Film, Musik und Theater

The scholarly biography of the pianist, composer and writer Stephanie Wurmbrand-Stuppach, born Vrabély, resulted from the long-lasting source research. It is the first book monograph covering life and work of little known exponent of the Slovak and Central-European history of music of the second half of the 19th century. It brings rich new information regarding her biography, exhaustive stylistic and semantic analysis and fresh evaluation of the musical and literary work of the artist, including the transcription of part of preserved correspondence, as well as a register of her musical and literary work with a reference regarding their deposition. Musical and semantic context of her work is presented in a revealing way on the background of autobiographical elements and extra-musical stimuli. The composer’s creative focus and position in the society have been examined also from the aspect of gender and with the respect to period social conventions and lifestyle of the bourgeoisie and nobility. Due to its complex approach, explication and processing of the subject the monograph represents a significant contribution to the cognition of personalities of musical culture.

The publication The Musical Sources of Spis / Zips and Central Europe contains studies on current issues of contemporary musicological research of musical sources, focusing on the Spiš/Zips manuscripts in the context of the Central European musical and cultural area. The publication is based on contributions of the international musicological conference “Sources of Renaissance and Baroque Music in Spiš and in Europe” (Svätý Jur, 2016), devoted to Polish, German and Slovak historical sources of various types: theoretical tracts, hymnological sources, pastorals, tablature books (for lute, for organ). These are supplemented by analyses of the sources from the 20th century, which provide new knowledge to the history of the musical life of selected Slovak cities (Bratislava, Prešov). Studies are published in English or German.

Zborník príspevkov zo seminára o Rudolfovi Urcovi (2019) organizovaného pri príležitosti odovzdania ceny Petra Mihálika za prínos v oblasti filmovej vedy je súborom odborných štúdií a spomienkových textov o významnej slovenskej filmovej osobnosti. Publikácia mapuje filmársky, dramaturgický, pedagogický, publicistický, teoretický a historiografický prínos Rudolfa Urca v oblasti dokumentárneho a animovaného filmu. Súčasťou knihy je aj rozsiahly rozhovor s Rudolfom Urcom z projektu Oral history a autorská štúdia Rudolfa Urca o jeho stratenom filme Osudné dni. Jedinečný pohľad Rudolfa Urca v kontexte domácej kinematografie je daný súradnicami, z ktorých vychádza - stojí súčasne na strane filmovej produkcie aj reflexie. Po absolvovaní dramaturgie na FAMU pracoval v Spravodajskom filme. V šesťdesiatych rokoch sa stal hlavným dramaturgom Štúdia krátkeho filmu a z pozície dramaturga aj režiséra sa zaslúžil o obrodu dokumentárneho filmu. V sedemdesiatych rokoch bol v dôsledku normalizačných zmien presunutý na post hlavého dramaturga animovaných filmov, kde sa zoznámil s výrobou animovaného filmu a vypracoval sa na tvorcu a znalca animácie. Po roku 1989 a rozpustení Štúdia animovaného filmu sa zaslúžil o kontinuitu slovenskej animácie založením a vedením Katedry animovanej tvorby na FTF VŠMU. Je autorom mnohých článkov, štúdií a monografií o filme.

Publikácia Topografia hudby klasicizmu na Slovensku je prácou primárne pramenného charakteru a u nás prvou svojho druhu. V celom rozsahu totiž vychádza z údajov kanonických vizitácií. Ich výnimočná historická hodnota spočíva v tom, že uvádzané fakty sú verifikované a teda hodnoverné. Práca má 3-dielne členenie. Prvý diel, štúdiový, je analyticko-hodnotiaci, druhý, pramenný, obsahuje údaje z viac ako 1 620 vizitácií (1 650 mien hudobníkov, 1 670 informácií o organoch a inštrumentároch chórov a súbor dosiaľ neznámych inventárov hudobnín). Tretí diel tvoria registre potrebné pre operatívne využívanie pramennej databázy. Predkladaná práca ponúka nový obraz hudobnej siete doby klasicizmu na Slovensku, vypovedá o jej profilovateľoch a premenách repertoáru. Asi najpríťažlivejší pre verejnosť je prvý celoplošný obraz siete organov doby. Publikácia je zavŕšením predchádzajúcich syntéz D. Múdrej. Má ambíciu stať sa základom ďalšej generácie syntéz a tiež základom dejín špecializovaných na hudbu rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku približne v rokoch 1760–1830. Publikácia sa predáva ako 3-zväzková trilógia.

Dvojjazyčná (slovensko-nemecká) publikácia mapuje prvé obdobie života a diela významného nemecky hovoriaceho herca a režiséra Maxa Reinhardta, ktorého predkovia sa narodili na Slovensku a on tu strávil krátku časť života, aj keď väčšinu prežil v Rakúsku, Nemecku či USA. Predkovia Maxa Reinhardta (9. septembra 1873 Baden, Rakúsko 31. októbra 1943 New York, USA) Goldmannovci pochádzali zo Stupavy, mestečka vzdialeného od Bratislavy dvadsať kilometrov. Preukázateľne tam žili ich tri generácie. V roku 1869 sa zo Stupavy vysťahovali do Viedne. Neskôr sa Reinhardt vrátil na letnú sezónu 1893 do Bratislavy, aby tu vystupoval ako herec v divadle Aréna, ktoré stálo na pravom brehu Dunaja v Petržalke. Toto sú dve základné skutočnosti, ktorým sa venuje táto kniha. Pre Reinhardta to neboli jediné dotyky s Bratislavou. Jeho Theater in der Josefstadt tu pravidelne vystupoval. 

Predkladaná práca sa pozostáva z dvoch druhov textov. Prvú skupinu predstavujú "texty z kufríka"; tieto texty majú spomienkový charakter. Sú to vlastne autorove poznámky k zamýšľaným pamätiam, ktoré ostali torzom. Poznámky vznikali na starom písacom stroji a neprešli nijakou, ani autorskou apretáciou. Druhú skupinu textov tvoria úvahy, písané pri najrozmanitejších spoločenských príležitostiach. Tieto úvahy boli zväčša následne publikované v domácich periodikách, kde prešli lokálnou redakčnou prácou. Úlohou editora bolo preštruktúrovať celok z rozmanitých hľadísk (predložená verzia je len jedným z možných variantov), ako aj pokúsiť sa texty vyčistiť od problémov, spôsobených najmä nedokonalosťou ľudskej pamäti. Zamýšľaným výsledkom tejto práce je svedectvo o dobe, o vývoji slovenskej hudobnej kultúry, o ideáloch i o prekážkach, s ktorými bola jej výstavba spojená. Tento celok sme doplnili biografickými informáciami, ktoré dokumentujú zástoj Ivana Paríka vo vývoji slovenskej hudby, ako aj vzácnymi kompozíciami z produkcie bratislavského elektroakustického štúdia.

What is contemporary European theatre like? In recent years, it has been sceptically believed that big personalities or grand themes have vanished. There is too much mediocrity and there are no personalities of the 20th century calibre who would have the power to move the theatre forward, to expand its forms and styles and to establish ingenious schools that would create new space for experimenting. And, above all, to shape a theatre responsive to the needs of our time. Modern theatre should also take an active part in a value-based discourse, bring up current themes that reverberate in unison with Man of our time, which is particularly complex and full of conflicts. Society needs such kind of theatre and we have it. The proceedings focuses on the analysis of values represented by contemporary drama and theatre in recent decades and their connection with the newly-conceived values of a society of the late 20th and early 21st centuries. The authors of the papers are trying to define the state of theatre and its capacity to express, through artistic means, the theme of Man and his or her role in modern society, to explore to what extent theatre can fulfil its mission, from social, ethical or philosophical points of view, to be the stage of the world and to mirror Man’s soul.

Kniha sa zaoberá analýzou ideologického pôsobenia kinematografie v obdobiach slovenského štátu, 50tych rokoch 20. storočia a v období normalizácie. Nevyhýba sa však ani 60. rokom. Dôležité je, že kniha nie je čisto filmovo teoretický a akademicky uzavretá. Výskum tu postupuje v intenciách tzv. novej histórie, teda v širších politických a sociálnych kontextoch. Slovenská kinematografia, či už krátky, publicistický film či jednotlivé kinožurnály ale i analyzované hrané filmy sú pevne usúvzťažnené s referenčným pozadím svojho vzniku. Výsledkom je dôležitý a zaujímavý pohľad na našu minulosť, na minulosť rôznych totalitných období cez prizmu filmu, ktorý bol politikou neustále ovplyvňovaný.

Kniha Milana Cyroně je první polistopadovou českou monografií věnovanou čistě slovenskému filmu. Tato oblast zcela uniká zájmu české filmové vědy, byť dějiny českého a slovenského filmu mají mnoho společných kapitol. Milan Cyroň vychází ze své disertační práce, která se věnovala třem filmovým dílům slovenského scenáristy a režiséra Eduarda Grečnera, která natočil během 60. let (Každý týžden sedem dní, Nylonový mesiac, Drak sa vracia), a to zejména vývoji tzv. scenáristické představy, tedy od idey filmu po jeho hotovou verzi. Tyto případové analýzy zároveň odhalují obecné mechanismy práce se scénáři, schvalovací proces a zapojení jednotlivých osob, fungující v tomto období v rámci slovenského filmu. Pro knižní vydání autor text rozšířil o kontextové kapitoly zaobírající se, jak „filmovým“ životopisem zmíněného režiséra, tak přehledem vývoje slovenské kinematografie v 50. a 60. letech.

Pri príležitosti nedožitých sedemdesiatych piatych narodenín zorganizoval Divadelný ústav na jar roku 2017 kolokvium venované teatrologickej činnosti Jána Jaborníka, popredného slovenského teatrológa. Odznelo na ňom aj dvanásť odborných príspevkov, ktoré sa stali východiskom pre vydanie publikácie Ján Jaborník – historik, teoretik a kritik divadla. Okrem príspevkov z kolokvia v nej nájdete aj prierez širokého vedeckého záberu Jána Jaborníka – portréty osobností a novinové recenzie, analytické štúdie o herectve a o vývinových tendenciách v réžii a dramaturgii, syntetizujúce texty venované dejinám slovenského divadla a iné.

Zborník Iluzívne a antiiluzívne vo filme tvorí súbor príspevkov z 18. ročníka česko-slovenskej filmologickej konferencie, ktorá sa uskutočnila v dňoch 12. až 15. októbra 2017 v Krpáčove. Hlavná téma filmologickej konferencie reaguje na tradičnú problematiku realizmu, zobrazovania reality vo filme. Na jednej strane ide o iluzívne, mimetické chápanie filmu a umenia, pri ktorom prevažuje tendencia generovať a recipovať umelecké dielo ako svet. Na strane druhej môžeme hovoriť o antiiluzívnom, antimimetickom prístupe, v tomto prípade prevažuje tendencia chápať umelecké dielo ako hru. Príspevky v zborníku sa venujú rôznym historickým a teoreticko-estetickým témam fikčnosti, realistickosti, parametrom rôznych iluzívnych a antiiluzívnych tendencií v dejinách kinematografie. Do zborníka sú zaradené aj texty z osobitného panelu Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV na konferencii, ktorého hlavnou témou sa stali premeny cenzúry v československej kinematografii.

Untertitel: Zborník príspevkov z teatrologického kolokvia.

Aká je umelecká spolupráca a nadväznosť po definitívnom rozdelení Československej republiky? Akým spôsobom sa udržiavajú vzájomné väzby a do akej miery nachádzajú dnes umelci uplatnenie v krajine, ktorá bola kedysi ich spoločnou vlasťou? Tieto a mnohé iné otázky boli nosnými témami medzinárodného odborného kolokvia venovaného česko-slovenským divadelným vzťahom, ktoré bratislavský Divadelný ústav zorganizoval ako prvé zo série stretnutí v rámci blížiacich sa osláv storočnice vzniku prvej Československej republiky.

Miloš Mistrík a Andrej Maťašík v úvodnej kapitole zachytávajú vývin súčasného slovenského divadla cez optiku kontinuitných a diskontinuitných procesov, ktoré v ňom prebiehali od konca 70. rokov 20. storočia. Elena Knopová nadviazala kapitolou venovanou činohernej dramaturgii a inscenáciám v kamenných divadlách po roku 2000. Charakterizuje zmenené funkcie divadelnej dramaturgie, vzťah dramaturgie k prekladu, slovenskej dráme, divákom. Podobne Michaela Mojžišová zachytáva v tretej kapitole vývin operného divadla na Slovensku po roku 2000. Nadežda Lindovská sa vo svojej kapitole venuje viacerým prejavom v súčasnom slovenskom divadle, ktoré smerujú k uplatňovaniu plurality a následne divadlu rôznych identít či diskurzov. Kapitola Miroslava Ballaya dopĺňa pohľad na nové tendencie uplatňujúce sa v slovenskom divadle, o činnosti kultúrnych centier ako platforiem pre nezávislé divadlo a tvorbu. Jednotlivé kapitoly monografie vznikali na základe niekoľkoročného výskumu ich autorov.

Katalóg k priestorovej inštalácii Borisa Kudličku Milan Čorba. Odraz obrazu v rámci Pražského Quadriennale scénografie a divadelného umenia 2015.

Osobnosť Milana Čorbu – kostýmového výtvarníka, ale aj scénografa a pedagóga – stelesňuje obraz výnimočného človeka so schopnosťou otvorene, ale s kritickým nadhľadom prijímať impulzy života. Zhodou okolností a životných náhod sa vydal cestou kostýmového výtvarníka. Tejto profesii zostal verný celý svoj život.

Katalóg predstavujúci niekoľko vybraných výtvarných návrhov a myšlienok, ako aj priestorová inštalácia scénografa Borisa Kudličku s názvom Odraz obrazu v rámci Pražského Quadriennale scénografie a divadelného priestoru 2015 je poctou tvorivej osobnosti Milana Čorbu.

Cieľom publikácie Stredoveké pramene cirkevnej hudby na Slovensku je sprístupnenie najnovších vedeckých výskumov stredovekej hudobnej kultúry z územia Slovenska. Monografia autorského kolektívu Eva Veselovská - Rastislav Adamko - Janka Bednáriková predkladá najdôležitejšie poznatky a vyhodnotenia vzácnych stredovekých rukopisov z časového obdobia od druhej polovice 9. storočia do začiatku 16. storočia. Ide o prvú reprezentatívnu publikáciu prameňov stredovekej hudobnej kultúry Slovenska.

Kniha je vedeckým výstupom dlhoročných pramenných výskumov v slovenských knižničných, archívnych a muzeálnych inštitúciách v kontexte staršej literatúry a najnovších poznatkov. Spracované stredoveké pramene prezentujú fascinujúci obraz stredovekej hudobnej kultúry z územia Slovenska, ktorý bol napriek veľkým materiálnym stratám bohatý a jedinečný.