Geschichte

Cechová organizácia predstavovala na našom území od prelomu 14. a 15. storočia bázu rozvoja remeselnej výroby, o ktorú sa opieralo hospodárstvo výsadných kráľovských miest a zemepanských miest. Cechy vytvárali ekonomické zázemie svojim členom a umožňovali majstrom – členom cechu pod ochranou cechových artikúl (štatútov) rozvíjať svoj obchod a remeslo. V zbierkach slovenských múzeí a vo fondoch archívov sú bohato zastúpené pamiatky vzťahujúce sa k cechom. Ide v prevažnej miere o cechové truhlice, zvolávacie tabuľky, zástavy, cechové písomnosti, cechovú fajansu, cínové riady a v neposlednom rade i cechové pečatidlá. Ich výskyt a zhotovovanie súviselo práve s rozvojom úradnej agendy cechov od konca 15. storočia. Spolu s cechovou truhlicou bolo pečatidlo najdôležitejším atribútom cechu, ktorý dával právnu silu písomnostiam vydávaným cechom. Cechové pečatidlá popri stránke úradnej vynikajú aj pestrosťou umeleckého stvárnenia, keďže takmer vo všetkých prípadoch išlo o vysoko kvalitnú prácu rytca či zlatníka.

Zámerom tejto publikácie je predstaviť vznik a vývoj cechovej sfragistiky v Bratislave na základe súboru pečatidiel a ich odtlačkov, význam cechového pečatidla v živote cechu a jeho používanie. V práci sa ďalej kladie dôraz na ikonografiu a bohatú symboliku prislúchajúcu jednotlivým remeslám, výtvarné stvárnenie i diplomatické zhodnotenie pečatidla. Dôležitým prvkom je taktiež zhodnotenie vonkajších znakov pečatidiel – materiál používaný pri ich zhotovovaní, rozmery a stupeň umeleckého prevedenia. Podstatnou a integrálnou časťou publikácie je vedecký katalóg pečatidiel a pečatí.

Ppublikácie Stredná Európa v premenách času I. Štúdie k sociálnym dejinám prinášajú vedecké statí zo sociálnych dejín nášho regiónu. Sú rozčlenené do desiatich tematických blokov, pričom čitateľ sa najprv dozvie, ako sa vyvíjal koncept strednej Európy a ako rozumieť vymedzeniu tohto regiónu, na pôdoryse ktorého môže potom sledovať vývoj dejinných fenoménov ako Štát, Národ, Diplomacia, Migrácia, Vojna, Náboženstvo, Mesto, Zdravie a hygiena, Jedlo a stravovanie, a to od antiky až do 20. storočia. Autorské prístupy pri spracovaní jednotlivých tém sú rôznorodé: pohybujú sa od prehľadových textov až po analytické prípadové štúdie. Autorský kolektív bezmála troch desiatok historičiek a historikov, ktorého jadro pôsobí na Katedre všeobecných dejín Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, predkladá svoju publikáciu čitateľom vo viere, že prispeje ňou nielen k rozšíreniu historického poznania, ale aj ku kultivácii verejného diskurzu pri výklade dejín nášho regiónu.

 Po nemeckej a francúzskej príručke epigrafie (historickej disciplíny zaoberajúcej sa nápismi) vychádza tretia syntéza vývoja nápisovej kultúry, primárne zameraná na územie Slovenska a blízke okolie, s ktorým boli regióny kultúrne prepojené. Oboznamuje čitateľa s vývojom disciplíny, písma, nápisov starovekých, stredovekých aj novovekých, zaoberá sa materiálom nosičov, technikami zhotovenia, obsahom a formou nápisov, jazykmi. Špeciálne sa venuje nápisom na náhrobníkoch, nástennej a oltárnej maľbe, na architektúre, zvonoch, na grafity...

Vizitácia je jednou z foriem kontroly farskej, resp. duchovnej správy, uskutočňovaná spravidla biskupom. Rímskokatolícka cirkev ju začala robiť po Tridentskom koncile, ktorý sa konal v rokoch 1545 – 1563, a jej cieľom bolo sledovať stav a život vo farnostiach, aby zistila, do akej miery jednotlivé farnosti podľahli reformácii, resp. do akej miery jej odolávali. Zaujímalo ju, koľko bolo farníkov, kto bol v zbore kňazom, učiteľom, aký mala farnosť majetok, kostol, ale aj koľko veriacich ostalo mimo rímskokatolíckeho cirkevného zboru. Vďaka premyslenému súboru otázok, na ktoré museli miestni farári dať podrobnú odpoveď, sa zachovali vzácne zápisnice – protokoly, z ktorých sa dozvedáme množstvo informácií nielen o samotnom cirkevnom zbore, ale aj o živote celej dediny. Po prijatí Tolerančného patentu v roku 1781, ktorý po dlhom období protireformácie a prenasledovania protestantov otváral priestor pre zrovnoprávnenie evanjelickej cirkvi s katolíckou, sa začal proces obnovy, resp. oživenia evanjelických zborov v celom Uhorsku, vrátane cirkevných zborov v hornom Liptove. Navonok sa to prejavilo nielen rastom početnosti veriacich, ale aj stavbou nových, tolerančných chrámov, nadobúdaním majetku a posilňovaním pozícií evanjelickej cirkvi.

The Empire Style Gown is the first publication from the new series entitled Zamerané na predmet (Focused on Object) which strives to present the role of the museum by focusing on specific activities which the staff carries out when researching and preserving items of our cultural heritage. This book presents the oldest dress from the collections of the SNM – Museum of History. This Empire style gown from the historic textile and clothing collection is more than 200 years old and was owned by Maria Zay, a member of the Zay aristocratic family. According to family recollections, she wore this gown at one of the balls during the Congress of Vienna. This publication describes the gown itself, the materials used when making it as well the Empire style fashion. You will also learn about the magazines that Maria Zay bought in order to follow the latest fashion trends. In addition to information about the gown itself, readers will learn about its owner, who due to her education, literary ambitions and charitable activities, is one of the outstanding noblewomen in our history. She lived in Uhrovec, Bučany, Šopron and Vienna and attended and organized literary salons. Her portraits, books from the large family library and her gown which she wore during her stays in Vienna were later donated to different museums in Slovakia.

V židovských rodinách sa kladie dôraz na výchovu a vzdelanie detí od útleho veku. Zložitý vývoj židovského školstva v rôznych obdobiach súvisel s procesom zrovnoprávnenia Židov s ostatným obyvateľstvom, čo prispelo aj k rozvoju židovských škôl. Autorka opisuje vývoj židovského školstva na našom území, spoločenské a politické podmienky, ktoré židovské školstvo bezprostredne formovalo aj ohrozovalo, pričom muselo vzdorovať politickým a ideologickým tlakom a narastajúcemu antisemitizmu. Približuje formovanie školskej politiky v období 1. ČSR, postupné vyraďovanie židovských študentov zo štúdií na všetkých školách počas slovenského štátu, ako aj pôsobenie židovských ľudových škôl v pracovných táboroch na území Slovenska.

Z obsahu: Od príchodu Židov do mesta po vznik I. ČSR. Židovská komunita v meste v čase I. Československej republiky. Autonómia Slovenska a prvé protižidovské akcie v Dolnom Kubíne (1938.1939). Rok 1940 a 1941. Arizácie židovských podnikov. Deportácie v roku 1942 v Meste Dolný Kubín. „Pokojné obdobie“ roky 1943-1944.Situácia židovskej komunity v Dolnom Kubíne po II. svetovej vojne. Zoznam použitej a všeobecnej literatúry a prameńov k problematike židovskej komunity v meste Dolný Kubín.

Sečovce boli v minulosti považované za židovské mesto. Dôvodom ľf bola skutočnosť, že napriek tomu, že židovská komunita tvorila len jednu tretinu obyvateľov, bola výrazne viditeľná. Takmer všetky obchody na námestí a na hlavnej ulici patrili židovským podnikateľom. Židia stáli na čele bánk, boli právnikmi, lekármi a lekárnikmi. V meste stáli dve modlitebne, dve synagógy a tri židovské cintoríny. Židia sa obliekali, stravovali, rozprávali, a aj žili inak, ako ostatní obyvatelia. Mali podivné písmo a tajuplné sviatky. Toto boli dôvody, prečo boli viditeľní a nápadní. A preto získali Sečovce prívlastok židovské mesto. Oprášme spoločne spomienky na tento zvláštny a tajomný svet. Môže sa však stať, že niektorí čitatelia tomu ani nebudú veriť, že židovské Sečovce vôbec existovali a budú si myslieť, že je to všetko vymyslené. Sečovce was considered a Jewish town, in the past. The reason was, despite the fact that the Jewish community constituted only one-third of the population, it was significantly visible. Almost all shops in the square and on the main Street belonged to Jewish entrepreneurs. Jews held importatnt positions in banks, worked as lawyers, doctors, and pharmacists. The town had two prayer houses, two synagogues, and three Jewish cemeteries. Jews dressed, ate, spoke, and lived differently from the other inhabitants

Predkladaná práca je pokusom o rekonštrukciu sídelných pomerov v stredovekej Komárňanskej stolici, ktorá – podobne ako predchádzajúce spracované stolice Novohrad, Tekov a Ostrihom – patrí k tým historickým regiónom, ktoré doposiaľ nemajú spracovaný podrobný prehľad stredovekého osídlenia v celom časovom rozsahu, a to nielen v slovenčine, ale ani v maďarčine či inom jazyku. Kapitola o cirkevnej organizácii v stručnosti rozoberá jej základnú štruktúru z pohľadu geografie. Ďalej obsahuje chronologicky radený zoznam prvých zmienok o jednotlivých kostoloch, ktorého súčasťou je aj detailný prehľad záznamov v súpise pápežských desiatkov z obdobia 1332 – 1337. Nasleduje kapitola o hospodárstve, rekapitulujúca zmienky o baníctve, lesníctve, mlynárstve, rybárstve, trhoch a vinárstve. Samostatná podkapitola je následne venovaná infraštruktúre, a to konkrétne cestám a k nim patriacim mostom, mýtnym miestam a prievozom či prístavom. Hlavnú kapitolu predstavuje prehľad sídelnej štruktúry, kde sú v stručnosti zhrnuté dejiny jednotlivých sídiel, ktoré sa nachádzali na v úvode definovanom území. Samostatné podkapitoly patria kláštorom (5 lokalít), ako aj hradom a hrádkom, ktoré sú v písomných prameňoch zachytené v počte 3. Najrozsiahlejšou časťou práce je prehľad histórie jednotlivých sídiel, pričom ich počet sa nakoniec zastavil na 245 základných a ďalších 34 sporných lokalitách. Celkovo 9 z týchto lokalít sa aspoň raz spomína ako mestečko, ale ani jedna nemala dlhodobejší mestský charakter. Predposledná kapitola ponúka stručný prehľad rodokmeňov strednej a nižšej miestnej šľachty v celkovom počte 106 šľachtických rodov, za ktorým nasledujú mapové prílohy, ilustrujúce jednotlivé zachované a analyzované metácie a reambulácie. Záver tvorí dvojjazyčné zhrnutie, bibliografia a indexy latinských názvov komárňanských sídiel, ako aj geografických názvov mimo Komárňanskej stolice.

Kniha Empírové šaty vychádza ako prvý titul novej edície Slovenského národného múzea s názvom Zamerané na predmet. Cieľom tejto edície je prostredníctvom konkrétnych predmetov priblížiť čitateľovi funkciu múzea a činnosti, ktoré v ňom odborní múzejní pracovníci vykonávajú pri skúmaní a uchovávaní predmetov kultúrneho dedičstva. Kniha Empírové šaty predstavuje najstaršie šaty z fondu SNM – Historického múzea. Prezentované dámske empírové šaty sú staré viac ako 200 rokov a patrili príslušníčke šľachtického rodu Zay – Márii Zayovej. Tá ich podľa rodovej pamäte nosila počas Viedenského kongresu, ktorý sa konal v rokoch 1814 – 1815 vo Viedni. Čitateľ sa dozvie, z čoho sa samotné šaty skladajú, ako a z akých materiálov sú vyrobené, zistí viac o empírovej móde, v štýle ktorej sú ušité, ako aj o módnych časopisoch, prostredníctvom ktorých Mária Zayová sledovala módne novinky vo svete. Autorka Eva Hasalová sa zamerala aj na samotnú majiteľku šiat, ktorá svojím vzdelaním, literárnymi ambíciami, ale aj dobročinnými aktivitami patrí medzi výnimočné šľachtičné v našich dejinách. Zostali po nej portréty, knihy z veľkej rodovej knižnice a v SNM – Historickom múzeu jej šaty, ktoré mala oblečené počas svojich pobytov vo Viedni. Kniha prináša aj zaujímavosti o zbieraní módnych šiat v múzeu a odbornej starostlivosti o ne.

Pivnica je povodne srbská dedina so slovenskou evanjelickou väčšinovou zložkou, srbskou menšinou a do druhej svetovej vojny tu žilo aj nemecké obyvatelstvo.

Z čriepkov, útržkov informácií a indícií skladáme prekvapivo plastický obraz ľudu púchovskej kultúry či keltských Kotínov. Nachádzame ich na Orave, v Turci, na Liptove, Hornom Považí i na Kysuciach. Od rieky Váh nad Divinku a ďalej cez Bysterec až na magický Havránok. Čas Keltov bol odmeraný bojmi o vlastnú existenciu, ktorú dokazujú nielen unikátne nálezy, ale aj stopy zvykov a názvov v našej prítomnosti. A keďže ich spisba mlčí, prihovárajú sa nám iní autori, často z ich nepriateľskej strany, aby napomáhali rekonštrukciu príbehu, na začiatku ktorého stáli hrdí ľudia, naplno prežívajúci svoju každodennosť. Svojím zápalom a odhodlaním vplývali aj na protivníkov, s ktorými bez bázne dokázali skrížiť meče v záujme zachovania rodu.

Kniha mapuje malé aj veľké dejiny 800-ročnej sakrálnej stavby - Kostola Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Štiavnici. Jeden z jeho fenoménov je fakt, že stavba kontinuálne slúži svojmu účelu. Hoci súčasný klasicistický „plášť“ fasády kostola je nenápadný, „oblieka“ pôvodné murivá ešte stredovekej románskej 3-loďovej baziliky (okolo polovice 13. storočia).

Fascinujúci príbeh premien starobylého kostola (pôvodne kláštorného) je prezentovaný na pôdoryse výsledkov odborných výskumov, vďaka ktorým sa postupne a medziodborovo, formuje čoraz komplexnejší obraz o hodnotách kostola.

Premeny, vývojové etapy kostola autorky reflektujú v kontexte dejín mesta, regiónu, krajiny a kultúrneho dedičstva stredoeurópskeho priestoru. V knihe je publikovaný aj rozsiahly obrazový materiál, historická ikonografia, fotografie zo špecializovaných výskumov, kolekcia fotografií súčasného stavu. Na príprave a spracovaní monografickej publikácie participoval široký tím odborníkov (historici, archeológovia, reštaurátori, umeleckí historici). Zámerom publikácie bolo celistvo prezentovať individuálne hodnoty a zaujímavosti kostola nielen odbernej, ale aj širokej verejnosti.