Film, Musik und Theater

What is contemporary European theatre like? In recent years, it has been sceptically believed that big personalities or grand themes have vanished. There is too much mediocrity and there are no personalities of the 20th century calibre who would have the power to move the theatre forward, to expand its forms and styles and to establish ingenious schools that would create new space for experimenting. And, above all, to shape a theatre responsive to the needs of our time. Modern theatre should also take an active part in a value-based discourse, bring up current themes that reverberate in unison with Man of our time, which is particularly complex and full of conflicts. Society needs such kind of theatre and we have it. The proceedings focuses on the analysis of values represented by contemporary drama and theatre in recent decades and their connection with the newly-conceived values of a society of the late 20th and early 21st centuries. The authors of the papers are trying to define the state of theatre and its capacity to express, through artistic means, the theme of Man and his or her role in modern society, to explore to what extent theatre can fulfil its mission, from social, ethical or philosophical points of view, to be the stage of the world and to mirror Man’s soul.

Publikácia teatrológa a odborného pracovníka Divadelného ústavu Martina Timka na základe dôkladného výskumu viacerých aj doteraz nevyužitých prameňov približuje Andreja Bagara – popredného herca, spoluzakladateľa Slovenského národného divadla, bojovníka proti fašizmu, kultúrneho dejateľa, ktorý sa zásadne zaslúžil o budovanie slovenského divadelníctva - bez ideologických nánosov ako celistvú osobnosť, umelca a človeka. Kniha je vhodná nielen pre odborníkov, ale aj pre širšie publikum.

Ukončením niekoľkoročnej práce kolektívu renomovaných slovenských teoretikov a historikov v oblasti divadla pod vedením Vladimíra Štefka sú dlho očakávané Dejiny slovenského divadla Divadelného ústavu. Prvý zväzok (2018) poskytuje koncentrovaný a prehľadný obraz o vývinových tendenciách slovenskej divadelnej tvorby na profesionálnych javiskách do roku 1948, zachytený na primerane charakterizovanom spoločenskom pozadí a v dejinných súvislostiach. Ani do objemných dvoch kníh dejín slovenského divadelníctva nebolo možné vtesnať všetky udalosti, osoby a osobnosti či divadlá rovnakým dielom, všetky premiéry, festivaly. Ide však o výber toho najpodstatnejšieho v ére slovenského profesionálneho divadla.

Pri príležitosti nedožitých sedemdesiatych piatych narodenín zorganizoval Divadelný ústav na jar roku 2017 kolokvium venované teatrologickej činnosti Jána Jaborníka, popredného slovenského teatrológa. Odznelo na ňom aj dvanásť odborných príspevkov, ktoré sa stali východiskom pre vydanie publikácie Ján Jaborník – historik, teoretik a kritik divadla. Okrem príspevkov z kolokvia v nej nájdete aj prierez širokého vedeckého záberu Jána Jaborníka – portréty osobností a novinové recenzie, analytické štúdie o herectve a o vývinových tendenciách v réžii a dramaturgii, syntetizujúce texty venované dejinám slovenského divadla a iné.

Zborník Iluzívne a antiiluzívne vo filme tvorí súbor príspevkov z 18. ročníka česko-slovenskej filmologickej konferencie, ktorá sa uskutočnila v dňoch 12. až 15. októbra 2017 v Krpáčove. Hlavná téma filmologickej konferencie reaguje na tradičnú problematiku realizmu, zobrazovania reality vo filme. Na jednej strane ide o iluzívne, mimetické chápanie filmu a umenia, pri ktorom prevažuje tendencia generovať a recipovať umelecké dielo ako svet. Na strane druhej môžeme hovoriť o antiiluzívnom, antimimetickom prístupe, v tomto prípade prevažuje tendencia chápať umelecké dielo ako hru. Príspevky v zborníku sa venujú rôznym historickým a teoreticko-estetickým témam fikčnosti, realistickosti, parametrom rôznych iluzívnych a antiiluzívnych tendencií v dejinách kinematografie. Do zborníka sú zaradené aj texty z osobitného panelu Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV na konferencii, ktorého hlavnou témou sa stali premeny cenzúry v československej kinematografii.

Untertitel: Zborník príspevkov z teatrologického kolokvia.

Aká je umelecká spolupráca a nadväznosť po definitívnom rozdelení Československej republiky? Akým spôsobom sa udržiavajú vzájomné väzby a do akej miery nachádzajú dnes umelci uplatnenie v krajine, ktorá bola kedysi ich spoločnou vlasťou? Tieto a mnohé iné otázky boli nosnými témami medzinárodného odborného kolokvia venovaného česko-slovenským divadelným vzťahom, ktoré bratislavský Divadelný ústav zorganizoval ako prvé zo série stretnutí v rámci blížiacich sa osláv storočnice vzniku prvej Československej republiky.

Miloš Mistrík a Andrej Maťašík v úvodnej kapitole zachytávajú vývin súčasného slovenského divadla cez optiku kontinuitných a diskontinuitných procesov, ktoré v ňom prebiehali od konca 70. rokov 20. storočia. Elena Knopová nadviazala kapitolou venovanou činohernej dramaturgii a inscenáciám v kamenných divadlách po roku 2000. Charakterizuje zmenené funkcie divadelnej dramaturgie, vzťah dramaturgie k prekladu, slovenskej dráme, divákom. Podobne Michaela Mojžišová zachytáva v tretej kapitole vývin operného divadla na Slovensku po roku 2000. Nadežda Lindovská sa vo svojej kapitole venuje viacerým prejavom v súčasnom slovenskom divadle, ktoré smerujú k uplatňovaniu plurality a následne divadlu rôznych identít či diskurzov. Kapitola Miroslava Ballaya dopĺňa pohľad na nové tendencie uplatňujúce sa v slovenskom divadle, o činnosti kultúrnych centier ako platforiem pre nezávislé divadlo a tvorbu. Jednotlivé kapitoly monografie vznikali na základe niekoľkoročného výskumu ich autorov.

Katalóg k priestorovej inštalácii Borisa Kudličku Milan Čorba. Odraz obrazu v rámci Pražského Quadriennale scénografie a divadelného umenia 2015.

Osobnosť Milana Čorbu – kostýmového výtvarníka, ale aj scénografa a pedagóga – stelesňuje obraz výnimočného človeka so schopnosťou otvorene, ale s kritickým nadhľadom prijímať impulzy života. Zhodou okolností a životných náhod sa vydal cestou kostýmového výtvarníka. Tejto profesii zostal verný celý svoj život.

Katalóg predstavujúci niekoľko vybraných výtvarných návrhov a myšlienok, ako aj priestorová inštalácia scénografa Borisa Kudličku s názvom Odraz obrazu v rámci Pražského Quadriennale scénografie a divadelného priestoru 2015 je poctou tvorivej osobnosti Milana Čorbu.

Cieľom publikácie Stredoveké pramene cirkevnej hudby na Slovensku je sprístupnenie najnovších vedeckých výskumov stredovekej hudobnej kultúry z územia Slovenska. Monografia autorského kolektívu Eva Veselovská - Rastislav Adamko - Janka Bednáriková predkladá najdôležitejšie poznatky a vyhodnotenia vzácnych stredovekých rukopisov z časového obdobia od druhej polovice 9. storočia do začiatku 16. storočia. Ide o prvú reprezentatívnu publikáciu prameňov stredovekej hudobnej kultúry Slovenska.

Kniha je vedeckým výstupom dlhoročných pramenných výskumov v slovenských knižničných, archívnych a muzeálnych inštitúciách v kontexte staršej literatúry a najnovších poznatkov. Spracované stredoveké pramene prezentujú fascinujúci obraz stredovekej hudobnej kultúry z územia Slovenska, ktorý bol napriek veľkým materiálnym stratám bohatý a jedinečný.

Kniha mapuje a archivuje niekoľko tvorivých desaťročí autora, ktorý žil a pôsobil nielen v rámci košickej umeleckej scény a ktorý sa svojím nezameniteľným štýlom podpísal pod množstvo scénografických riešení rôznych divadelných či televíznych formátov.

Autor v netradičných profiloch predstavuje Vlada Kubenku, Pavla Sýkoru, Pavla Branka, Ilju Zeljenku, Jozefa Jablonického, Alexandra Strelingera, Marcelu Plítkovú-Jurovskú, Otakara Krivánka a Štefana Kamenického. Z úvodu autora: V tejto chvíli som jeden z mála priamych svedkov diania v slovenskom dokumente na konci päťdesiatych a v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Počas dramaturgického pôsobenia v spravodajskom (1959 - 1961) a v dokumentárnom (1963 - 1971) filme som spolupracoval s mnohými dramaturgmi, režisérmi, kameramanmi a strihačmi na celom rade scenárov, šotov, filmov. Okrajovo sa dotýkam aj neskorších rokov, v ktorých sa príbehy mojich protagonistov rozvíjali, komplikovali alebo uzatvárali. Neraz sa k tým spomienkam vraciam a vnímam ich v kontexte celkovej situácie v spoločnosti. Vybavujú sa mi mnohé spojenia s časom, v ktorom sme žili, so spoločenskou a politickou klímou, ktorej sme boli účastníkmi a priamymi aktérmi. V popredí budú moje najosobnejšie zážitky a poznatky zo spolupráce s majstrami slovenskej dokumentárnej tvorby, slovom, rekapitulácia stretnutí s predstaviteľmi živej a nasledovaniahodnej vetvy domáceho kinematografického snaženia.  

Slovensko-anglické vydanie. Ambíciou publikácie je zmapovať miesta, osobnosti, súbory a udalosti, ktoré v Bratislave – nazývanej aj „mestom hudby“ – súvisia s klasickou hudbou, ako aj s ďalšími hudobnými žánrami. Prechádzky“ a „Miesta posledného odpočinku hudobníkov“ sa vracajú do minulosti, pričom záujemca sa môže vydať po stopách slávnych i menej známych osobností, ktoré v našom meste pôsobili a pozdvihli jeho hudobnú úroveň alebo ho len krátko navštívili, ale dodali tým mestu nezmazateľný punc svojej prítomnosti. Minulosť sa prepája so súčasnosťou v kapitole „Koncertné miesta Bratislavy“ – siene, paláce, galérie, kostoly, divadlá, presiaknuté ozvenou hudby dôb minulých, lákajú návštevníkov načerpať zo studnice hudby dneška. Kapitola „Orchestre, súbory a zbory“ predstavuje dvadsiatku vybraných hudobných telies so stručným popisom ich minulého i súčasného pôsobenia. Publikácia mapuje aj dnešné hudobné dianie v meste, festivaly a koncertné cykly, bratislavské kluby, predajne hudobnín a iné hudobné inštitúcie.

Zuzana Mojžišova (1965) vyštudovala filmovú scenáristiku a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Kniha v troch kapitolách (O slovenských filmoch, O českých filmoch, O zahraničných filmoch) - predstavuje chronologicky zoradený výber z autorkiných filmových recenzií z rokov 2009 až 2016, ktoré boli uverejňované najmä v časopise .týždeň a mesačníku film.sk. „Odvtedy sa všeličo zmenilo a tvoja kniha je toho dôkazom. Vlastne sú to stručné súkromné dejiny kinematografie posledného desaťročia. Tvoje recenzie dokumentujú, že s oživením pôvodnej tvorby došlo aj k obnoveniu základných funkcií filmovej kritiky. Slovenské kriticky a kritici prelomili mlčanie ako František Nebojsa z Werichovej poviedky, ktorý na otázku, prečo celé roky neprehovoril, odpovedal: 'Nebolo o čom.'"(z úvodu Martina Šulíka)                       

Každoročne zavŕši ODDID a OEČ dôležitú dokumentačnú prácu Divadelného ústavu vydaním divadelnej ročenky Divadlá na Slovensku v sezóne 2013/2014. Základná faktografická publikácia, jedinečná svojho druhu aj v európskom kontexte, dokumentuje činnosť štátnych i neštátnych divadiel, nezávislých súborov a jednotlivých slovenských umelcov v danej sezóne. Ročenka obsahuje údaje o premiérach, stavoch súborov v danej sezóne, autorský register, časť In memoriam, údaje o zájazdoch a hosťovaniach, prehliadkach a festivaloch, divadelných výstavách, literatúre, časopisoch a oceneniach.   

Prednášky pedagógov Divadelnej fakulty prinášajú čitateľom ojedinelé osobné reflexie praktickej divadelnej tvorby, ale i teoretické a teatrologické pohľady na problematiku divadelného umenia. Zoradenie prednášok sleduje uvažovanie výrazných osobností slovenskej divadelnej kultúry a súčasne i umeleckej akademickej obce v jednotlivých divadelných profesiách – od réžie až po výskum dejín. Príspevky ponúkajú pohľad na činohernú a bábkarskú réžiu (Juraj Nvota, Ján Uličiansky, Roman Polák), herectvo (Ingrid Timková), dramatickú a dramaturgickú tvorbu (P. Pavlac), scénografiu – či už v divadle (A. Grusková), alebo v pedagogickom procese (J. Kocman). V závere príspevkami z dejín bábkového, ale i činoherného divadla (I. Hledíková) uzatvárame pomyselný kruh a oblúkom sa vraciame k slovenskej divadelnej réžii. Kniha navazuje na 1. a 2. díl, vydaný v roce 2004 a 2009 v Divadelním ústavu v Bratislave.