Kunst

Milan Vároš sa vybral po stopách umeleckých zbierok pôvodom zo Slovenska a získané informácie zhrnul do rozsiahleho, dokumentačne bohatého diela Osudy umeleckých zbierok (vydal Spolok slovenských spisovateľov, 2015) . Prináša zaujímavé fakty o najvýznamnejších európskych zberateľoch umeleckých diel, o amerických milionároch, ktorí kúpili maľby starých európskych majstrov, o dramatických osudoch obrazov českých zberateľov za nacizmu a socializmu. Neznáme skutočnosti prináša aj kapitola o slovenských zberateľoch. Kniha je ilustrovaná viac než 700 výtvarnými prácami, ktoré väčšinou ešte neboli u nás uverejnené. Publikácia sa radí k autorovým predchádzajúcim dielam Stratené poklady 1-2 a Osudy umeleckých diel a ich tvorcov.

Výtvarná monografia o významnom predstaviteľovi košickej moderny, maliarovi Antonovi Jasuschovi. Anton Jasusch (* 25. apríl 1882, Košice – † 3. júl 1965, Košice) bol slovenský maliar. Jeho viac ako polstoročná tvorba patrí medzi vrcholné výtvarné prejavy moderného umenia 20. storočia na Slovensku. Vychádzal z postimpresionistických premís a charakter tvorby pred 1. svetovou vojnou určil predovšetkým maliarov záujem o čisto výtvarné problémy, najmä o vzťah plochy a línie, ako aj o nezvyčajnú, nie prirodzenú farebnosť v maľbe. Anton Jasusch vytvoril svojsky chápaný maliarsky prejav, ktorý sa skladal zo secesných prvkov, čerpal v prvom rade z plošného dekorativizmu a z reminiscencií pleneristickej a impresionistickej maľby.

Mikuláš Galanda (* 4. máj 1895, Turčianske Teplice – † 5. jún 1938, Bratislava) patrí k zakladateľským osobnostiam moderného slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Už od svojich začiatkov bol výborný kresliar a zostal ním v celej svojej tvorbe. Počas svojho krátkeho života stihol vytvoriť stovky grafických listov, bibliofílií, knižných ilustrácií a mnohých ďalších diel. Okrem maľby a grafiky sa s veľkým úspechom venoval aj knižnej grafike a ilustrácii. V roku 1933 bola jeho knižná grafika odmenená Krajinskou cenou a na svetovej výstave v Paríži v roku 1937 striebornou medailou. V roku 2018 to bude už 80 rokov čo spoločnosť prišla o tohto významného umelca. Jeho umelecký odkaz však stále pretrváva. Táto vzácna publikácia ponúka ucelený prierez kresbou Mikuláša Galandu a prezentuje stovky reprodukcií, z ktorých mnohé doposiaľ neboli publikované. Vďaka knižnému spracovaniu autorových kresieb máme možnosť, aspoň čiastočne, nazrieť do umelcovej duše, vnímať jej atmosféru a precítiť náladu vtedajšej doby. Text in Slowakische und Engl.

Monografia prináša svieži a nekonformný pohľad na tvorbu Viktora Freša (1974), multimediálneho umelca, ktorého dosiaľ mediálne najznámejšou realizáciou je socha Pičus (2015). Frešovo pätnásťročné pôsobenie na výtvarnej scéne komentujú kurátori Katarína Bajcurová, Vladimír Beskid, Lucia Gavulová a Peter Tajkov. Ich texty dopĺňa bohatý obrazový materiál, dokumentujúci Frešove maľby, konceptuálne nemateriálne, prevažne textové výstupy, fotografie a v neposlednom rade aj sochy a objekty. Dvojjazyčná, anglicko-slovenská publikácia vyniká odvážnym a originálnym prístupom v rámci grafického spracovania.

V zvláštnej kultúrnej situácii, keď sa v 2. polovici 80. rokov 20. storočia synchronizovali nesúrodé a konfliktné hnutia, bola SYZÝGIA veľmi špecifickou skupinou. Astronomický význam jej názvu – spoločný termín pre opačné javy, konjukciu a opozíciu – metaforicky charakterizoval kultúrnu situáciu v čase konfliktu postmoderny s jej modernistickým a disidentským pozadím na domácej scéne. Názov odrážal aj neobvyklé generačné spojenie štyroch mladých umelcov, ešte študentov – Gabriela Hošovského, Martina Knuta, Miloša Nováka a neskôr aj Pavla Pochylého – a Rudolfa Sikoru, ktorý spolu so Stanom Filkom a Júliusom Kollerom patril na prelome 60. a 70. rokov k predstaviteľom konceptuálneho umenia a vizuálnej kozmológie. Z dnešného pohľadu ukazuje SYZÝGIA zložitosť a rozpory postmoderného hnutia oproti tomu, čo sa spočiatku javilo a riešilo ako jednoduchá polarita tzv. neoavantgardy a postmoderny.

Kniha predstavuje výber z tvorby Ivana Matejku (1942). Tento výrazný fotografický talent sa už v mladosti stal priekopníkom výtvarne orientovanej fotografie na Slovensku. Výtvarní (tzv. umeleckí) fotografi sa po rokoch diktátu socialistického realizmu usilovali oslobodiť fotografiu od verného reprodukovania skutočnosti s cieľom vytvoriť autonómne výtvarné dielo. Matejka patril medzi tých, ktorí v tomto smere zašli najďalej. Na rozdiel od svojich kolegov takmer nikdy nezasahoval do technologických procesov pri vzniku snímky, ale vystačil si so základnými funkciami fotoaparátu. Zanedbané kulisy reálneho socializmu sa v jeho podaní zmenili na detailne rozvrhnuté, rafinované estetické objekty. Máloktorý fotograf pritom vyťažil zo spustnutej reality a civilizačného odpadu toľko krásy.

Kniha predstavuje osobnosť maliara Jozefa Vrtiaka (1920 - 1993), ktorý je pre súčasné publikum takmer neznámou osobou a to aj napriek faktu, že aktívne pôsobil na výtvarnej scéne od 50. do začiatku 90. rokov 20. storočia. Rodák z turčianskej obce Ďanová, ktorý takmer celý život strávil v Bratislave, sa najskôr dvadsať rokov profesionálne venoval ilustrácii a grafike, aby konečne v roku 1972 vstúpil do povedomia aj ako maliar s osobitým symbolicko-metaforickým vyjadrovaním ukotveným vo figurálnej maľbe. Ako aktívny ľavicový intelektuál v maľbe zhmotnil svoje filozofické myslenie, vychádzajúcej z antickej materialistickej filozofie (najmä Herakleita) a jej základných postulátov (dialektika protikladov, hmota, aktivita, pasivita a pod.), pomocou ktorých si vytvoril svoj vlastný súbor symbolov a metafor. Prostredníctvom nich hľadal a definoval odpovede na základné otázky bytia a fungovania sveta. 

Publikácia je spoločným dielom historikov a teoretikov dizajnu zo Slovenska a Čiech. Reflexie pedagogických metód pridali študenti Františka Buriana z oboch krajín. Základná koncepcia knihy sa rodila v diskusiách editorov textovej a obrazovej časti Zdena Kolesára a Mariána Laššáka, grafického dizajnéra Marcela Benčíka a samotného Františka Buriana. Jeho tvorba postupne prekročila konvenčne definované limity dizajnu a už koncom osemdesiatych rokov uplnynulého storočia sa posúvala do oblasti dnes označovanej ako art dizajn. Zároveň získavala širšiu platnosť prostredníctvom pedagogických aktivít, ktoré možno zastrešiť termínom "Burianova škola".

Prezentovaná monografia po prvýkrát v slovenskej historiografii predstavuje ucelené syntetické dielo o dejinách výroby kameniny v meste Kremnica z obdobia rokov 1815 – 1956 a jej továrne, ktorá sa v polovici 19. storočia radila medzi jednu z najlepších v celom Uhorsku. Toto svedectvo autorka prináša na 208 stranách v troch kapitolách s chronologickým obrazom o vzostupe, sláve a nezvratnom zániku kameninovej továrne v Kremnici, ktorej úspechy sa šírili do Južnej i Severnej Ameriky, Austrálii, Egypta, Libanonu, Iránu, Indie, Turecka, Španielska, Anglicka, Belgicka, Bulharska, Holandska, Maďarska, Nemecka, Rakúska, Rumunska, Talianska ale i Francúzska. Záujemcovia o túto históriu sa dočítajú nielen o vývoji v továrni, majiteľoch, zamestnancoch, no upúta ich i problematika vyrábaného úžitkového a dekoratívneho sortimentu tak kameninového, fajansového, ako i podloženého kremnického porcelánu. Kniha prináša čitateľovi i pohľad na budovanie továrne a celého výrobného komplexu ako aj na priebeh a technológiu výroby kremnickej kameniny. Doplnená je množstvom obrazovej dokumentácie dobových listín, plánov továrne, ale aj fotografií vlastníkov či pracovníkov závodu. No najväčšie zastúpenie okrem textu má 190 fotografií zachovaných výrobkov kameninovej továrne s popisným katalógom zo všetkých období jej existencie.

Výtvarná monografia Viera Gergeľová a Jan Lebiš je spoločná, obojstranná publikácia, ktorá dokumentuje ilustrátorské, grafické a maliarske dielo manželov grafikov, bohatým obrazovým materiálom s textami Fedora Krišku, Ivety Gal Drzewieckej, Miroslava Cipára, Rudolfa Krivoša a  Lucie Lebišovej.

Gergeľová a Lebiš sú významnými osobnosťami slovenského výtvarného prostredia v oblasti ilustračnej tvorby pre detského aj dospelého čitateľa a aj v oblasti voľnej grafiky.

Patrili k prvým absolventom grafickej špeciálky vedenej Vincentom Hložníkom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Do výtvarného diania vstúpili na prelome 5o. a 60. rokov, boli členmi Clubu grafikov, ktorý sa snažil o zachovanie pôvodného poslania grafiky. Ich ilustrácie detských kníh patria dnes do zlatého fondu slovenskej ilustrácie. Tituly ako Čin čin, Hop čižmičky sto míľ, sa stali súčasťou detstva niekoľkých generácií slovenských detských čitateľov.                                               

Katarína Bajcurová sa rozhodla pre historickú panorámu vývoja 70 rokov slovenského sochárstva. Spláca tak starý symbolický „dlh“ disciplíne i samotným tvorcom. V centre jej záujmu je klasické (tradičné) sochárstvo, ako aj problematika objektu a inštalácie. Autorka charakterizuje premeny sochárskeho myslenia na pozadí spoločenských zmien, poukazuje na miestne špecifiká v konfrontácii so svetom, ako aj na prínosy osobností v jednotlivých historických obdobiach. Interpretuje kľúčové, ikonické diela a pokúša sa sformulovať, čo je v slovenskom sochárstve autentické a prečo.

Za vznikom takmer 360-stránkovej publikácie je 12-členný kolektív historikov a architektov, na čele s editorkou Katarínou Voškovou. Monografia prináša kapitoly o architektúre a umení tohto chrámu v jeho postupných premenách.

Jednotlivé kapitoly sú ilustrované fotografiami Martina Marenčina a Lukáša Rohárika, vytvorenými pre túto príležitosť. Uplatňujú sa v nej však aj reprodukcie grafík a fotografií z archívnych zdrojov a rad architektonických rekonštrukcií Marcela Mészárosa. Kniha postupne približuje jednotlivé stavebné vývinové etapy kostola, jeho pôvodné zariadenie a osudy umeleckých diel, ktoré boli s týmto chrámom spojené v jeho vyše päťstoročnej histórii. Najobsiahlejšie kapitoly sa zaoberajú obdobím gotiky a baroka – dvoch najvýznamnejších epoch z hľadiska dejín umenia.

Untertitel: Výber osobností česko-slovenského sochárstva.

Výstavný a publikačný projekt prezentuje výber ženských osobností československého sochárstva, ich prínos a špecifiká pre dejiny výtvarného umenia v tematických okruhoch, ktoré objasnia nástup žien do sochárskeho umenia, ich pozíciu a umelecké výsledky v sochárstve, považované za výrazne mužské teritórium. Ženské autorky však v ňom našli a mali priestor, ktorého dimenzie je potrebné pripomenúť a „oprášiť“. Výstava a katalóg sa zamerajú na sochárky, ktoré absolvovali klasické sochárske štúdium (ŠUP v Bratislave, AVU v Prahe, VŠUP v Prahe, VŠVU v Bratislave) a mnohé z nich sú neznáme, zabudnuté, stratené, opomenuté dejinami, teóriou umenia a múzejnými zbierkami, alebo predstavované v kontexte úžitkového a dekoratívneho umenia. Dôraz je postavený na autorky tvoriace na Slovensku s doplnením o výber diel sochárok z českého prostredia, niektorých z nich u nás doposiaľ nepredstavených a takmer neznámych (Hana Wichterlová, Vlasta Prachatická).

Ucelený pohľad na históriu a súčasný stav hlavného Oltára svätej Alžbety v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Publikácii dominujú jedinečné reprodukcie tabuľovýchmalieb a ich detailov, považovaných za vrchol neskorogotického európskeho maliarstva. Reprodukcie sú doplnené odborným textom v slovenskoma anglickom jazyku. Autorom prekladu do anglického jazyka je Andrew Jonathan Billingham. Erudovaný text a profesionálna úroveň fotografií sú zárukouvysokej kvality publikácie. Takýto ucelený prehľad nebol dosial publikovaný v žiadnej z doteraz vydaných publikácií s touto tematikou.

HERALDICA SANCTORUM - čiže slovné, ale tiež obrazové poučenie o heraldickom vyjadrení Najsvätejšej trojice, Panny Márie, ako aj o zobrazovaní a rozpoznávaní jednotlivých svätcov v erboch.

V stredoveku v čase rozkvetu, heraldiky a všeobecného používania erbov, prežívala jeden zo svojich vrcholov aj úcta k svätým. Zobrazovali sa v nespočetných výtvarných, maliarskych, sochárskych či zlatníckych dielach. Keďže skutočnú ľudskú podobu svätcov nik nepoznal, umelci ich odlišovali pridávaním atribútov, predmetov, ktorými sa navzájom odlišovali. Napríklad k postave apoštola Petra sa pridávali kľúče, k postave svätej Kataríny Alexandrijskej zlomené koleso. Tieto atribúty sa ukázali ako veľmi funkčné aj v heraldike: ak sa v erbe mal znázorniť niektorý svätec, zastúpil ho jeho atribút. Svojho patróna mala každá fyzická osoba( jednotlivec či rod), právnická osoba (cech, univerzita, rád), každá lokalita (mesto, obec, región), každý stav (panny, vdovy, deti, invalidi), každé remeslo (tesári, baníci, vinohradníci), každé povolanie ( právnici, vojaci, profesori).