukazuje, ako ich kompozičnú štruktúru a poetickú organizáciu ovplyvňujú komunikačné funkcie, autorské intencie a literárne ambície.
