Geschichte

Kniha prináša najnovší výskum slovenskej a českej historiografie na široké spektrum tém týkajúcich sa kriminality, súdnictva i disciplinarizácie. Skúma fungovanie súdnej praxe i konkrétne kriminálne prípady na úrovni rôznych súdnych inštancií, akými boli mestá, stolice, odvolací súd (Apelačný súd pre české mestá) i štatariálne súdy, ktoré zriaďovali panovníci ako mimoriadny právny prostriedok na potrestanie aktérov šľachtických, konfesionálnych či sedliackych nepokojov a povstaní. Súčasne sa zameriava i na mimosúdne riešenia konfliktov na rôznych inštitucionálnych mikroúrovniach, na ktorých boli konflikty a prehrešky riešené v prvopočiatkoch. Patrili medzi ne sociálno-profesijné a náboženské organizácie i úrady s nižšou súdnou právomocou, akými boli Dištriktuálny banský súd, cechy a reformovaná cirkev, ktoré disciplinarizovali a sankcionovali svojich členov, alebo v prípade správcov vinohradov a lesov zadržiavali, prípadne i trestali tých, ktorí spáchali delikt na ich chránenom území. Obsiahnuté sú aj vybrané otázky právnej klasifikácie a teórie, príklady využitia matrík ako prameňa pri skúmaní kriminality, analýza sociálneho pozadia páchateľov, špecifické typy deliktov v období osmanského susedstva, význam a symbolika zneucťujúcich trestov, problematika žien v úlohe páchateliek i obetí, ako aj problém útekov z väzenia.

Kolektívna monografia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku.

So stredovekým benediktínskym mníšstvom sa v súčasnosti spája predovšetkým predstava komunít rehoľníkov, ktoré sa uzatvárali pred vonkajším svetom za múrmi kláštorov a ktorých duchovným spojivom bola Regula sv. Benedikta. Benediktínske kláštory zároveň vnímame ako významné centrá duchovnej kultúry raného a vrcholného stredoveku. Benediktíni však boli tiež neoddeliteľnou súčasťou stredovekej spoločnosti laikov. Prevažne panovníci alebo fundátori z radov stredovekej šľachty kláštory nielen zakladali, ale za nádej na dosiahnutie spásy ich aj bohato obdarovávali. Významné opátstva mali povinnosť hostiť početné sprievody kráľov, kniežat či biskupov a kláštorné kostoly slúžili ako miesta posledného odpočinku zakladateľov a patrónov. Opáti súčasne vstupovali do politických, diplomatických a nezriedka aj vojenských služieb panovníckych dvorov. Kniha Benediktínske kláštory a ich donátori v arpádovskom Uhorsku ponúka podrobný pohľad na koexistenciu a interakciu benediktínskych kláštorov a ich zakladateľov, patrónov či ďalších donátorov v Uhorsku za vlády arpádovských kráľov v 11. až 13. storočí.

Súčasná etnológia a kultúrna antropológia považuje tradičnú kuchyňu spoločenstiev ľudí za jeden z ich najvýznamnejších identifikačných znakov a zasadzuje sa za jej zdokumentovanie a zachovanie pre budúce generácie. S potešením som si preto prečítala túto knihu venovanú Liptovu, ktorá spĺňa tieto kritéria a dopĺňa pestrú mozaiku kulinárskych tradícii Slovenska. Autorka nás v texte sprevádza celou genézou podmienok, ktoré vplývali na charakter stravy ľudí na Liptove. Zaujímavým prvkom knihy sú viaceré historické dokumenty súvisiace so stravovaním na Liptove. Osviežujúce sú pasáže osobnej reflexie autorky, ktorá ukazuje, že záujem o tradičnú kuchyňu Liptova si pestovala už od detstva v rámci svojej rodiny a rozšírila ju ako etnografka aj do profesionálneho bádania. V rámci tejto časti knihy prezentuje aj ňou vyskúšané recepty regionálnych jedál. Prof. PhDr. Rastislava Stoličná, DrSc.

Žofia Bosniaková (1609 – 1644), osobnosť opradená legendami o strečnianskej hradnej panej, dobročinnej, spravodlivej a zbožnej žene. Aký bol jej pôvod? Odkiaľ pochádzal jej rod a ako si získal miesto v radoch uhorskej aristokracie? Kde vyrastala a akú dostala výchovu? Ako sa k nej zachovala rodina jej prvého manžela? Kde sa zrodil jej záujem o dobročinnosť a pomoc chudobným a núdznym? Kto bol jej druhý manžel, František Vešeléni? Aké aktivity podnikala ako pani Strečnianskeho panstva a vlastníčka majetkovej držby? Ako prispela k rekatolizácii Tepličky nad Váhom? A napokon – za akých okolností sa po jej smrti zrodila úcta k nej a ako ju ovplyvnilo nájdenie jej smrťou neporušeného tela? Aké prejavy úcty sa podarilo zachytiť? Bola úcta k nej len regionálna, alebo mala širší geografický a spoločenský rozmer? Tieto otázky sa pokúša zodpovedať monografia Žofia Bosniaková – život, dielo a úcta v 17. – 19. storočí. Na základe štúdia historických prameňov, mnohých dosiaľ neznámych alebo nepresne interpretovaných, prináša novú kritickú biografiu osobnosti Žofie Bosniakovej.

Publikácia prináša poznanie našej stredovekej minulosti a vychádza z množstva vzácnych informácií archeologických a historických prameňov. Zámerom knihy je stať sa jedinečným sprievodcom pre odborníkov, ako aj pre laickú verejnosť, ktorá chce poznať dejiny stredovekých hradov na strednom Pohroní, na ktorých členovia autorského kolektívu realizovali rôznorodé výskumné aktivity (archeologický, historický, stavebno-historický, archívny výskum) a na časti z nich dodnes prebieha stavebná obnova. The work of a team of authors brings knowledge of our medieval past and uses the language of archaeological and historical sources. The book aims to become a unique guide for experts as well as the public who want to know the history of medieval castles. The publication provides an elaboration of research results of thirteen selected medieval castles in the Central Hron region where the author's team carried out various research activities (archaeological, historical, architectural-historical, archival research) and part of the castles is still undergoing construction restoration and renovation.

Publikácia predstavuje šiesty diel série, ktorej ambíciou je postupne spracovať kaštiele a kúrie na celom území Slovenska. V každej knihe nájde čitateľ nielen pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ale aj tie, ktoré do neho neboli zaradené. Predchádzajúce diely sa zaoberali Liptovskou, Oravskou, Spišskou, Turčianskou a Zvolenskou stolicou. Kniha o Hontianskej stolici približuje 59 šľachtických sídiel, konkrétne 16 kaštieľov a 43 kúrií. Do zoznamu štátom chránených pamiatok sa dostalo iba päť kaštieľov a tri kúrie. Autori rozdelili heslá podľa aktuálneho administratívneho členenia obcí. Kapitoly o jednotlivých rezidenciách, v závislosti od stavu poznania, obsahujú dlhšie alebo kratšie texty o ich majiteľoch, stavebno-historickom vývoji a pri časti objektov aj o priľahlých záhradách alebo parkoch. Pri celkovom zhodnotení Hontianskej stolice možno konštatovať, že tu v dôsledku zániku Uhorska v roku 1918 došlo k obrovským stratám v oblasti záhradnej architektúry. Jednoznačne najznámejší kaštieľ stelesňuje niekdajšie reprezentatívne obydlie rodov Koháry a Sachsen-Coburg-Gotha vo Svätom Antone s vysokou architektonickou i historickou hodnotou celoslovenského významu. V jeho tieni stojí ale kaštieľ Palásthyovcov (s. č. 634) v Plášťovciach, ktorý nie je vôbec vyhlásený za pamiatku napriek svojej autenticite a v rámci Slovenska unikátne zachovaným terasám niekdajšej barokovej záhrady.

Kniha podáva obraz tradičného rodinného života v Liptove v období na prelome 19. a 20. storočia. spojeného s najvýznamnejšími udalosťami v života človeka - narodením, svadbou a smrťou. Okrem opisov týchto rodinných obyčajov je v monografii opísané kalendárne zvykoslovie počas celého ročného cyklu - od jari až do konca zimy. Je to Veľká noc a zvyky roľníkov a pastierov, zvyky letného slnovratu až po predvianočné a vianočné obdobie, novoročie a fašiangy. Monografia ľudovej kultúry Liptov - rodinné a kalendárne obyčaje je pekná, veľkoformátová kniha s množstvom fotografií, plnofarebná, s kvalitnou grafickou úpravou. Text in Tschechisch und Engl.

Štefánik – mon amour je skutočný príbeh dvoch európskych osobností, ktoré tvorili dejiny. Louise Weiss – francúzska spisovateľka, novinárka, neskôr bojovníčka za volebné právo žien a priekopnícka Európanka – popisuje perom autora, ako jej životné poslanie rozhodujúco predurčilo puto lásky k Najväčšiemu Slovákovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.

Autor provádí čtenáře světem mužů a žen ve všech obdobích jejich života, od narození po úmrtí, včetně rituálů, které se s danými událostmi pojily. Především však nahlíží do rodinného života různých vrstev společnosti a na konkrétních případech...

Miliony mrtvých na frontách i v zázemí, rozpad tří mocných říší, na jejichž troskách vznikly nové, politicky však nepříliš stabilní státy s výrazným multietnickým charakterem, ztráta starých jistot a konec staletími budovaného řádu věcí – to jsou jen ty nejpodstatnější důsledky světového konfliktu, jehož rozměry si v roce 1914 jen stěží kdo dokázal představit. V roce stého výročí vypuknutí Velké války sestavili odborníci z Ústavu slavistiky Filozofické fakulty Masarykovy univerzity a Katedry slavistiky Filologické fakulty Bělehradské univerzity v Srbsku kolektivní monografii, která přináší nový pohled na ozvěny této události v kultuře, literatuře a kulturní historii nejen Čechů a Srbů, ale i šířeji slovanských národů.

Nejvýznamnější osobností neodmyslitelně spjaté s Rusavou a jejím životem byl Daniel Sloboda. V letech 1837 - 1888 působil na Rusavě jako evangelický farář, ale jeho osvětová, kulturní a vědecká činnost daleko přesahovala hranice obce. Rodák ze slovenské Skalice a velký vlastenec se podílel velkou měrou na kulturním ruchu života na východní Moravě a prohlubování moravsko-slovenských vztahů. Byl významný vědec a botanik evropského jména. Spolupracoval s brněnskou univerzitou, která jej nejednou lákala, aby se stal jejím profesorem. Po celý život ovšem zůstal věrný Rusavě, která mu učarovala. Díky Danielu Slobodovi našli na Rusavě útočiště další významné osobnosti. V letech 1848 - 1849 se zde skrývali vůdcové nezdařeného slovenského povstání proti Maďarům. Mezi nimi i Josef Miloslav Hurban, otec básníka Svetozára Hurbana Vajanského a Slobodův švagr, po kterém je pojmenována Hurbanova studánka na Rusavě. Sloboda i Hurban měli za ženu dcery slovenského vůdce Samuela Jurkoviče.

The presence of the Jewish community in the city of Košice left significant traces in the cultural and social, economic and everyday aspects of life. The coexistence of Jews and the local population in the city of Košice is relatively short. It has been around since the middle of the 19th century. There are several important Jewish monuments in the city, many important personalities of Jewish origin worked in Košice. The peaceful coexistence was disturbed by the tragic period of the Holocaust during the Second World War. In the post-war period, there was an effort to rebuild the community life of Jews in Košice. However, it was not easy. The aim of this publication is to bring the reader closer to the importance and contribution of the Jewish community to the city of Košice and to connect the past with the present. Despite the tragic events of more than 75 years ago, the Jewish community still has its presence in the city of Košice.

Predložená monografia je ďalšou zo série odborných a vedeckých prác, ktoré vznikli na pôde Ústavu politických vied SAV v súvislosti s témou Osobnosti slovenskej politiky. Autorský kolektív je zložený z popredných a rešpektovaných odborníkov slovenskej a českej vedeckej a vedecko-pedagogickej komunity, ktorí pôsobia a publikujú vo viacerých vedných odboroch, čím bola zabezpečená komparácia rozličných prístupov a interdisciplinarita interpretácie slovenského a českého politického diskurzu v skúmanej problematike. Každá generácia historikov by sa mala vysloviť ku kľúčovým otázkam národných dejín, ktoré majú byť zasadené do širšieho medzinárodného kontextu, v našom prípade aspoň do stredoeurópskeho.

A. H. Škultéty, správca Prvého slovenského evanjelického gymnázia, vo svojich Pamätiach zaznamenal dobové pomery od vzniku gymnázia v roku 1862, cez obdobie pôsobenia až po zánik tejto jedinečnej vzdelávacej inštitúcie v roku 1874. Dielo je svedectvom dnes priam neuveriteľného osobného nasadenia, obetavosti a zápalu za veci verejné, za kultúrne povnesenie slovenského národa. Je to živá história, ktorá má čo povedať aj súčasníkom. Nové vydanie je reedíciou originálu z roku 1889. Text je zachovaný v pôvodnej forme, menej známe pojmy sú vysvetlené vo výkladovom slovníku.