Geschichte

Katalóg historických nápisov z niekdajšej Nitrianskej stolice nadväzuje na úspešný podobný katalóg nápisov z Šarišskej stolice. Systematizuje poznatky k nápisom na gotických a renesančných náhrobníkoch, nástenných a oltárnych maľbách, architektúre, liturgických predmetoch ale aj predmetoch každodenného života používaných v sledovanom regióne. Chronologicky zoradený katalóg nápisov sprevádzajú štúdie o alfabetizácii regiónu od staroveku do polovice 17. storočia, o sociálnom pozadí regionálnej nápisovej kultúry (objednávatelia, zhotovitelia, predlohy) aj o prieniku ľudových jazykov či vývoji písma.

Prvý zborník z konferencií o úradných písomnostiach v novoveku – najmä na území dnešnej Českej republiky a Slovenska. Jedenásť autorov píše o úradných písomnostiach kráľovského dvora (napr. o erbových privilégiách, listoch zemskej správe na Morave či dokumentoch Komisie pre správu Židov), regionálnej správy (napr. šľachtických stolíc vo vtedajšom Hornom Uhorsku), miest a mestečiek (v Čechách ale aj Trnavy či Smoleníc) či cirkevných alebo univerzitných inštitúcií počas 16. až 20. storočia.

Unikátná dvojjazyčná publikácia pre všetkých záujemcov histórie a archeológie. Jej témou je Spiš v premenách času v dobách praveku, staroveku a stredoveku. Kolektív odborníkov z oblasti archeológie a histórie tu prezentuje prostredníctvom významných archeologických nálezísk a kultúrno-historických pamiatok z územia regiónu Spiša jednotlivé obdobia ľudských dejín - od staršej doby kamennej až po stredovek.

Hlavným cieľom publikácie je priblížiť čitateľom vybrané aspekty života dávnych obyvateľov Spiša, ako aj vzbudiť záujem o históriu a archeológiu ako o vedné disciplíny, ktoré majú aj v dnešnej dobe a spoločnosti svoje miesto.

Rabín Chatam Sofer (vlastným menom Moše Schreiber) je dnes súčasťou multikultúrneho panteónu osobností Bratislavy. Patrí k najväčším duchovným autoritám tradičného judaizmu. Za jeho pôsobenia bola Prešporská ješiva jednou z najprominentnejších vzdelávacích inštitúcií v židovskom svete. Po rokoch zabudnutia sa dočkal poštovej známky, pamätnej mince, uličky Soferove schody a v roku 2002 bol slávnostne otvorený Pamätník Chatama Sofera. Bratislavská verejnosť, židovskí veriaci a turisti z celého sveta môžu obdivovať moderný objekt, ktorý rešpektuje prísne náboženské tradície judaizmu.

Kniha, ktorú zostavil Peter Salner, prináša autentické pohľady na osobnosť slávneho rabína, ale tiež na zničenie a zložitú záchranu cintorína, na ktorom je pochovaný. Judaista Maroš Borský píše o živote a diele Chatama Sofera, diplomat Martin Bútora prispel k obnove Pamätníka z pozície slovenského veľvyslanca v USA, architekt Martin Kvasnica je autorom projektu pamätníka, etnológ Peter Salner koordinoval komunikáciu bratislavskej komunity, miestnych úradov a veriacich židov z USA a Izraela, pracovníci firmy RAFT Vladimír Mühl, Roman Koprda a Michal Čulen sa podieľali na stavbe Pamätníka. Nechýbajú ani postrehy Jozefa Staška a Otta Macháča, ktorí sprevádzajú návštevníkov a spomienky Martina Mózera na tvorbu filmového dokumentu o soferovskej dynastii.

Béla Petrik bol do roku 2016 úplne neznámy fenomén (česko)slovenskej fotografie i keď bol maďarskej národnosti, a podľa osobných svedectiev neovládal slovenčinu. Bélu Petrika do tajomstiev fotografie zasvätil jeho strýko Albert Petrik, známy maďarský fotograf, žijúci v Budapešti. Jeho kompletne zachovaný fotografický archív čakal na verejnú knižnú a výstavnú prezentáciu takmer 100 rokov. Dá sa symbolicky povedať, že Petrikove fotografické dielo, hlavne jeho poeticko-sociologické portréty z neho robia z pohľadu súčasnej slovenskej fotografie regionálneho "Augusta Sandera", a podľa autora by mal byť Béla Petrik zaradený do histórie slovenskej fotografie.

Kniha obsahuje približne 150 záberov zo 406 sklenených negatívov vyhotovených v rokoch 1906 - 1938. Projekt monografie o živote a diele Béla Petrika má za cieľ analyzovať náhodne objavenú fotografickú tvorbu kňaza z obce Rad na Južnom Zemplíne. Výskum fotografickej tvorby sa opiera o Petrikove zápisy v rozsiahlej kronike, v ktorej spomína bezprostredné mapovanie (dokumentovanie) regiónu multietnického južného Zemplína, obcí, ľudí, častých záplav, prírody, chudoby, práce, ale aj jeho experimentovanie v oblasti žánrov portrétu a autoportrétu. Fotografie predstavujú unikátnu správu o zvykoch, hodnotách a všednom živote regiónu, ktorá dosiaľ nebola sumarizačne-knižne spracovaná. Cieľom bolo vytvoriť reprezentatívnu odbornú publikáciu v troch jazykoch. Cieľové skupiny sú historici umenia, fotografie, etnografi, umenovedná komunita s presahom na Maďarsko, odborná, laická verejnosť, študenti fotografie, Rímskokatolícka Cirkev, teológovia.

Hlavným zámerom knihy Ženy pred súdom je pomocou analýzy zachovaných súdnych materiálov identifikovať ženu – kriminálničku stojacu na okraji spoločnosti. Ako obvinené pred stoličným súdom v Above figurovali predovšetkým ženy z najnižších sociálnych vrstiev, čo je v slovenskej historiografii pomerne zriedkavé a z toho dôvodu aj mimoriadne cenné. Kniha je v mnohých smeroch inovatívna a otvára niekoľko, v našich podmienkach ešte výraznejšie nedotknutých tém. Osobitne sa venuje dvom závažným oblastiam dobovej súdnej praxe, a to sexuálnym vzťahom žien a obvineniu z bosoráctva. Publikácia je v plnej miere autentická, založená v prevažnej miere na náročnom výskume viacjazyčného rukopisného archívneho materiálu a jeho komparácie s výsledkami domácich i zahraničných autorov. Pre obdobie 18. storočia, a predovšetkým pre región Abova, v širšom ponímaní však vôbec pre vidiecke obyvateľstvo, zatiaľ na Slovensku nebola napísaná práca, ktorá by sa venovala kriminalite vo všeobecnosti, a zvlášť kriminalite a kriminalizácii žien, preto je možné pokladať knihu za priekopnícku. Prináša nielen nové poznatky, ale v mnohých ohľadoch búra zakorenené a neobjektívne stereotypné predstavy o súdnictve v minulosti.

Podobne ako predchádzajúce diely tejto edície, venujúce sa Novohradu a Tekovu, sa aj región, prezentovaný v tejto knihe, dá bezpochyby zaradiť k tým, ktoré sa v dielach doterajších slovenských historikov prakticky neskúmali. Ostrihomská stolica, i napriek tomu, že rozlohou patrila medzi najmenšie v celom Uhorsku, pritom hrala dôležitú úlohu nielen v rámci dejín podunajského priestoru, ale s Ostrihomom ako sídlom uhorského prímasa, ostrihomského arcibiskupa, a jedným z trojice miest, ktoré tvorili tzv. medium regni (centrum kráľovstva), aj v dejinách celého dnešného Slovenska.

Kniha tak prináša v slovenčine vôbec po prvýkrát spracované dejiny hradného kopca, kde na mieste starej rímskej pevnosti a – vzhľadom k pomenovaniu Střěhom zrejme aj veľkého slovanského hradiska – vzniklo najprv sídlo najstarších Arpádovcov, kde sa narodil prvý uhorský kráľ Štefan, a neskôr cirkevné centrum s veľkolepou katedrálou, sídlom prvej uhorskej arcidiecézy. Rovnako sú spracované aj dejiny pôvodného sídla na brehu Dunaja, tzv. kráľovského mesta Ostrihom, ohraničeného veľkou vodnou priekopou, tiež „Nového Mesta“, ktoré ako protiváhu dal priamo pod hradom postaviť arcibiskup, a ďalších dedín a mestečiek nielen pred a za spomínanou priekopou, ale aj v širšom okolí Ostrihomu, tak v naddunajskej (územie dnešného Slovenska), ako aj zadunajskej časti územia stolice. Cieľom práce bolo na základe primárnych prameňov a ich edícií zostaviť čo najdetailnejšiu sídliskovú mapu regiónu. Kniha ďalej opisuje cirkevnú organizáciu, hospodársky potenciál skúmaného teritória (baníctvo, mlynárstvo, rybárstvo, trhy a iné) či jeho cestnú sieť. Hlavnú kapitolu tvorí prehľad sídelnej štruktúry, kde sú v stručnej slovníkovej forme zhrnuté dejiny sídelných jednotiek, ktoré ležali na území Ostrihomskej stolice. Samostatné podkapitoly a heslá patria kláštorom a pre tento región špecifickým kolegiátnym kapitulám (v celkovom počte 12), ako aj hradom a hrádkom, ktorých písomné pramene zachytávajú celkovo 5. 

Kniha mapuje malé aj veľké dejiny 800-ročnej sakrálnej stavby - Kostola Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Štiavnici. Jeden z jeho fenoménov je fakt, že stavba kontinuálne slúži svojmu účelu. Hoci súčasný klasicistický „plášť“ fasády kostola je nenápadný, „oblieka“ pôvodné murivá ešte stredovekej románskej 3-loďovej baziliky (okolo polovice 13. storočia).

Fascinujúci príbeh premien starobylého kostola (pôvodne kláštorného) je prezentovaný na pôdoryse výsledkov odborných výskumov, vďaka ktorým sa postupne a medziodborovo, formuje čoraz komplexnejší obraz o hodnotách kostola.

Premeny, vývojové etapy kostola autorky reflektujú v kontexte dejín mesta, regiónu, krajiny a kultúrneho dedičstva stredoeurópskeho priestoru. V knihe je publikovaný aj rozsiahly obrazový materiál, historická ikonografia, fotografie zo špecializovaných výskumov, kolekcia fotografií súčasného stavu. Na príprave a spracovaní monografickej publikácie participoval široký tím odborníkov (historici, archeológovia, reštaurátori, umeleckí historici). Zámerom publikácie bolo celistvo prezentovať individuálne hodnoty a zaujímavosti kostola nielen odbernej, ale aj širokej verejnosti.  

Kniha prináša najnovší výskum slovenskej a českej historiografie na široké spektrum tém týkajúcich sa kriminality, súdnictva i disciplinarizácie. Skúma fungovanie súdnej praxe i konkrétne kriminálne prípady na úrovni rôznych súdnych inštancií, akými boli mestá, stolice, odvolací súd (Apelačný súd pre české mestá) i štatariálne súdy, ktoré zriaďovali panovníci ako mimoriadny právny prostriedok na potrestanie aktérov šľachtických, konfesionálnych či sedliackych nepokojov a povstaní. Súčasne sa zameriava i na mimosúdne riešenia konfliktov na rôznych inštitucionálnych mikroúrovniach, na ktorých boli konflikty a prehrešky riešené v prvopočiatkoch. Patrili medzi ne sociálno-profesijné a náboženské organizácie i úrady s nižšou súdnou právomocou, akými boli Dištriktuálny banský súd, cechy a reformovaná cirkev, ktoré disciplinarizovali a sankcionovali svojich členov, alebo v prípade správcov vinohradov a lesov zadržiavali, prípadne i trestali tých, ktorí spáchali delikt na ich chránenom území. Obsiahnuté sú aj vybrané otázky právnej klasifikácie a teórie, príklady využitia matrík ako prameňa pri skúmaní kriminality, analýza sociálneho pozadia páchateľov, špecifické typy deliktov v období osmanského susedstva, význam a symbolika zneucťujúcich trestov, problematika žien v úlohe páchateliek i obetí, ako aj problém útekov z väzenia.

Kolektívna monografia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku.

So stredovekým benediktínskym mníšstvom sa v súčasnosti spája predovšetkým predstava komunít rehoľníkov, ktoré sa uzatvárali pred vonkajším svetom za múrmi kláštorov a ktorých duchovným spojivom bola Regula sv. Benedikta. Benediktínske kláštory zároveň vnímame ako významné centrá duchovnej kultúry raného a vrcholného stredoveku. Benediktíni však boli tiež neoddeliteľnou súčasťou stredovekej spoločnosti laikov. Prevažne panovníci alebo fundátori z radov stredovekej šľachty kláštory nielen zakladali, ale za nádej na dosiahnutie spásy ich aj bohato obdarovávali. Významné opátstva mali povinnosť hostiť početné sprievody kráľov, kniežat či biskupov a kláštorné kostoly slúžili ako miesta posledného odpočinku zakladateľov a patrónov. Opáti súčasne vstupovali do politických, diplomatických a nezriedka aj vojenských služieb panovníckych dvorov. Kniha Benediktínske kláštory a ich donátori v arpádovskom Uhorsku ponúka podrobný pohľad na koexistenciu a interakciu benediktínskych kláštorov a ich zakladateľov, patrónov či ďalších donátorov v Uhorsku za vlády arpádovských kráľov v 11. až 13. storočí.

Súčasná etnológia a kultúrna antropológia považuje tradičnú kuchyňu spoločenstiev ľudí za jeden z ich najvýznamnejších identifikačných znakov a zasadzuje sa za jej zdokumentovanie a zachovanie pre budúce generácie. S potešením som si preto prečítala túto knihu venovanú Liptovu, ktorá spĺňa tieto kritéria a dopĺňa pestrú mozaiku kulinárskych tradícii Slovenska. Autorka nás v texte sprevádza celou genézou podmienok, ktoré vplývali na charakter stravy ľudí na Liptove. Zaujímavým prvkom knihy sú viaceré historické dokumenty súvisiace so stravovaním na Liptove. Osviežujúce sú pasáže osobnej reflexie autorky, ktorá ukazuje, že záujem o tradičnú kuchyňu Liptova si pestovala už od detstva v rámci svojej rodiny a rozšírila ju ako etnografka aj do profesionálneho bádania. V rámci tejto časti knihy prezentuje aj ňou vyskúšané recepty regionálnych jedál. Prof. PhDr. Rastislava Stoličná, DrSc.

Publikácia predstavuje šiesty diel série, ktorej ambíciou je postupne spracovať kaštiele a kúrie na celom území Slovenska. V každej knihe nájde čitateľ nielen pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ale aj tie, ktoré do neho neboli zaradené. Predchádzajúce diely sa zaoberali Liptovskou, Oravskou, Spišskou, Turčianskou a Zvolenskou stolicou. Kniha o Hontianskej stolici približuje 59 šľachtických sídiel, konkrétne 16 kaštieľov a 43 kúrií. Do zoznamu štátom chránených pamiatok sa dostalo iba päť kaštieľov a tri kúrie. Autori rozdelili heslá podľa aktuálneho administratívneho členenia obcí. Kapitoly o jednotlivých rezidenciách, v závislosti od stavu poznania, obsahujú dlhšie alebo kratšie texty o ich majiteľoch, stavebno-historickom vývoji a pri časti objektov aj o priľahlých záhradách alebo parkoch. Pri celkovom zhodnotení Hontianskej stolice možno konštatovať, že tu v dôsledku zániku Uhorska v roku 1918 došlo k obrovským stratám v oblasti záhradnej architektúry. Jednoznačne najznámejší kaštieľ stelesňuje niekdajšie reprezentatívne obydlie rodov Koháry a Sachsen-Coburg-Gotha vo Svätom Antone s vysokou architektonickou i historickou hodnotou celoslovenského významu. V jeho tieni stojí ale kaštieľ Palásthyovcov (s. č. 634) v Plášťovciach, ktorý nie je vôbec vyhlásený za pamiatku napriek svojej autenticite a v rámci Slovenska unikátne zachovaným terasám niekdajšej barokovej záhrady.

Kniha podáva obraz tradičného rodinného života v Liptove v období na prelome 19. a 20. storočia. spojeného s najvýznamnejšími udalosťami v života človeka - narodením, svadbou a smrťou. Okrem opisov týchto rodinných obyčajov je v monografii opísané kalendárne zvykoslovie počas celého ročného cyklu - od jari až do konca zimy. Je to Veľká noc a zvyky roľníkov a pastierov, zvyky letného slnovratu až po predvianočné a vianočné obdobie, novoročie a fašiangy. Monografia ľudovej kultúry Liptov - rodinné a kalendárne obyčaje je pekná, veľkoformátová kniha s množstvom fotografií, plnofarebná, s kvalitnou grafickou úpravou. Text in Tschechisch und Engl.

Je to piaty diel monografických publikácií s tematikou ľudovej kultúry regiónu Liptov. Je venovaná problematike ľudového staviteľstva a architektúry. Okrem charakteristiky drevených stavieb sa venuje aj murovaným domom, ktoré sú jedinečným dokumentom majstrovstva liptovských murárov. V knihe je prezentovaný aj spôsob bývania a života veľkých rodín v minulosti. Pozornosť je venovaná aj hospodárskym stavbám a drobnej architektúre, ktoré spolu dotvárali historické prostredie roľníckych a remeselníckych usadlostí. Text -slovenský, úvodné texty všetkých kapitol - jazyk anglický.