Kunst

Ferdinand Hložník (1921-2006) patrí k významným osobnostiam slovenského moderného umenia. Do výtvarného diania vstúpil v polovici štyridsiatich rokov minulého storočia. Už vtedy sa zapojil do aktivity progresívnej Skupiny 29.augusta. Vo svojej tvorbe sa venoval niekoľkým výtvarným druhom- maľbe, ilustrácii, kresbe a grafike. Jeho celoživotný prínos sa prejavil najmä v maľbe, a to tak v expresívno-dramatickom, ako aj racionálno-konštruktívnom zameraní. Vo vývoji sa dotkol abstraktného a nefiguratívneho pólu. V obraze organicky používal symbol, archetyp, znak či metaforu. Námetom jeho prác bola situácia človeka v jeho svete, rodná krajina i prostredie mesta. Mal množstvo výstav doma aj v zahraničí. Za svoje dielo získal viacero významných ocenení. Text in Slowakisch und Engl.

Rozmerný obraz znázorňujúci starobiblickú hrdinku Juditu, ktorá služobníčke podáva hlavu asýrskeho generála, patrí v zbierkach Slovenského národného múzea -Múzea Bojnice medzi prehliadané diela. Kustódov a kurátorov odpudzovala najmä mŕtvolná bledosť nahej ženskej postavy kráčajúcej temnou nocou popri malom potôčiku tečúcom pod mohutným bralom. Napriek rôznym nelichotivým poznámkam ide o hodnotné dielo s mimoriadne kvalitnou maľbou. Jej vysoká úroveň budí rozpaky pri hľadaní tvorcu tejto zaujímavej kreácie. Jeho odhaľovanie je hlavnou témou textov integrovaných s explicitne volenými reprodukciami. Vychádza zo širšieho prostredia Podunajského regiónu vytýčeného mestami Nitra, Nové Zámky, Levice a Komárno. V ich kultúrne a etnicky zmiešanom ovzduší žilo a pracovalo viacero pozoruhodných maliarov, ktorí akoby zostali nedocenení a zabudnutí. Cez ich tvorbu s viacerými spoločnými východiskami čerpajúcimi výtvarné podnety z výučby na akadémiách a súkromných školách v Budapešti, Viedni, Mníchove a Paríži sa autor postupne dostáva k prácam dnes už takmer neznámeho maliara Štefana Nécseya (1870 – 1902), rodáka z Vrábeľ. Či on je tvorcom obrazu Judity je otázka, či motto celej monografie. Odpoveď na ňu ostáva neistá, čím sa čitateľovi otvára vlastná cesta k posúdeniu technicky, umelecky i ľudsky vzrušujúcej invencie pochádzajúcej z daru Štefanovho otca, kráľovského poštmajstra, zberateľa starožitností a zakladateľa Tekovského múzea, Jozefa Nécseya (1842 – 1929) mestu Levice

Square One je názov čerstvo vydanej monografie Juraja Kollára. Je komprehenzívnou publikáciou obsahujúcou veľkú časť jeho umeleckých diel, ktoré sprevádzajú analytické texty historičky a teoretičky umenia Kataríny Bajcurovej. Skúma v nich rôzne polohy, témy a aspekty Kollárových prác, od portrétu ku krajine a k jeho takzvaným “skladaným obrazom”, pričom objasňuje aj jeho umelecké prístupy a techniky. Bajcurová píše: “To, čo ho zaujíma na prvom mieste nie je maliarsky výraz alebo belle matiere sama o sebe, aj keď by sme si to spočiatku myslieť. Kollár sa skôr cez komplexnú materiálnu textúru maľby a maliarsku podstatu usiluje zvýrazniť vizuálnu a haptickú esenciu, štruktúru objektu a jeho skúsenosť s realitou, ktorá ostáva v umelcovej mysli. Nanášaním niekoľko-centimetrových vrstiev farby mení maľbu na reliéf a tá tak na seba berie charakter objektu.” Okrem tohto textu kniha rovnako obsahuje rozhovor umelca s teoretičkou Evou Skopalovou, ktorý sa dotýka aj filozofických otázok o podstate maľby.

Grafický dizajnér Milan Veselý (1939 - 2015) spolupracoval s väčšinou slovenských vydavateľstiev a zanechal po sebe nesmierne objemnú prácu z oblasti knižnej tvorby a typografie. Rovnako aktívny bol aj na poli plagátovej tvorby - vytvoril množstvo plagátov pre galérie, múzeá, divadlá (SND, Nová scéna v Bratislave, Divadlo na Korze - Astorka Korzo '90 - vrátane loga tohto divadla). Ťažisko jeho práce však spočívalo predovšetkým vo výstavníctve, kde sa stal doslova priekopníkom progresívnych výstavníckych metód. Jeho posledným veľkým dielom je Pamätník holokaustu v Seredi. Ten po jeho smrti dokončuje dcéra Nina Veselá- Cohen, ktorá je hlavnou zostavovateľkou tejto monografie.

Kniha o slovenskom konceptuálnom umení a jeho vrcholných predstaviteľoch vznikla na podklade súkromnej zbierky zberateľa, novinára a organizátora výstav Borisa Kršňáka. Prináša nielen príbeh zbierky, informácie o autoroch i niektorých významných dielach zastúpených v zbierke, ale aj odborné texty historikov umenia: Dušana Brozmana, Daniely Čarnej, Evy Filovej, Adama Hnojila, Beaty Jablonskej, Miry Keratovej, Borisa Kršňáka, Petra Machajdíka a Jána Zavarského. Publikácia je doplnená bohatou obrazovou prílohou výtvarných diel týchto autorov: Milan Adamčiak, Peter Bartoš, Stano Filko, Vladimír Havrilla, Michal Kern, Július Koller, Juraj Meliš, Alex Mlynárčik, Rudolf Sikora a mongramista T. D.

Kniha prezentuje nástennú maľbu Bratislavy v talianskej Florencii. Ide nielen o jedno z mála známych vyobrazení Bratislavy za hranicami Slovenska, ale i o jednu z najstarších zachovaných vedút tohto mesta vôbec. Maľba vznikla pri príležitosti sobáša Františka de Medici s Janou Rakúskou, sestrou Maximiliána II. prvého uhorského kráľa korunovaného v Bratislave (Possonii) v roku 1565. Maľba Bratislavy sa ukrytá pod nápisom Possonia alebo Posonium zdobí spolu s ďalšími vyobrazeniami miest habsburskej monarchie steny prvého tzv. Michelozzovho nádvoria florentskej radnice Palazzo Vecchio. Publikácia čitateľovi objasní okolnosti, za ktorých sa maľba ocitla práve na tomto exkluzívnom mieste, zasvätí ho do príprav, zabezpečenia podkladov ku maľbám, prostredníctvom historických dokumentov pomáha zrekonštruovať priebeh prác až po ich samotnú prezentáciu Jane Rakúskej a svadobným hosťom. Autorky sledujú osudy malieb, vrátane veduty Bratislavy od ich vzniku až po súčasnosť. Kľúčovou kapitolou je porovnanie namaľovaných scén a monumentov na freske Bratislavy vo Florencii s jej domnelou predlohou – letákom zobrazujúcim korunováciu Maximiliána II. v Bratislave v roku 1563. Obzvlášť prínosnou je kapitola o zobrazených monumentoch Bratislavy, najmä tých, ktoré sa nám dodnes nezachovali.

Publikácia predstavuje prierez tvorbou talentovaného výtvarníka Michala Mráza a mapuje jeho maliarsky prejav od roku 2013 až po súčasnosť, keď vystavuje najmä v Dánsku (Kirk Gallery), USA (Robert Fontaine Gallery), vo Francúzsku (Galerie ALB) a na rôznych svetových artfairoch. Kunsthistorik Vladimír Beskid vo svojom texte bližšie analyzuje témy, techniku a stýl Michalovej maľby. Ide o prvé monografické spracovanie jeho diela a zaradenie maliara do širšieho vizuálneho kontextu. Text in Slowakisch und Engl.

JOZEF KRAKOVSKÝ (1948 - ) monografia akademického maliara s nezvyčajnou mierou talentu nielen v rokoch zrelosti, ale i v čase organizovaného zabúdania. Jozef Krakovský nikdy nebol verný jednej téme, námetu. Jeho prístup k výtvarnej tvorbe je vždy charakteristický pre jeho určitú epochu, ktorá trvá niekedy aj veľmi krátky čas. Potom maliarove odrazy sveta v dielach prechádzajú turbolentne rôznymi výtvarnými štýlmi, ktoré paradoxne prinášajú akúsi rovnováhu. Veľmi silný „prízvuk“ obrazov tvorí farba, ktorá odzrkadľuje maliarov vnútorný svet, podobne ako u jeho veľkých vzorov Vincenta Willema van Gogha a Jacksona Pollocka. Jozef Krakovský neustále hľadal, tvoril. Niekedy zašiel do slepej uličky, ale vždy našiel silu a vrátil sa späť. Jeho diela zachytávajú všehochuť výtvarného umenia 19. až 21. storočia nielen u nás doma, ale podnety nachádzal i vo francúzskych a holandských výtvarných prúdoch.

Miroslav Cipár sa narodil 8. januára 1935 vo Vysokej nad Kysucou. Dva roky študoval na Vyššej škole pedagogickej v Bratislave a potom na Vysokej škole výtvarných umení (1955-1961) u profesorov Vincenta Hložníka, Dezidera Millyho a Petra Matejku. Od roku 1961 až dodnes pôsobí ako umelec, grafický dizajnér a ilustrátor na voľnej nohe.

Monografia prináša prvý ucelený obraz o živote a tvorbe Mareka Ormandíka (1968), výrazného predstaviteľa strednej generácie slovenského maliarstva na Slovensku. Výsledkom je výber vyše 400 diel s datovaním od začiatku 90. rokov až po súčasnosť. Reprodukcie Ormandíkových prác uvádza esej Miroslava Haľáka a sprevádzajú ich krátke postrehy ďalších kunsthistorikov. Text in Slowakisch und Englisch.

Reprezentatívny artbook známeho slovenského sci-fi / fantasy výtvarníka a ilustrátora Michala Ivana prináša výber z jeho bohatej a všestrannej tvorby. Okrem ilustrácií a obálok kníh domácich autorov, najmä Juraja Červenáka (knižné série Bohatier, Černokňažník / Čierny Rogan, Báthory), našiel uplatnenie najmä v hernom priemysle. Jeho výtvarné návrhy sa objavili v legendárnej hernej sérii World of Warcraft spoločnosti Blizzard Entertainment, takisto v úspešných Heroes of Might & Magic, okrem toho maľoval návrhy pre firmy Ubisoft, Square Enix či Riot Games. Komiksové obálky vytvoril napríklad pre kultové vydavateľstvo Top Cow a k jeho posledným prácam patria aj obaly pre stolové hry Star Wars: Imperial Assault a Marvel Champions. Komerčné práce sú v tomto výbere doplnené voľnejšími ilustráciami, z ktorých viaceré neboli nikdy publikované.

a Living Tradition.

Každá vec ktorú zhotovil, musela byť taká, aby slúžila a aj ukázala, spájala sa v nej krása materiálu, výzdoby a účelnosti. Ľudia v Liptove spracovávali prírodné materiály a zhotovovali predmety, ktoré im slúžili v každodennom živote. Najpoužívanejšie boli predmety z dreva potrebné v domácnosti a gazdovstve, ale aj nábytok. Z prútia, korienkov a slamy sa plietli koše a košíky, hrnčiari robili a vypaľovali hlinené krčahy, misy, hrnce, pekáče a aj kachlice. Ovčiari si vyrezávali salašnícky riad, formy na oštiepky a črpáky na žinčicu. Ich oblečenie charakterizovala tzv. valaská paráda – bohato zdobené opasky, kapsy, klobúky, pracky a spony. Z ovčej vlny ľudia robili súkno, ktoré im slúžilo na odievanie, šili si z neho zimnú obuv a tiež používali ako prikrývky. Z koží oviec zruční remeselníci šili veľké mužské a ženské kožuchy, ale aj zdobené vesty bez rukávov. Ženy spracovávali ľanové a konopné vlákna, tkali z nich plátno, ktoré ozdobovali vytkávanými alebo vyšívanými vzormi. Modrotlačiari farbili biele plátno a potláčali ho krásnymi farebnými vzormi. Je potešiteľné, že takmer všetky výrobné a remeselné techniky a postupy sa v regióne uchovali až do súčasnosti ako živá tradícia. Úvodné texty ku každej kapitole sú v anglickom jazyku.

Výstava Laca Terena (1960-) predstavuje kľúčové body jeho umeleckého programu a pokúsi sa komplexne priblížiť jeho jedinečnú výtvarnú a vskutku „polymúzickú“ osobnosť.

Teren patril k vedúcim osobnostiam postmodernej generácie, ktorá okolo polovice osemdesiatych rokov 20. storočia vystúpila s programom neo-expresívnej maľby inšpirovanej talianskou transavantgardou a nemeckým hnutím Neue Wilde. Výbušným temperamentom, razantnou a odvážnou metaforou ironizoval ikonografické symboly končiacej éry socializmu. Po roku 2000 postupne inovoval reč a spôsob maľovania svojich obrazov a svoju tvorbu rozvíja v niekoľkých paralelne bežiacich cykloch (figurálne kompozície fantaskného značenia, hlavy, kvetiny, zátišia…).

Na jeho súčasných rozmerných maliarskych plátnach „barokovo-secesného“ a pop-artového strihu, založených na veľkoryso plošnom farebnom a kresbovom rozvrhu, sa krížia rozmanité aktuálne a historické podnety. Je tiež príkladom autora, ktorý síce prevažne maľuje, ale občas si odskočí aj k sochárstvu. Od začiatku deväťdesiatych rokov sa paralelne venuje navrhovaniu a tvorbe priestorových objektov, pričom vychádza z ikonografického a štýlového repertoáru svojho maliarstva.

Skupina 4, ktorá sa v roku 1958. Impulzom k utvoreniu skupiny bola spoločná životná skúsenosť vysokoškolského štúdia v Prahe v rokoch 1945-1950, ktorá spojila dve absolventky Akadémie výtvarných umení – Vieru Kraicovú a Oľgu Bartošíkovú s dvoma absolventkami Vysokej školy umeleckopriemyslovej – Tamarou Klimovou a Jarmilou Čihánkovou. Tamara sa (voľbou srdca) zmenila z ostravskej rodáčky na Bratislavčanku. Pražská atmosféra sa nezmazateľne vryla do životných pocitov mladých maliarok – po vojnovom útlme nastal čas rýchleho dobiehania, školské ateliéry preplnili aj príslušníci predvojnových študijných ročníkov. Podľa autentických spomienok vtedajších študentiek umenia ich štúdium prebiehalo v atmosfére kolegiálnej úcty zo strany mužských kolegov. V priebehu štúdia nepociťovali menejcennosť v hodnotení výsledkov, usilovali sa o maximálnu profesionalitu výkonov.

Kniha o želiezovských nástenných maľbách je výsledkom dlhodobej výskumnej práce Kristiny Ilkó. Stredoveká výzdoba vo forme, ktorú prezentovali jej objavitelia na konci 19.storočia bola po deštrukcii počas 2. svetovej vojny obnovená v 50. rokoch v rozsahu 3 obrazov. Odborná verejnosť a študenti dejín umenia, architektúry a výtvarných odborov poznali Želiezovce vďaka stredovekým maľbám, vytvárajúcim mozaiku na bohatej mape stredovekej fresky na území moderného Slovenska. Hlavným cieľom tejto knihy je poskytnúť vyčerpávajúci, ucelený obraz o nástenných maľbách Kostola sv. Jakuba v Želiezovciach. Podnetom na oživenie výskumu z umeleckohistorickej stránky bola prebiehajúca celková obnova kostola, vrámci ktorej sú reštaurované v minulosti odkryté fresky, ale zároveň aj novoobjavené netušené maľby. Moderná metodika zásahov vedie k novým objavom nielen pod novodobými omietkami, ale aj pod premaľbami prezentovaných malieb, deformujúcich ikonografický pohľad na maľby. Z gotického kostola sv. Jakuba bola počas 2. svetovej vojny zničená značná časť stredovekých stien lode. Z kostola sú známe tri obrazy: Spor o dušu zomrelého, Imago Pietatis v kombinácii s Veraikonom a dvaja svätci na južnej stene lode. Okrem toho boli objavené ďalšie maľby na severnej stene lode a v čase vydávania tejto knihy zreštaurovaná figurálna maľba v novoobjavenej sedílii na južnej stene lode.