Geschichte

Ján Michal Landerer (1726–1795), jeden z najvýznamnejších tlačiarov a nakladateľov 18. storočia, pôsobil v Bratislave, kde ako člen kníhtlačiarskej rodiny získal občianstvo. Bol ambiciózny, vytrvalý a kvalita jeho tlače bola priam bezkonkurenčná, na základe čoho sa z neho stal popredný tlačiar strednej Európy. Cesta ku každému veľkému úspechu je ale dláždená mnohými bojmi a úskaliami, ktorým sa nevyhol ani on sám. Nahliadnutie do práce tohto vydavateľa, podnikateľa a člena mestskej rady, ponúka viaceré pohľady na dobu, v ktorej nebolo jednoduché sa presadiť, zápasiť s cenzúrou, médiami a vtedajšou tlačiarenskou konkurenciou. Keď sa však ako čitatelia vydáme po jeho stopách, zistíme, že dejiny kníhtlačiarstva nie sú iba spleťou mien, dátumov a dôležitých sobášov vdov po tlačiaroch. Potvrdí nám, že čas je relatívny a kultúrne premeny spred vyše dvoch storočí, majú ešte stále veľké presahy do našej súčasnosti.

Pivnica je povodne srbská dedina so slovenskou evanjelickou väčšinovou zložkou, srbskou menšinou a do druhej svetovej vojny tu žilo aj nemecké obyvatelstvo.

Je to piaty diel monografických publikácií s tematikou ľudovej kultúry regiónu Liptov. Je venovaná problematike ľudového staviteľstva a architektúry. Okrem charakteristiky drevených stavieb sa venuje aj murovaným domom, ktoré sú jedinečným dokumentom majstrovstva liptovských murárov. V knihe je prezentovaný aj spôsob bývania a života veľkých rodín v minulosti. Pozornosť je venovaná aj hospodárskym stavbám a drobnej architektúre, ktoré spolu dotvárali historické prostredie roľníckych a remeselníckych usadlostí. Text -slovenský, úvodné texty všetkých kapitol - jazyk anglický.

Z čriepkov, útržkov informácií a indícií skladáme prekvapivo plastický obraz ľudu púchovskej kultúry či keltských Kotínov. Nachádzame ich na Orave, v Turci, na Liptove, Hornom Považí i na Kysuciach. Od rieky Váh nad Divinku a ďalej cez Bysterec až na magický Havránok. Čas Keltov bol odmeraný bojmi o vlastnú existenciu, ktorú dokazujú nielen unikátne nálezy, ale aj stopy zvykov a názvov v našej prítomnosti. A keďže ich spisba mlčí, prihovárajú sa nám iní autori, často z ich nepriateľskej strany, aby napomáhali rekonštrukciu príbehu, na začiatku ktorého stáli hrdí ľudia, naplno prežívajúci svoju každodennosť. Svojím zápalom a odhodlaním vplývali aj na protivníkov, s ktorými bez bázne dokázali skrížiť meče v záujme zachovania rodu.

Klenotnica cirkevných erbov - je názov dlhodobého projektu knižného publikovania cirkevných erbov. Na ekumenickej báze prezentuje erby kňazov, biskupov, či farárov rôznych vierovyznaní. Projekt sa opiera o tradície heraldickej kultúry na Slovensku a odráža súčasné oživenie erbovej tvorby v oblasti cirkevnej heraldiky ako významnej vetvy slovenskej heraldiky, ktorá má popri heraldike štátnej, župnej, mestskej, obecnej, či občianskej na Slovensku svoje nezastupiteľné miesto.

Etnológ Peter Salner sa pokúša definovať problémy židovskej komunity na Slovensku. V siedmich kapitolách prináša odborný (etnologický), ale aj osobný pohľad na problémy súčasnej židovskej kultúry. Zaoberá sa radosťami a problémami etnologického výskumu židovských tém, časom a rozdielmi v jeho vnímaní, dobrovoľnou aj vynútenou migráciou židovskej komunity. Rozsiahly priestor venuje reflexiám na obdobie holokaustu a komunistickej moci. Predmetom jeho výskumu sú osudy synagóg a cintorínov, ktoré ostali opustené po holokauste, premeny židovskej rodiny a sviatkov. V závere sa venuje židovskej identite, vrátane humoru, ktorý tvorí jej neodmysliteľnú súčasť.

V rokoch 2020-2022 si postupne pripomíname 150. výročie sprevádzkovania jednotlivých úsekov Košicko-bohumínskej železnice. Okrem výstavy a podujatí sme sa rozhodli vydať knihu, ktorá bude výnimočná: - novými poznatkami z jej histórie, - novými témami ako dosah Košicko-bohumínskej železnice na rozvoj jednotlivých miest a regiónov, vývoj jednotlivých železničných staníc, architektúry, personálu, - novými, zatiaľ nezverejnenými historickými zábermi. Na príprave publikácie sme pracovali niekoľko rokov. Zbierali sme staré fotografie, rôzne písomnosti, uskutočnili sme výskum v archívoch a múzeách nielen na Slovensku, ale aj v Maďarsku, Rakúsku a Česku. Košicko-bohumínska železnica bola významným inovačným projektom podnikateľských osobností 2. polovice 19. storočia. Je považovaná za odvážny a jeden z najväčších projektov doby, ktorý mal niekoľko desaťročí pretrvávajúci vplyv na celé územie severného Slovenska, ale i stredoeurópskeho priestoru. Kniha sa skladá z troch častí:

- Prvá dokumentuje vývoj od výstavby železnice po vznik Československej republiky, - druhá je historickou prechádzkou po trati od Čadce po Košice, - posledná predstavuje súčasné zábery dôležitých miest niekdajšej železnice. Hoci pôjde o odbornú publikáciu, ktorú spracovalo 8 autorov, naším cieľom je, aby poznatky a historické fotografie v publikácii zaujali nielen komunitu nadšencov dopravy a histórie, ale i širokú verejnosť. Preto kladieme dôraz na zrozumiteľnosť, bohatosť obrazového materiálu a kvalitu tlače.

Autorka približuje každodenný život siedmich generácií chotekovského rodu v Dolnej Krupej a ich potomstva od začiatku 19. storočia. Práca však nekončí rokom 1945, kedy dochádza k poštátneniu ich majetkov, ale pokračuje až do súčasnosti, kde sa autorka pokúsila zmapovať aj život najmladších známych potomkov dolnokrupských Chotekovcov. Autorka spracovala archívne pramene zo slovenských archívov, českého Státního oblastního archivu v Prahe, rakúskeho Haus-, Hof- und Staatsarchiv vo Viedni, ale aj vlastnú súkromnú korešpondenciu s členmi rodu či videozáznamy zo stretnutia s nimi. Prvé Dolnokrupskí Chotekovci a ich potomkovia od začiatku 19. storočia do súčasnosti.

When Eastern Slovakia and Subcarpathian Rus’ became part of Czechoslovakia, they joined one of central Europe’s most diverse democracies. Peter Švorc’s new monograph tells the story of the region’s Jewish communities and the role they played in the new state. Budapest or Prague? features: 4 chapters that explore Jews in Eastern Slovakia and Subcarpathian Rus’ from the turn of the 20th century to the formation of Czechoslovakia. A discussion of the political activity of Carpatho-Rusyn Jews and interrelations between Jews and Rusyns. 84 photographs, including scenes from everyday life in cities such as Prague, Budapest, Košice, Prešov, Uzhorod, Mukachevo, and Bardejov; portraits of prominent Jewish leaders; and images of Jewish publications. 3 maps and 1 table showing the Jewish population in Eastern Slovak towns. A bibliography with archival, print, and internet resources.

Kolektívna monografia predstavuje odbornej, ale aj širšej verejnosti viacero štúdií venovaných vybraným témam z oblasti hospodárskych dejín a úlohe peňazí v minulosti Slovenska. V časti venovanej starším dejinám stredoveku a raného novoveku sa čitateľ dozvie viac o podobách ranostredovekej ekonomickej výmeny na strednom Dunaji pred používaním mincí, o denároch a poldenároch kráľa Štefana I., či donácii banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v r. 1424 – 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je prezentovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, mimo záujem nezostáva ani sociálna oblasť a starostlivosť o odkázané osoby, ktorú ilustruje financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť kolektívnej monografie sleduje vývoj fenoménu peňazí v 19. a 20. storočí, teda v období postupného rozmachu modernej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike s nástupom novodobých monetárnych, daňových a mzdových systémov, s rozvojom komerčného peňažníctva a centrálneho bankovníctva, s formovaním moderných centrálnych, regionálnych a miestnych rozpočtov. Autori sa postupne venujú rôznorodým témam, ako diferenciácii a špecializácii bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskym honorárom na Slovensku v rokoch 1919 – 1938, podielu Tatra banky na financovaní priemyslu Slovenska 1939 – 1945 a diskurze o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom Československu s dôrazom na Slovensko.

v Strednej Európe od polovice 19. do polovice 20.storočia.

Publikácia vychádza pri príležitosti životného jubilea významného slovenského historika Dušana Kováča. Jeho kolegovia a priatelia sa v nej venujú časovému obdobiu od polovice 19. storočia do prvej polovice 20. storočia, teda rokom, ktorým jubilant obetoval vo svojich výskumoch najviac energie. Texty sa dominantne sústreďujú na problém tranzície spoločnosti na Slovensku od monarchie k republike. Zahŕňa širokú škálu problémov súvisiacich s politickými zmenami a modernizáciou vrátane širších spoločenských a hospodárskych premien, ku ktorým na Slovensku dochádzalo od sklonku 19. storočia do roku 1945. Jednotlivé kapitoly si všímajú ich dopady na život spoločnosti na Slovensku a v jeho bezprostrednom okolí a snažia sa odpovedať na otázku, či tradičné historické medzníky, akými sú pre toto obdobie najmä roky 1918 a 1938, priniesli Slovensku skutočne radikálne zmeny, resp. v ktorých oblastiach boli premeny vyvolané spoločenskými zmenami najmarkantnejšie a ktorých sa dotkli iba okrajovo, či vôbec, prípadne boli dôsledkom nielen politických, ale predovšetkým hlbších modernizačných trendov naštartovaných už hlboko v 19. storočí.

Prítomnosť židovskej komunity v meste Košice zanechalo výrazné stopy v kultúrno-spoločenskej, hospodárskej, aj každodennej stránke života. Spolužitie Židov a miestneho obyvateľstva v meste Košice je relatívne krátke. Trvá približne od polovice 19. storočia. V meste sa nachádza niekoľko významných židovských pamiatok, v Košiciach pôsobilo mnoho významných osobností židovského pôvodu. Pokojné spolužitie narušilo tragické obdobie holokaustu počas Druhej svetovej vojny. V povojnovom období bola snaha o znovuvybudovanie komunitného života Židov v Košiciach. Nebolo to však jednoduché. Cieľom tejto publikácie je priblížiť čitateľovi význam a prínos židovskej komunity pre mesto Košice a prepojiť minulosť so súčasnosťou. Aj napriek tragickým udalostiam spred vyše 75 rokov má židovská komunita v meste Košice svoje stále zastúpenie.

 Autorka vo svojej monografii približuje hospodárske fungovanie veľkostatku Dolná Krupá v období prechodu od feudalizmu ku kapitalizmu. Zameriava sa na obdobie rokov 1853 až 1903, kedy veľkostatok spravoval gróf Rudolf Chotek I. (1822-1903). Dolnokrupský veľkostatok bol počas druhej polovice 19. storočia prosperujúcim poľnohospodárskym a priemyselným komplexom. Monografia je postavená primárne na rozsiahlom výskume archívnych prameňov z Fondu Brunschwick - Chotek, Dolná Krupá nachádzajúcom sa v Slovenskom národnom archíve v Bratislave.

Po stručnej genealógii rodu načrtáva autorka hospodárske dejiny na území Slovenska so zreteľom na panské veľkostatky počas druhej polovice 19. storočia a majetkové záležitosti dolnokrupského veľkostatku. Ďalšie kapitoly už mapujú hospodárske dejiny veľkostatku počnúc poľnohospodárstvom, chovom hospodárskych zvierat, vinohradníctvom a pokračujúc príjmami a výdajmi dreva a priemyslom. V poslednej kapitole sa autorka zameriava na zamestnancov, ich funkcie a mzdy v jednotlivých rokoch. Možno konštatovať, že práve druhá polovica 19. storočia bola najprosperujúcejším obdobím v dejinách veľkostatku a jeho majiteľov.

V novovekých dejinách Uhorska zohrala historická Trnavská univerzita jezuitského typu dôležitú úlohu. Bola to najvýznamnejšia vysoká škola v Uhorsku a po stredovekej Univerzite Istropolitane v Bratislave druhá univerzita, ktorá vznikla na území dnešného Slovenska. Pre Trnavu znamenala okrem logického ekonomického prínosu i výrazné povznesenie a Matej Bel ju označil dokonca za perlu mesta. Prítomnosťou a činnosťou Trnavskej univerzity v rokoch 1635 – 1777 mesto nabralo druhý dych, stalo sa z neho náboženské a kultúrne centrum. Skoro poldruha storočia ovplyvňovala univerzita nielen atmosféru Trnavy, ale dokázala povzniesť vzdelanosť slovenského národa a byť 142 rokov centrom intelektuálnych hnutí. Okrem duchovného dedičstva je cennou pamiatkou na jej existenciu aj areál univerzitných budov s Kostolom sv. Jána Krstiteľa.