Geschichte

Dejiny obce.

„Pálkovci boli jedným z rodov, vďaka ktorým stojíme teraz tam, kde sme,“ píše v doslove k tejto publikácii renomovaný slovenský historik Roman Holec. Ide o ságu rozvetveného podnikateľského rodu, ktorého členovia výrazne zasiahli do života Slovenska a Slovákov v 19. i 20. storočí – výsledok mnohoročných, rozsiahlych a poctivých výskumov Zdenka Ďurišku, ďalšieho, v súčasnosti najvýznamnejšieho slovenského historika-genealóga.

Zámerom súhrnného diela z pera Leopolda Grussa (1871-1944) mohla byť snaha o priblíženie rôznych pohľadov na históriu Gründlerov v údolí Hnilca. Autor sa sám nevymedzuje ako syntetický historik. Bol však usilovným študovateľom materiálov z archívov spišských miest, archívu Spišskej kapituly, materiálov z Rakúskej národnej knižnice vo Viedni, diel Jungandreasa, Starka, Münnicha, Hajnóczyho, Fekete-Nagya, Liptáka, Brucknera, Kreichela, Webera, Gréba, Wagnera a iných jemu dostupných prameňov. V tomto diele predkladá svoj pohľad na prehistóriu územia, geologické fakty, historicko-fonetické odvodenia pôvodu jazyka regiónu a zaujímavosti jeho osídlenia. Vlastné i prevzaté texty Fabriciho, Schwaba, Genersicha, Collinássyho, Starka a Münnicha dopĺňa ukážkami nárečí hnileckej doliny v podobe vážnejšej, melancholickej i humorne ladenej, poeticky neprehliadnuteľnej ľudovej regionálnej tvorby.

Čo môže priniesť dnešnému čitateľovi práca Leopolda Grussa z roku 1938? Súhrnné i dobové pohľady na históriu regiónu, jeho osídľovanie, dejiny baníctva tohto územia, zozbierané historické banské názvoslovie, no i vyvrátenie v nedávnej minulosti šírených predsudkov o škodlivosti každého nemeckého úsilia v tejto doline, ktoré viedlo po II. svetovej vojne k zničeniu mnohých nemeckých prameňov, čím boli viac ako 700 ročnej histórii tohto regiónu spôsobené nenávratné škody. Preklady ešte dochovaných pôvodných prameňov a historických prác však môžu aspoň čiastočne zaplniť umelo pretrhané cesty poznania našej histórie. Pomôžme si voľnou parafrázou citátu Leopolda Grussa: Prekladom neuvádzame žiadne nové dejiny gelnického údolia. Osudom generácií je však ich striedanie. Ak odídu dve – tri bez písomnej stopy, môže byť ich strata v chode dejín nenahraditeľná. I to je dôvod priblíženia tohto diela súčasníkovi prostredníctvom prvého vydania jeho prekladu do slovenčiny.

Podtitul: Rodinné tradície a slávnosti v našej l´udovej kultúre.

Napriek tomu, že slovenská rodina za posledných sedemdesiat rokov prekonala nemalé zmeny, neprestala byť trvalou hodnotou dnešného človeka. Jej postavenie v súčasnom myslení nadväzuje na miesto, ktoré zastávala v sústave hodnôt našich predkov. Plní, tak ako plnila kedysi, všetky základné funkcie. A podobne ako platilo v minulosti, platí aj dnes – a nepochybne bude platiť vždy –, že láska, súdržnosť a pomoc, také potrebné v akomkoľvek ľudskom spoločenstve, sú o to potrebnejšie v rodine, kde vzniká a rozvíja sa nový život.

Každá rodina v tradičnej spoločnosti mala vlastný, neopakovateľný príbeh, pričom všetky tieto príbehy spájalo niečo, čo bolo dané kolobehom ľudského života a písanými aj nepísanými zásadami morálky. Najčistejšie sa to odzrkadľovalo v rodinnom zvykosloví, ktorým sa zaoberá táto kniha.

Autorka súčasníkom približuje, čím žila tradičná slovenská rodina, s akými zvykmi a obradmi sa spájali jednotlivé etapy v rodinnom živote. Usiluje sa o ich začlenenie do širšieho historického aj etnologického rámca a text obohacuje ukážkami z pokladnice slovenskej ľudovej kultúry.

Bitka v Karpatoch, ktorá prebiehala od jesene 1914 do leta 1915, bola najväčšou udalosťou slovensklých vojenských dejín v 20. storočí. Na niekoľko týždňov sa tento priestor dokonca stal hlavným ťažiskom zápasu cárskeho Ruska a rakúsko-uhorskej monarchie a teda stredobodom celého východného frontu. Na vrchole bojov tu denne umierali alebo boli zranené tisícky mužov. Celkové starty za celé obdobie bojov dosiahli stovky tisícok. Nečudo. Cárska armáda si Karpaty a východné Slovensko zvolila ako priestor, kadiaľ prenikne do uhorskej nížiny a vyradí z vojny slabšieho člena Trojspolku. Táto publikácia má skromný cieľ priblížiť bitku v Karpatoch z čisto vojenského hľadiska. Snahou je dať slovenskému záujemcovi o vojenskú históriu aspoň základné údaje o tejto problematike.

Tam, kde sa stretáva Turzovská vrchovina s Javorníkmi, nachádza sa Obec Vysoká nad Kysucou, ktorá ako jedna z mála obcí skrýva vo svojom názve rieku, ktorá dala meno celému čarokrásnemu kraju. Obec Vysoká nad Kysucou sa hrdo hlási k svojej takmer 400 ročnej kopaničiarskej tradícií a na jej základoch sa snaží vytvárať vyvíjajúce sa moderné vidiecke prostredie pre svojich obyvateľov...

The proceeding from the international scientific conference.

Content: The path of Košice to the privileges of 1347. Košice in the Anjou period with special regard to business relations of the City within Central-Eastern Europe. Vienna and its relations to the Regnum Hungariae in the Late Medieval and Early Modern Period. Relations between Cracow and Košice in the 16th century. Fortification of Košice in its History.   

Turecký vojenský oddiel sa 14. októbra 1584 dostal až k Dobšinej a večer o 21:00 zaútočil. Vylámali brány a mužov, ženy a deti vyvliekli na priedomie. V snahe zabrániť úteku tým čo sa schovávali na povalách podpálili ich príbytky. Turci opustili vydrancovanú Dobšinú po šiestich hodinách.  Ako zaznamenal dobšinský kronikár: zostali len tí, ktorí v meste zahynuli. Překlad z madˇarského originálu: A Törökök betör0se Dobsinára 1584, évi október hó 14-én.

Constantin and Methodius in Political Relations of Great Moravia. Predkladaná vedecká publikácia sa nezameriava na skúmanie historických faktov ( je to predmetom skúmania historickej vedy), ale prostredníctvom politologického pohľadu sa pokúša vedecky analyzovať politické súvislosti pôsobenia Konštantína a Metoda, a to jednak vo vzťahu navonok - čiže vo vzťahu k vtedajším mocenským a ideovým centrám (Rím, Byzancia, Franská ríša), ale aj dovnútra - v smere vytvárania a upevňovania morálky a politiky mojmírovského štátu, čo bolo spojené s upevňovaním kresťanstva a vlastného liturgického jazyka.

Základnou vedeckou metódou, ktorú sa autor snažil použiť, je snaha o analýzu listinných dokumentov predovšetkým z politologického pohľadu. Základnými prameňmi, teda primárnymi zdrojmi, z ktorých autor vychádzal, sú existujúce historické listiny, sústredené historikom Petrom Rakošom v známej publikácii Pramene k dejinám Veľkej Moravy.

Vlastivědná monografie obce vydaná k 750. výročí první písemné zmínky o obci.

Zborník príspevkov k slovenským dejinám vydaný pri príležitosti osemdesiatin doc. PhDr.ivana Chalupeckého. Z obsahu:Židovskí právníci na Spiši. Tatry-prvé slovenské noviny na Spiši. Osudy slovenských kňazov nedeckého dištriktu po zmene štátnej hranice v máji 1945. Kanonická vizitácia farnosti Vel´ká franková roku 1832. Listinné formy stredovekých názvov sídiel horného Spiša ako historický prameň. Stadtrechtslandschaften und Städtebünde in Oberungarn. Institut für Heimatforschung in Käsmark - wissenschaftliche Einrichtung und ihre politische Funktion. Pripojenie severného Spiša a hornej Oravy k Slovensku v rokoch 1939-1945.