Kunst

Hoci meno Karola Ondreičku staršieho rezonuje v povedomí kultúrnej verejnosti, s výnimkou výtvarného diela sa veľa dokladov o účinkovaní tohto umelca nezachovalo. Ondreičkovou tvorbou sa síce zaoberá každá štúdia alebo publikácia z dejín moderného umenia na Slovensku, ale vždy je to len niekoľko málo tých istých diel z jedného obdobia tvorby. Kurátori Aurel Hrabušický a Silvia Ilečková sa rozhodli predstaviť život a dielo maliara a grafika Karola Ondreičku podrobnejšie a odhaliť tak polohy, v akých tohto predstaviteľa slovenskej moderny nepoznáme.

 Tretí diel cyklu Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918. Mierny pokrok sa zaoberá profesionalizáciou úžitkovej grafiky na Slovensku v 30. rokoch minulého storočia až po vznik slovenského štátu. Ruka v ruke s ňou sa na slovenskej výtvarnej scéne presadzovala aj moderna. Jej šíritelia boli najmä učitelia Školy umeleckých remesiel (ŠUR) v Bratislave, ako aj jej absolventi združení okolo časopisu Slovenský typograf a pracujúci pre „stredoeurópsku reklamnú agentúru“ Redopa (Vladimír Bahna, Juraj Stanko, Ľudovít Kudlák). Táto agentúra zamestnávala aj talentovaného absolventa umeleckopriemyselnej školy v Budapešti Ladislava Csádera. Väčšinu svojho života prežil síce v Bratislave a širšej verejnosti je jeho meno skôr neznáme, no vďaka svojim prácam ho právom možno považovať za grafika, typografa a fotografa európskeho formátu. Práve jeho tvorbe je venovaná aj najväčšia časť dvojjazyčnej, bohato ilustrovanej publikácie so stovkami dobových prác, z ktorých väčšina nebola doteraz publikovaná. Kniha vychádza v spolupráci so Slovenským centrom dizajnu a VŠVU.

Tvorba Silvie Krivošíkovej je pomerne pestrá. Zahŕňa kresby, maľby, koláže, asambláže, priestorové objekty a inštalácie. Napriek tomu, že vo svojej tvorbe kladie zásadný dôraz na médium maľby, symbolickým previazaním jednotlivých diel je vzťah medzi plochou a priestorom. Jej diela sa tematicky viažu k priestoru, formám, tvarom, ale aj k práci s farbou, výrazne ich spája téma, častokrát s osobným charakterom. Obrazy Silvie Krivošíkovej sa nedajú označiť čisto za figuratívne alebo za abstraktné, každé jej dielo si prechádza touto polaritou čerpajúcou ako z figuratívnej maľby, taktiež aj z abstraktných foriem. Ako samostatná individuálna tvorkyňa stavia vo svojich dielach svojbytnú kvalitu, slobodne nakladá s kultúrnym odkazom, do foriem vkladá osobnú autorskú, hravú dimenziu. 

Zbierka ART FOND – Stredoeurópsky fond súčasného umenia predstavuje 20 popredných osobností slovenskej výtvarnej scény, na ktorú nastupovali od šesťdesiatych rokov 20. storočia. Ich diela sa stali nielen autentickým svedectvom obdobia socialistického Československa, kde pôsobili na alternatívnej a neoficiálnej scéne, ale dokázali obohatiť i súdobé medzinárodné tendencie. Napríklad pop-art, kinetické umenie, nová figurácia, nový realizmus, sound art, mail art cˇi iné konceptuálne tendencie. Ich jedinečná tvorba patrí ku kľúčovým kapitolám našich dejín umenia a zanecháva významnú stopu aj na medzinárodnej výtvarnej scéne. Nielen pre umeleckú hodnotu, ale aj pre bytostné posolstvo, ktoré je dodnes naliehavé. Zbierka ART FOND sa postupne formuje od roku 2014, odkedy napomáha v rozvoji súčasného slovenského vizuálneho umenia a filozofie zberateľstva.

in Slovakia.

Publikácia prináša obraz o osobitej oblasti výtvarnej tradície na Slovensku označovanej ako ľudové umenie. Tradície, ktorej gro bolo ukotvené predovšetkým v roľnícko-pastierskej kultúre, ale vzťahovala sa aj k vidieckemu prostrediu malých mestečiek. Jej charakteristickou črtou bola dekoratívnosť, vychádzajúca z hlboko zakorenenej potreby prostých ľudí po skrášľovaní vecí, ktorými sa obklopovali. Príznačnú črtu ľudového štýlu inklináciu k ornamentalizácii približuje autorka cez predmety vyhotovené z rôznych materiálov. Sleduje ich v tkáčskom a výšivkovom umení, v dekore predmetov z dreva, kovu, nachádza v keramike a maľovanej výzdobe. Východiskovým prameňom je pritom muzeálny materiál, odkrývanie bohatstva zbierok v početných slovenských i zahraničných múzeách. Bohatú ilustračnú časť doplňuje zrozumiteľný výklad, v ktorom sa spája autorkino dôsledné poznanie s láskou k prejavom ľudovej kreativity.

Mária Spoločníková (nar. 1926) je v povolani reštarátora majsterkou a konštatovanie o vytrvalosti u nej platí do bodky: práci reštaurátorky zasvätila viac než šesť desaťročí. Od roku 1953, keď skončila Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, ostala verná jedinému povolaniu. S odstupom rokov uvažuje, či sa rozhodovala sama, alebo ju riadila prozreteľnosť; možno išlo skôr o vzácnu súhru oboch princípov. Ináč by výsledkom možno mohla byť splnená povinnosť, ale nie dielo, predchnuté zanietením, hlbokým vnútorným myšlienkovým súzvukom so starými tvorcami a láskou. Mária Spoločníková reštaurovala (v mnohých prípadoch doslova zachránila fyzickú podstatu) veľkého množstva diel. Sú medzi nimi predovšetkým vzácne drevené polychrómované sochy a reliéfy a oltárne tabuľové maľby zo 14. – 16. storočia. Mená a osudy autorov ostali spravidla zahalené závojom tajomstva, až na výnimky, z ktorých je jednoznačne najznámejší Majster Pavol z Levoče. Gotické diela s rôznymi religióznymi motívmi (Madona s dieťaťom, ukrižovaný Ježiš, pieta, svätci a svätice, výjavy z Biblie), ktoré prešli rukami reštaurátorky, nájdete v Levoči, Spišskej Kapitule, Košiciach, Bardejove, Banskej Bystrici, Bratislave, vo Zvolene, v Betliari, Lipanoch a na ďalších miestach. Vždy a všade dbala na to, aby vynikli originály, skryté pod premaľbami a necitlivými zásahmi rôzneho druhu, aby predmety nezmerateľnej umeleckej hodnoty ďalej plnili svoju pôvodnú úlohu (ak boli súčasťou cirkevných objektov) alebo aby sa stali perlami galérií či múzeí.

Ferdinand Hložník (1921-2006) patrí k významným osobnostiam slovenského moderného umenia. Do výtvarného diania vstúpil v polovici štyridsiatich rokov minulého storočia. Už vtedy sa zapojil do aktivity progresívnej Skupiny 29.augusta. Vo svojej tvorbe sa venoval niekoľkým výtvarným druhom- maľbe, ilustrácii, kresbe a grafike. Jeho celoživotný prínos sa prejavil najmä v maľbe, a to tak v expresívno-dramatickom, ako aj racionálno-konštruktívnom zameraní. Vo vývoji sa dotkol abstraktného a nefiguratívneho pólu. V obraze organicky používal symbol, archetyp, znak či metaforu. Námetom jeho prác bola situácia človeka v jeho svete, rodná krajina i prostredie mesta. Mal množstvo výstav doma aj v zahraničí. Za svoje dielo získal viacero významných ocenení. Text in Slowakisch und Engl.

V zbierkach Slovenského národného múzea - Múzea Bojnice sa nachádza rozmermi neveľký, no o to zaujímavejší obraz Galantná scéna v parku. Bol už štyrikrát publikovaný ako dielo významného rakúskeho maliara Franza Antona Palka (1717 – 1766), pôvodom zo sliezskej Vratislavi (Breslau, Wroclaw). V odbornej verejnosti však nová atribúcia nevyvolala žiadny ohlas. Skúmaním kvalitného výtvoru sa zaoberá nová monografia, ktorá na pozadí Palkovskej tvorby i tvorby umelcových súčasníkov špecifikuje signifikantné markanty jeho maľby prostredníctvom vyznačených znaleckých prístupov i vizkurzívne štruktúrovaných textov a obrazových reprodukcií. Ich porovnávaním sa otvárajú širšie obzory pre posúdenie diela v kontexte celej plejády jeho možných, najmä formálnych vzťahov a súvislostí. No keď sa potvrdia a obraz nadobudne status Palkovho diela, potom hodnotný artefakt bude mať nielen vysokú zberateľskú hodnotu, ale i značný vedecký potenciál, ktorý umožní nový pohľad na dielo stále ešte nedoceneného stredoeurópskeho maliara, ktorý istý čas pôsobil aj na Slovensku.

Výtvarná činnosť Andreja Gürtlera zahŕňa voľnú maľbu, kresbu, grafiku, úžitkový dizajn, monumentálnu tvorbu a reštaurátorské realizácie. Tiež sa uplatnil pri aranžovaní výstav.Z autorových návrhov úžitkovej grafiky sa realizovalo viacero plagátov, hlavičkových papierov, firemných reklám, tituliek publikácií, grafické úpravy nadpisov rubrík v dennej a odbornej tlači i maturitné tablá. Od konca päťdesiatych do konca šesťdesiatych rokov spolupracoval s viacerými autormi na tvorbe monumentálnych výtvarných diel k výzdobe verejných priestorov po celej republike. Tvorivé aktivity Andreja Gürtlera zahŕňajú aj spoluprácu pri reštaurátorských zásahoch, v cirkevných i spoločenských objektoch v Liptovskom Ondreji, Želiezovciach, Prešove, Brne, Vajnoroch a Bratislave v Modrom kostolíku, Uršulínskom kostole a v Katedrále svätého Martina. Opravoval fresky, gotické a barokové nástenné maľby, rekonštruoval, zlátil a polychrómoval mobiliár. Voľná tvorba Andreja Gürtlera obsahuje širokú škálu tém, od krajiniek, mestských objektov a vedút, cez zátišia až po figurálne objekty, portréty a žánrové výjavy. Realizované sú rôznymi technikami maľby - olej, tempera, akvarel, kresby - ceruza, uhlík, pero, tuš i grafiky - drevorez, linoryt, vždy so zachovaním realistickej formy, ktorou je podmienený aj pomerne ostrý, dynamický rukopis.

Kniha o slovenskom konceptuálnom umení a jeho vrcholných predstaviteľoch vznikla na podklade súkromnej zbierky zberateľa, novinára a organizátora výstav Borisa Kršňáka. Prináša nielen príbeh zbierky, informácie o autoroch i niektorých významných dielach zastúpených v zbierke, ale aj odborné texty historikov umenia: Dušana Brozmana, Daniely Čarnej, Evy Filovej, Adama Hnojila, Beaty Jablonskej, Miry Keratovej, Borisa Kršňáka, Petra Machajdíka a Jána Zavarského. Publikácia je doplnená bohatou obrazovou prílohou výtvarných diel týchto autorov: Milan Adamčiak, Peter Bartoš, Stano Filko, Vladimír Havrilla, Michal Kern, Július Koller, Juraj Meliš, Alex Mlynárčik, Rudolf Sikora a mongramista T. D.

Kniha prezentuje nástennú maľbu Bratislavy v talianskej Florencii. Ide nielen o jedno z mála známych vyobrazení Bratislavy za hranicami Slovenska, ale i o jednu z najstarších zachovaných vedút tohto mesta vôbec. Maľba vznikla pri príležitosti sobáša Františka de Medici s Janou Rakúskou, sestrou Maximiliána II. prvého uhorského kráľa korunovaného v Bratislave (Possonii) v roku 1565. Maľba Bratislavy sa ukrytá pod nápisom Possonia alebo Posonium zdobí spolu s ďalšími vyobrazeniami miest habsburskej monarchie steny prvého tzv. Michelozzovho nádvoria florentskej radnice Palazzo Vecchio. Publikácia čitateľovi objasní okolnosti, za ktorých sa maľba ocitla práve na tomto exkluzívnom mieste, zasvätí ho do príprav, zabezpečenia podkladov ku maľbám, prostredníctvom historických dokumentov pomáha zrekonštruovať priebeh prác až po ich samotnú prezentáciu Jane Rakúskej a svadobným hosťom. Autorky sledujú osudy malieb, vrátane veduty Bratislavy od ich vzniku až po súčasnosť. Kľúčovou kapitolou je porovnanie namaľovaných scén a monumentov na freske Bratislavy vo Florencii s jej domnelou predlohou – letákom zobrazujúcim korunováciu Maximiliána II. v Bratislave v roku 1563. Obzvlášť prínosnou je kapitola o zobrazených monumentoch Bratislavy, najmä tých, ktoré sa nám dodnes nezachovali.

Publikácia predstavuje prierez tvorbou talentovaného výtvarníka Michala Mráza a mapuje jeho maliarsky prejav od roku 2013 až po súčasnosť, keď vystavuje najmä v Dánsku (Kirk Gallery), USA (Robert Fontaine Gallery), vo Francúzsku (Galerie ALB) a na rôznych svetových artfairoch. Kunsthistorik Vladimír Beskid vo svojom texte bližšie analyzuje témy, techniku a stýl Michalovej maľby. Ide o prvé monografické spracovanie jeho diela a zaradenie maliara do širšieho vizuálneho kontextu. Text in Slowakisch und Engl.

JOZEF KRAKOVSKÝ (1948 - ) monografia akademického maliara s nezvyčajnou mierou talentu nielen v rokoch zrelosti, ale i v čase organizovaného zabúdania. Jozef Krakovský nikdy nebol verný jednej téme, námetu. Jeho prístup k výtvarnej tvorbe je vždy charakteristický pre jeho určitú epochu, ktorá trvá niekedy aj veľmi krátky čas. Potom maliarove odrazy sveta v dielach prechádzajú turbolentne rôznymi výtvarnými štýlmi, ktoré paradoxne prinášajú akúsi rovnováhu. Veľmi silný „prízvuk“ obrazov tvorí farba, ktorá odzrkadľuje maliarov vnútorný svet, podobne ako u jeho veľkých vzorov Vincenta Willema van Gogha a Jacksona Pollocka. Jozef Krakovský neustále hľadal, tvoril. Niekedy zašiel do slepej uličky, ale vždy našiel silu a vrátil sa späť. Jeho diela zachytávajú všehochuť výtvarného umenia 19. až 21. storočia nielen u nás doma, ale podnety nachádzal i vo francúzskych a holandských výtvarných prúdoch.

Koutní plachta či koutnice byla v české lidové kultuře plachta oddělující postel šestinedělky umístěnou v koutě od zbytku světnice. Toto místo nesměla za normálních okolností žena opustit, jinak mohla vystavit nebezpečí sebe, dítě i okolí, včetně lidí, zvířat, věcí i živlů. Zvyk izolovat šestinedělku byl rozšířen po celém světě. Celobarevná publikace představuje sbírku slovenských koutních plachet ze sbírek Národního muzea. Ikonografický, umělecko-řemeslný i historický výklad provází bohatý obrazový materiál, zachycující krásu těchto nádherně zdobených, především vyšívaných památek lidové kultury, spjatých s tématy porodu a šestinedělí.

Katedrálny chrám - Bazilika sv. Emeráma, sa vypína na hradnej skale nad Nitrou ako svedok a maják našich kresťanských a národných dejín. Biskupská katedrála v Nitre je istotne oddávna vzácna stavba architektúr. Jej význam a hodnotu umocňuje rôznorodá slohová architektúra, prechádzajúca od románskej cez gotickú až po barokovú, a tiež v jednom celku sústredené umelecké pamiatky. Katedrála vyniká jedinečnou zriedkavou architektonickou kompozíciou. Vytvárajú ju tri samostatné kostoly, chrámové priestory, ktoré pochádzajú z rôznych dôb. Sakrálne umenie - v minulosti a v prítomnosti - vo svojej podstate prezentuje univerzálne kresťanské hodnoty: estetické, mravné, náboženské, filozofické a predovšetkým teologické. Slávou katedrály, aj Nitrianskej katedrály, jej duchovným bytím a jej dušou bolo a je ustavičné zaznievanie Božieho slova v slove Písma, v slove ohlasovania, v slovách modlitieb Cirkvi a najmä v prítomnosti vteleného Božieho Slova v Eucharistii.