Geschichte

Kolektívnu monografiu Historik na cestách, venovanú nášmu kolegovi Viliamovi Čičajovi k životnému jubileu, zostavili Diana Duchoňová a Tünde Lengyelová. Do publikácie prispeli svojimi textami Ján Lukačka, Michal Bada, Géza Pálffy, Diana Duchoňová, Michal Duchoň, Katarína Mešková Hradská, Frederik Federmayer, Tünde Lengyelová, Anna Fundárková, Ivan Mrva, Eva Kowalská, Tomáš Janura, Vladimír Segeš, Eva Frimmová, Mária Kohútová, Klára Komorová, István Monok, Helena Saktorová, Mikuláš Čelko, Blanka Szeghyová, Miroslav Kamenický, Adriana Matejková a Alžbeta Sedliaková.

Zápas o národné prežitie v posledných desaťročiach 19. a prvých desaťročiach 20. storočia je nerozlučne spojený aj s menom Blažeja Félixa Bullu. Keď v roku 1883 prišiel do Martina, kde si otvoril staviteľskú kanceláriu, akoby s ním tam zavial vánok sviežeho vzduchu. Projektoval, staval, spieval v Slovenskom spevokole, písal divadelné hry, hral, zbieral ľudové piesne a nadchýnal sa ľudovou architektúrou. Historik Peter Huba v bohato ilustrovanej monografii o Blažejovi Félixovi Bullovi sa po prvýkrát snaží vytvoriť celkový obraz o živote a diele tejto významnej osobnosti našich národných dejín. Čitatelia zoznamuje so vznikom slovenského slohu, i so všetkým, čo súvisí s výstavbou Národného domu i mnohých iných stavieb. V samostatnej kapitole sa autor venuje aktivitám Slovenského spevokolu, ktorý v časoch pre národ veľmi zložitých nahrádzal zakázanú Maticu slovenskú. Na záver čitateľ nájde zoznam projektov, na ktorých Blažej Bulla v priebehu rokov pracoval.

Untertitel: "Po slovensky sa o módach nikdy nepísalo..." Zborník pri príležitosti životného jubilea Márie Magdalény Zubercovej.

Z obsahu: Výber z odborných článkov Márie Magdalény Zubercovej. - Dokumentácia spôsobu života mestských vrstiev obyvateľstva (odievanie, bývanie, stravovanie, a zábava) v SNM-Historickom múzeum Bratislava.  Vplyv ľudového odevu na mestsky odev.  Robotnícke odievanie ako doklad spôsobu života.  Maľovaná skrinka z Múzea Červený Kameň.  Empírové šaty zo zbierok Historického múzea SNM.  Košeľa ako súčasť renesančného odevu.  Písomnosti revúckej krajčírky Mariny Ormisovej.  Ponuka štandardného a módneho textilu prostredníctvom reklamných tlačív a vzorkovníc.  Dámske krajčírstvo v Ilave - Profesia „krajčírka“ ako cesta modernej ženy k samostatnosti.  O dvoch mužstkých odevných kompletoch z hrobky Oravského hradu.  Ďalšie obohatenie zbierok Oravského múzea o textilné a odvené predmety, ktoré sú na Slovensku unikátne.  Najúspešnejší módny návrh spolku Izabella.  Ženy spolku Izabella - Secesia a odevná kultúra na Slovensku.  Svadobné šaty a svadobné symboly.  Oblečenie a bytové taxtílie vo výbavách neviest na Slovensku.

Z obsahu: Fiorella KOSTORIS: Postavenie ženy v židovsko-rýnskom mystickom prúde 12. – 13. storočia. Jana SCHREIBEROVÁ: Prezentovanie judaík detským a školským skupinám v SNM-MŽK. Matej BERÁNEK: Protižidovská propaganda nacistického Nemecka a slovenského štátu na príkladoch týždenníka Der Stürmer a denníka Gardista.Stanislava ŠIKULOVÁ: Ako vyučovať o holokauste.

Prvá súhrnná publikácia o Živene, spolku slovenských žien, vychádza pri príležitosti 150. výročia jej založenia. Predstavuje kľúčové i menej známe osobnosti spolku, jeho poslanie a bohatú kultúrnu a osvetovú činnosť od minulosti až po súčasnosť.

Živena, najstarší slovenský ženský spolok, vznikol z iniciatívy mužov angažujúcich sa v slovenskom národnom hnutí v Rakúsko-Uhorsku v roku 1869. Zásluhou spolku sa v roku 1919 (po päťdesiatročnom úsilí) podarilo otvoriť prvú slovenskú vyššiu dievčenskú školu. Živena pomáhala ženám zo všetkých spoločenských vrstiev zmeniť život, ktorý im nevyhovoval - stať sa finančne nezávislou od muža, vedieť sa postarať sama o seba a svoje deti, odísť z nefunkčného manželstva, požadovať slušné zaobchádzanie na úradoch atď. Najväčší počet členov a členiek dosiahla v podmienkach demokratického Československa - v roku 1929 ich bolo štyritisíc.

Toto číslo skúma monoteistické náboženstvá, ich súvis s politikou a spoločenským vývojom a to aké rôzne podoby môžu mať, aké rôzne, častokrát protirečivé činy ľudia konajú v mene viery. „Snažili sme sa ponúknuť vám texty, ktoré nazerajú na náboženstvá z rôznych uhlov. Miestami kriticky, inokedy s prijatím. Dôležité sú práve osobné skúsenosti. Tie zvýrazňujú príbehy skutočných ľudí, ktorých životy boli späté s vierou,” hovorí Sandra Polovková, riaditeľka Post Bellum SK a šéfredaktorka časopisu Príbehy 20. storočia. Časopis Príbehy 20. storočia podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia a Fond na podporu kultúry národnostných menšín.

Publikácia opisuje 50 rokov existencie Mestského múzea v Bratislave, vtedajšom Prešporku. Od jeho založenia v roku 1868 do zániku Uhorska v roku 1918, keď malo maďarsko-nemecký charakter. Na území vtedajšieho uhorského štátu sa múzejníctvo ako historická disciplína v 19. storočí len rodilo a mestské múzeum prechádzalo rôznymi štádiami ideového, kultúrneho, múzejného, inštitucionálneho i nadregionálneho rozvoja. Po celý čas však bolo skôr dôležitým aktérom cestovného ruchu, než vedeckou inštitúciou, najmä vinou nedostatočného personálneho obsadenia, ale i múzejnej politiky mesta. Kniha je zaujímavým svedectvom vytvárania historickej pamäte tých čias.

Jedinečná encyklopedická príručka mapuje politický život Slovákov od počiatkov formovania slovenského národa a jeho elít v rámci habsburskej monarchie cez spoločný česko-slovenský štát a „vojnovú“ Slovenskú republiku až po súčasnosť. Vyše 600 hesiel predstavuje významné osobnosti, kľúčové udalosti, inštitúcie, mediálne platformy politického života a myslenia (noviny, časopisy), politické a právne dokumenty, politické strany či ideové hnutia.

Augustín Ráth (*2. jún 1873, Ružomberok - † 12. marec 1942, Bratislava) patrí medzi najvýznamnejšie slovenské právnické osobnosti prvej polovice 20. storočia. Svoju právnickú dráhu začal ako advokát v Ružomberku, neskôr pôsobil v Námestove a Bratislave. Jeho aktivity boli širokospektrálne. Popri advokátskej činnosti založil noviny Orava a bol aj šéfredaktorom Slovenských ľudových novín. Pôsobil v Správnej rade Úvernej banky a zapojil sa i do volieb. Vedecká práca Augustína Rátha pod názvom Práva medzi mužom a ženou v Uhorsku položila základy právnej vedy na Slovensku. V roku 1907 sa stal spolupracovníkom renomovaného českého náučného slovníka - Ottův slovník náučný. Počas prevej svetovej vojny pôsobil ako sudca v Novom Sade, neskôr v Kruševaci. Po skončení vojny pracoval na juhoslovanskom Ministerstve spravodlivosti v Belehrade. Mal na starosti kodifikáciu zákonov. Za túto jeho činnosť mu udelili vyznamenanie Rad sv. Sávu tretej triedy. Po návrate do Československa prednášal na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, kde sa v roku 1920 habilitoval. Zároveň pracoval aj na Ministerstve unifikácie v Prahe vo funkcii prednostu odboru. v roku 1921 ho prezident republiky menoval za profesora občianskeho práva. Patril medzi zakladateľov Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a bol jej prvým dekanom. V školskom roku 1921/1922 sa stal prvým slovenským rektorom UK. Augustín Ráth zastával viaceré významné funkcie v slovenských vedeckých spoločnostiach. Bol predsedom pobočky Štátovedeckej spoločnosti v Bratislave a od roku 1926 až do jej zániku v roku 1938 predsedom Učenej spoločnosti Šafárikovej. Na Právnickej fakulte UK pracoval do konca života.

Široká tematická paleta je určujícím rysem Památek Vysočiny 2016. Čtenář zde nalezne kulturněhistorické studie, terénní průzkumy i zhodnocení obnovy regionálních památek. První část představují odborné články nejen z oblasti historie, ale i příbuzných oborů. Druhou část tradičně tvoří akce obnovy, které mají čtenáři přiblížit architektonicky, historicky či umělecky cenné objekty. Tentokrát je pozornost zaměřena na obnovu kostela sv. Víta v Jemnici, obnovu fasád hradu Ledeč nad Sázavou a na rekonstrukci Staré radnice v Havlíčkově Brodě. Třetí část sborníku vyplňují zprávy informující například o projektu Telč, jezuité, řád a jeho mecenáši, na němž se telčské pracoviště Národního památkového ústavu podílí.

Autor vo svojej monografii načrtol základné princípy organizácie a správy viničných hôr malokarpatských miest Sv. Jura, Pezinka a Modry, a to v časovom rozpätí od konca 16. do konca 17. storočia. Naznačuje fungovanie a personálne zloženie vinohradníckych úradov a súdov, či povinnosti a práva jednotlivých funkcionárov a ich vtedajšie postavenie voči mestským orgánom. Táto práca dopĺňa rozsiahlu problematiku dejín malokarpatského vinárstva a vinohradníctva, pričom na danú tému nazerá aj z právneho hľadiska. Skúmaná problematika je doplnená aj o otázky týkajúce sa najstarších malokarpatských vinohradníckych poriadkov, ich vzniku, pôvodu, významu či filiácie. Autor sa na základe svojho výskumu obracia na rakúske prostredie, kde vidí možný pôvod niektorých článkov malokarpatských vinohradníckych poriadkov. Monografia poskytuje okrem iného aj zaujímavé informácie o fungovaní dobového vinohradníckeho súdnictva a o sankciách udeľovaných za porušenie článkov vinohradníckych poriadkov. Okrem iného autor sleduje aj uplatnenie starobylých slobôd viničných hôr v malokarpatských viničných horách, pričom ich porovnáva s najstaršími vinohradníckymi právami a slobodami z územia Moravy.

V monografii autorský kolektív objasňuje ekonomické a čiastočne aj politické javy, ktoré boli predmetom analýzy a skúmania mnohých významných ekonómov 20. storočia a ich nasledovníkov. Monografia pozostáva zo štyroch monotematických okruhov, ktoré spoločne poskytujú pohľad na celkovú problematiku financií a finančnej vedy v historickom kontexte. V prvej časti vedeckej monografie sa autori zamýšľajú nad historickými súvislosťami vzniku a vývoja finančnej vedy z pohľadu samotného pojmu financie. V druhej časti sa venujú historiografii financií v jednotlivých spoločensko-ekonomických formáciách. V tretej časti analyzujú historiografiu financií nižších vládnych úrovní a v poslednej, štvrtej časti sa venujú správe finančných záležitostí z historického hľadiska. Cieľom monografie je prehľadným spôsobom priblížiť problematiku financií a takisto priniesť plynulý prierez historického vývoja finančnej vedy a finančnej správy na území Slovenska.

Trojica renomovaných literátov, spisovateľov a publicistov Peter Cabadaj, Marian Grupač a Igor Válek pripravila na vydanie rukopis knihy "Po martinských uliciach". Naplneným zámerom autorov je predstaviť mesto Martin cez jednotlivé ulice pomenované podľa významných osobností a či historických udalostí. Mesto doteraz takúto samostatnú publikáciu nemá a jej vydaním sa významne podporí aktuálne nielen projekt Martin mesto kultúry 2019, ale trvalo aj vzdelanostná úroveň obyvateľov, stav vedomostí o Martine a hlavne medzi mladšími čitateľmi autori sú ochotní urobiť sériu prezentácií pre žiakov a študentov a prirodzený, no často zanedbávaný lokálpatriotizmus potrebný k žiadanému rozvoju Martina.

Pastierska kultúra a tradičné formy chovu oviec v minulosti významne ovplyvnili pôvodnú roľnícku kultúru Liptova. Kniha prináša pútavé rozprávanie o salašnom hospodárení a pasení oviec na vysokohorských a hôľnych pasienkoch. Pri čitateľov budú zaujímavé skutočné príbehy bačov a valachov, ich osobné spomienky a zážitky. Okrem hospodárskeho významu chovu oviec, vplyvu ovčieho mlieka a syra na stravovanie obyvateľstva, využitie ovčej vlny na odievanie a obuv sú to aj významné kultúrne a výtvarné hodnoty. Je to pastierske rezbárske umenie ako špecifický prejav ovčiarov spojený s ich dlhodobým pobytom v prírode a hudobný a tanečný folklór. Charakteristickým znakom ovčiarskeho povolania tzv. valaského stavu sú doplnky odevu a ďalšie artefakty. K nim patria bohato zdobené široké viacprackové opasky, pracky, spony, vybíjané pastierske kapsy a klobúky. K výstroju ovčiarov patrili valašky, palice, rôzne archaické hudobné nástroje. Úvodné texty ku každej kapitole sú v anglickom jazyku.

Uhorský aristokrat Pavol Pálff y (1592 – 1653) bol jedným z najvýznamnejších politikov Uhorského kráľovstva v prvej polovici 17. storočia. Syn „rábskeho hrdinu“ Mikuláša Pálff yho a Márie Fuggerovej študoval vo Viedni, v Ingolstadte, v Olomouci a absolvoval Kavalierstour v Taliansku. Zastával najdôležitejšie krajinské úrady v Uhorskom kráľovstve: takmer dve desaťročia bol predsedom Uhorskej komory, následne sa stal krajinským sudcom a na vrchole kariéry bol zvolený za uhorského palatína.