Geschichte

Do tohto zborníka prispelo celkovo štrnásť autorov svojimi vedeckými štúdiami. Ich autori sa zamerali na niekoľko tematických okruhov, akými sú význam a zhodnotenie vybraných pápežských dokumentov s cyrilo-metodskou tematikou, historické osobnosti, ktoré sa zaslúžili o rozšírenie cyrilo-metodskej tradície, význam cyrilo-metodskej tradície v národno-emancipačnom procese slovanských národov, unionistické snahy 19. a 20. storočia, percepciu cyrilo-metodskej tradície v období prvej Československej republiky, či Veľkomoravskú sakrálnu architektúra. Vedecké štúdie v tomto zborníku posúvajú doterajšie poznanie cyrilo-metodskej tematiky a sú výzvou na jej ďalšie spracovanie.

Rakúsko-uhorská armáda a spoločnost´na Slovensku v rokoch 1867-1914.

Vzťah armády a spoločnosti v období po rakúsko-uhorskom vyrovnaní až do vypuknutia prvej svetovej vojny prezentuje 123 dobových dokumentov ďalšieho zväzku pramennej edície Vojenského historického ústavu. Oficiálne dokumenty vojenskej i civilnej správy, listy vojakov, novinové články, výťahy z publikácií a pod. vypovedajú o výstavbe kasární a ďalších vojenských objektov, vzťahu mesta, resp. obce k armáde, význame posádky pre kultúrny a spoločenský život mesta a jeho obyvateľov, o zdravotných problémoch a vojenskom zdravotníctve, vojenskej hudbe, o súbojoch vojakov, zbrojnej výrobe, nástupe nových technológií a zbraní a podobných aspektoch. Nachádzajú sa tu aj súvisiace správy o žandárskej a policajnej činnosti i o bizarných potýčkach a aférach, na ktorých sa podieľali vojensky činné osoby. Jednotlivé pramene sú vybavené poznámkovým aparátom, ktorý odkazuje na literatúru, prináša dôležité biografické údaje, vysvetľujúce či doplňujúce faktografické informácie. Preklady dokumentov z maďarského a nemeckého jazyka, prípadne i v dobovej slovenčine publikované dokumenty, dopĺňa v závere tiež zaujímavý výber vzácnych fotografií a mapových náčrtov.

Encyklopedický ústav SAV v spolupráci s Vedou, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, prináša slovenskej verejnosti 9. zväzok Encyclopaedie Beliany, prvej modernej všeobecnej slovenskej encyklopédie, ktorá zhrnuje poznatky zo všetkých odborov ľudskej činnosti. V deviatom zväzku sa nachádza približne 3 000 hesiel z rôznych oblastí v abecednom poradí od hesla koks po heslo krajské zriadenie.

Kniha je prvá vedecká biografia tejto významnej osobnosti slovenských dejín. Historik Michal Kšiňan v nej pútavo približuje Štefánikov život na základe dlhodobého výskumu v archívoch deviatich krajín. Autor nás zavedie na pozemský raj na Tahiti, do exotického Ekvádoru, na nehostinnú Sibír, alebo do najvýznamnejších rímskych a parížskych salónov v snahe nájsť odpoveď na otázku, ako sa zrodil národný hrdina. Štefánik očaril mnohých ľudí vo svojich časoch, no stále v tom pokračuje...

Posledné veľké dielo najvýznamnejšieho slovenského historika stredoveku Richarda Marsinu, ktorý spolupracoval s Jozefom Melišom, prináša dobové svedectvá o najstaršej cirkevnej inštitúcii na Slovensku – Nitrianskom biskupstve založenom v roku 880. Kniha je zbierkou dobových listinných písomných pamiatok o šírení kresťanstva na území severne od Dunaja, o založení, existencii a znovuobnovení Nitrianskeho biskupstva, ako aj o majetkových pomeroch a personálnom obsadení Nitrianskej kapituly a Zoborského kláštora do roku 1300. Kniha je koncipovaná latinsko-slovensky, je teda plnohodnotnou publikáciou pre vedeckú verejnosť a zároveň z nej môžu čerpať poznatky dejinami nadšení laici. Súčasťou publikácie sú odborné štúdie z pera Richarda Marsinu. Čitateľovi ponúkajú pohľad na minulosť Nitrianskeho biskupstva očami rozhľadeného profesora.

Vedeli ste, že Slovensko bolo chápané ako osobitné územie už v stredoveku, že Matej Korvín si písal s našou dedičnou šľachtou v slovenskom nárečí, že Osmanská ríša používala na svojich mapách označenie Slovenská krajina a že existenciu Slovenska vnímal aj jeden z najväčších fyzikov všetkých čias Isaac Newton? Kniha, ktorú držíte v rukách, je fascinujúcou rekonštrukciou podielu slovenského etnika na dejinách štátu na území Slovenska od najstarších čias až po vznik národného hnutia. Presvedčivo dokazuje, že Slovensko nie je umelý útvar vymyslený v 20. storočí, ale geograficky, historicky, politicky i kultúrne špecifické územie, ktorého identita sa formovala od najstarších čias. Je zároveň cenným príspevkom k pochopeniu filozofie slovenských dejín a zmyslu slovenskej štátnosti. Autorom knihy je Eduard Chmelár, historik, politický analytik, publicista, scenárista a mierový aktivista. Napísal knihy Uhorská tlačová politika (1998), Rozprava o zjednotení ľudstva (2001) a Svet nie je na predaj (2003). Na margo publikácie Prof. Martin Homza napísal: „Nejde iba o suchý výpočet historických osobností, dát, dejov, ale o hlbšie historicko-filozofické zamyslenie sa nad tým, ako identita Slovákov vznikala, ako sa menila a kam asi smeruje.“ A Doc. Ladislav Hohoš poznamenal: „Podnetné sú kapitoly o dejinách uhorského štátu. Nazdávam sa, že by pre študentov mohli byť lepšou pomôckou než niektoré učebnice dejepisu.“

Publikácia je rozdelená do štyroch samostatných podkapitol, ktoré predstavujú formáciu gréckokatolíckych bohoslovcov, ktorí sa pred svätením za kňazov mohli oženiť. Kniha opisuje teologické štúdia bohoslovcov v Užhorode, Budapešti, Ostrihome, Trnave. Ostatné stránky knihy sa už venujú založeniu kňazského seminára v Prešove (rok 1880). Predstavujú jej profesorov a odborných učiteľov. Čitateľ sa v knihe dozvie o živote bohoslovcov počas vojen, ako trávili voľný čas, z kadiaľ prichádzali študovať, kedy a prečo nemohli dokončiť teologické štúdium.

Kniha približuje ďalšiu našu poprednú bojovníčku za práva žien, priekopníčku pokrokových myšlienok Ľudmilu Hurbanovú (1878-1965), ale aj celého ovzdušia na Hurbanovej fare v Starej Pazove a významných osobností spoločensko-kultúrneho života tej doby.

Biografický lexikón Slovenska, zv. VII. obsahuje heslá zo všetkých oblastí spoločenského života od Veľkej Moravy až po súčasnosť. 

Autor podrobuje dôkladnej analýze všetky záznamy o vyrobených basetových rohoch v Schöllnastových knihách. Výsledkom je detailný a komplexný pohľad na produkciu basetových rohov firmy Schöllnastovcov v rozmedzí rokov 1814-1840, ktorý vzhľadom na postavenie tejto bratislavskej firmy, môže podstatným spôsobom prispieť k definovaniu tendencií - prakticky už záverečnej fázy - vývoja tohto nástroja. Text in Slowakisch und Engl.

V odbornej i laickej verejnosti stále prevláda záujem o históriu jednotlivých šľachtických rodov žijúcich v Rakúsko-Uhorskej monarchii, zvlášť tých rodov, ktoré majú priamu súvislosť s územím dnešného Slovenska, a teda s našimi dejinami. Osobitné postavenie má rod Pálffy, ktorý už od 16. storočia patril k hlavným oporám habsburskej dynastie. Príslušníci tohto magnátskeho rodu zastávali významné funkcie v správe krajiny ako palatíni, krajinskí sudcovia, miestodržitelia, župani a strážcovia uhorskej koruny. Ako dôstojníci v armáde mali vysoké vojenské hodnosti maršalov a generálov. Dejiny tohto rodu boli v minulosti a stále sú vhodnou témou na prezentáciu formou výstav, odborných seminárov, sympózií i medzinárodných vedeckých konferencií. Aj keď mapovať históriu tohto rodu je stále „behom na dlhú trať“. Dňa 25. septembra 2019 sa v priestoroch SNM-Múzea Bojnice konala vedecká medzinárodná konferencia pod názvom Familia Pálffy. Bola venovaná 190. výročiu narodenia grófa Jána Pálffyho, posledného šľachtického majiteľa Bojnického zámku. 

Augustin Kliment bol nenápadný a pracovitý rehoľný kňaz. Ako 14-ročný začal štúdium v juvenáte redemptoristov. Jeho cestu ku kňazskému povolaniu prerušilo vypuknutie prvej svetovej vojny. V apríli 1915 musel nastúpiť na výkon vojenskej služby v rakúsko-uhorskej armáde. Ako príslušník 12. vlastibraneckého pešieho pluku sa zúčastnil bojov na východnom fronte, kde bol aj ranený. Spomienky Augustína Klimenta sú cenným príspevkom k poznaniu dejín každodennosti vojakov rakúsko-uhorskej armády. Autor spomienok sa viac ako na opis bojovej činnosti zameriava na opis bežného života vojakov. Približuje vojenskú službu vojaka na frontovej línii, ale tiež v zázemí. Na základe spomienok si môžeme veľmi detailne predstaviť každodenné útrapy, strasti, problémy, ale aj radosti a zážitky obyčajných vojakov. Po skončení prvej svetovej vojny Augustín Kliment dokončil štúdium a zvyšok života zasvätil kňazskému povolaniu. Augustín Kliment napísal svoje spomienky niekoľko rokov po vojne. Písal ich rukou v českom jazyku. Uverejnené boli v študentskom časopise Alfons, ktorý vydávali bohoslovci v Obořišti. Dlhé desaťročia ostali zabudnuté, kým ich v archíve neobjavil Daniel Atanáz Mandzak, ktorý ich prepísal a redakčne spracoval. Tento prepis poslúžil ako základ k vzniku knihy. Kniha vychádza v rámci edície Spomienky.

Historik Jaroslav Čechura se dlouhodobě věnuje každodennímu životu na jihočeském venkově, v předkládané monografii se zaměřuje na období třicetileté války. Turbulentní události z všednodennosti sedláků a selek na gruntech třeboňského panství popisuje autor díky práci s několikerým typem pramenů, pozemkovými a jiterními knihami, poddanskými soupisy, matrikami, populačními seznamy, výhosty, urbáři, egodokumenty či robotními seznamy. Pečlivá heuristika mu dovoluje nejen představit osudy konkrétních aktérů, ale zároveň vyvodit z jejich jednání obecnější vzorce chování tehdejších poddaných i správy panství.

Kniha sa zaoberá zákonodarstvom a inštitucionálnymi zmenami v sirotskej agende, aj prechodom od súkromnej, spolkovej a cirkevnej dobročinnosti k sociálnej politike štátu. Jednotlivé kapitoly osvetľujú situáciu sirôt z aristokratických, poddanských, meštianskych aj robotníckych rodín. Dokumentujú, ako a prečo všetci pomáhajúci aktéri "bojovali" o dieťa. Starali sa o siroty a sociálne odkázané deti spravidla v mene určitej skupiny alebo svetonázoru - kresťanského milosrdenstva, židovskej náboženskej spolupatričnosti, solidarity príslušníkov "slušných a usporiadaných" meštianskych vrstiev, v mene národa, vlasti či štátu.

Béla Grünwald (1839 - 1891), s ktorého menom sa spája zatvorenie troch slovenských gymnázií a Matice slovenskej v roku 1874, sa stal najnegatívnejšou, takmer už diabolskou postavou slovenskej strane - nepoložil otázku, čo ho motivovalo, ako sa dá jeho konanie vysvetliť? Hľadanie odpovede si vyžaduje odkryť charakteristické črty spoločenského a politického prostredia, v ktorom Béla Grünwald žil, a ktoré tvorilo pozadie jeho zakročenia proti slovenským inštitúciám. Aká bola Zvolenská župa v druhej tretine 19. storočia? Aké zlomové línie rozdeľovali miestnu elitu z jazykového, politického, náboženského či iného hľadiska? Aké postavenie mal v tejto elite Grünwald? Odpoveď však treba hľadať aj na otázku, či sa jeho protislovenské vystupovanie dá vysvetliť jeho osobným životným príbehom? Akú rolu zohral jeho pôvod, rodinné zázemie? Musíme sa venovať aj jeho ľúbostným vzťahom, konkrétne tomu, že Grünwald sa ako súkromná osoba stal v očiach slovenskej spoločenskej verejnosti objektom výsmechu. Tieto otázky si však nekladiem preto, aby som Grünwalda rehabilitoval, navyše odpovede na ne nijako zásadne neovplyvnia jeho miesto v spoločnej slovensko-maďarskej minulosti. V mojom chápaní Grünwald nie je stelesnené zlo, ale človek s osobnými motiváciami a ambíciami, skúsenosťami a krivdami, cnosťami a chybami. Ak ho nebudeme považovať len za „ľudožrútskeho" netvora, azda presnejšie pochopíme aj to, ako vznikol konflikt, ktorý sa považuje za jeden z naj-neuralgickejších bodov našej spoločnej minulosti.