Kunst

Mgr. art Barbora Lichá-Kožíková (1976–2015) je absolventka Otvoreného ateliéru Rudolfa Sikoru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Tvorbu prepája s vlastnou autobiografiou, v obrazových cykloch, objektoch a inštaláciách autorka odhaľuje a rozvíja súkromné rodinné a osobné mikropríbehy, ktoré sa stávajú univerzálnymi podobenstvami o jej, a prenesene aj o našom živote. S využitím každodenných recyklovaných materiálov a ready-mades využíva paradoxy banálneho a výnimočného, napätie malých príbehov a veľkých tém, univerzálnych archetypov a súkromnej mytológie, ktoré vníma s istou dávkou nadhľadu, humoru či irónie. Jej tvorbu možno vnímať ako systematicky budovaný autorský denník, ale aj ako vizuálny komentár aktuálneho sveta.

Bohdan Hostiňák patrí k najvýraznejším predstaviteľom strednej generácie umelcov, ktorí ostali verní maľbe. Nová monografia Bohdana Hostiňáka „Juvenílie“ predstavuje vyše 200 diel vytvorených od roku 1983 do príchodu na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, presnejšie na Katedru maľby do Otvoreného ateliéru Rudolfa Sikoru v roku 1991.

V tom čase Hostiňák vytvoril vyše päťsto výtvarných diel, unikátny počet, ktorý vznikol ešte pred štúdiom na vysokej škole. Titul Najkrajšia kniha Slovenska jej udelilo Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo školstva SR, Slovenský polygrafický zväz, Slovenská národná knižnica a Bibiana v kolekcii Knihy o výtvarnom umení a obrazové publikácie a to hneď v 3 kategóriách: - za vynikajúcu grafickú úpravu - za mimoriadne polygrafické spracovanie - za celkovú výtvarnú a technickú kvalitu knihy. Text in Slowakisch und Engl.

Katalóg k priestorovej inštalácii Borisa Kudličku Milan Čorba. Odraz obrazu v rámci Pražského Quadriennale scénografie a divadelného umenia 2015.

Osobnosť Milana Čorbu – kostýmového výtvarníka, ale aj scénografa a pedagóga – stelesňuje obraz výnimočného človeka so schopnosťou otvorene, ale s kritickým nadhľadom prijímať impulzy života. Zhodou okolností a životných náhod sa vydal cestou kostýmového výtvarníka. Tejto profesii zostal verný celý svoj život.

Katalóg predstavujúci niekoľko vybraných výtvarných návrhov a myšlienok, ako aj priestorová inštalácia scénografa Borisa Kudličku s názvom Odraz obrazu v rámci Pražského Quadriennale scénografie a divadelného priestoru 2015 je poctou tvorivej osobnosti Milana Čorbu.

Publikácia Duša v dreve je prvou obsiahlou monografiou mapujúcou život a tvorbu významnej osobnosti slovenského výtvarného života Juraja Čuteka. Kniha chronologicky zachytáva jednotlivé životné obdobia výtvarníka a čitateľa zoznamuje s vplyvmi, ktoré ho formovali. Do monografie okrem kunsthistorikov, výtvarníkov a autorových priateľov prispeli textami aj významné osobnosti kultúrneho života ako Kamil Peteraj, Stanislav Štepka či Alena Heribanová. Dvojjazyčná publikácia so slovenským i s anglickým textom a množstvom obrazového materiálu vychádza pri príležitosti autorovho životného jubilea.

Výtvarná monografia o významnom predstaviteľovi košickej moderny, maliarovi Antonovi Jasuschovi. Anton Jasusch (* 25. apríl 1882, Košice – † 3. júl 1965, Košice) bol slovenský maliar. Jeho viac ako polstoročná tvorba patrí medzi vrcholné výtvarné prejavy moderného umenia 20. storočia na Slovensku. Vychádzal z postimpresionistických premís a charakter tvorby pred 1. svetovou vojnou určil predovšetkým maliarov záujem o čisto výtvarné problémy, najmä o vzťah plochy a línie, ako aj o nezvyčajnú, nie prirodzenú farebnosť v maľbe. Anton Jasusch vytvoril svojsky chápaný maliarsky prejav, ktorý sa skladal zo secesných prvkov, čerpal v prvom rade z plošného dekorativizmu a z reminiscencií pleneristickej a impresionistickej maľby.

Monografia prináša svieži a nekonformný pohľad na tvorbu Viktora Freša (1974), multimediálneho umelca, ktorého dosiaľ mediálne najznámejšou realizáciou je socha Pičus (2015). Frešovo pätnásťročné pôsobenie na výtvarnej scéne komentujú kurátori Katarína Bajcurová, Vladimír Beskid, Lucia Gavulová a Peter Tajkov. Ich texty dopĺňa bohatý obrazový materiál, dokumentujúci Frešove maľby, konceptuálne nemateriálne, prevažne textové výstupy, fotografie a v neposlednom rade aj sochy a objekty. Dvojjazyčná, anglicko-slovenská publikácia vyniká odvážnym a originálnym prístupom v rámci grafického spracovania.

V zvláštnej kultúrnej situácii, keď sa v 2. polovici 80. rokov 20. storočia synchronizovali nesúrodé a konfliktné hnutia, bola SYZÝGIA veľmi špecifickou skupinou. Astronomický význam jej názvu – spoločný termín pre opačné javy, konjukciu a opozíciu – metaforicky charakterizoval kultúrnu situáciu v čase konfliktu postmoderny s jej modernistickým a disidentským pozadím na domácej scéne. Názov odrážal aj neobvyklé generačné spojenie štyroch mladých umelcov, ešte študentov – Gabriela Hošovského, Martina Knuta, Miloša Nováka a neskôr aj Pavla Pochylého – a Rudolfa Sikoru, ktorý spolu so Stanom Filkom a Júliusom Kollerom patril na prelome 60. a 70. rokov k predstaviteľom konceptuálneho umenia a vizuálnej kozmológie. Z dnešného pohľadu ukazuje SYZÝGIA zložitosť a rozpory postmoderného hnutia oproti tomu, čo sa spočiatku javilo a riešilo ako jednoduchá polarita tzv. neoavantgardy a postmoderny.

Kniha predstavuje výber z tvorby Ivana Matejku (1942). Tento výrazný fotografický talent sa už v mladosti stal priekopníkom výtvarne orientovanej fotografie na Slovensku. Výtvarní (tzv. umeleckí) fotografi sa po rokoch diktátu socialistického realizmu usilovali oslobodiť fotografiu od verného reprodukovania skutočnosti s cieľom vytvoriť autonómne výtvarné dielo. Matejka patril medzi tých, ktorí v tomto smere zašli najďalej. Na rozdiel od svojich kolegov takmer nikdy nezasahoval do technologických procesov pri vzniku snímky, ale vystačil si so základnými funkciami fotoaparátu. Zanedbané kulisy reálneho socializmu sa v jeho podaní zmenili na detailne rozvrhnuté, rafinované estetické objekty. Máloktorý fotograf pritom vyťažil zo spustnutej reality a civilizačného odpadu toľko krásy.

Kniha predstavuje osobnosť maliara Jozefa Vrtiaka (1920 - 1993), ktorý je pre súčasné publikum takmer neznámou osobou a to aj napriek faktu, že aktívne pôsobil na výtvarnej scéne od 50. do začiatku 90. rokov 20. storočia. Rodák z turčianskej obce Ďanová, ktorý takmer celý život strávil v Bratislave, sa najskôr dvadsať rokov profesionálne venoval ilustrácii a grafike, aby konečne v roku 1972 vstúpil do povedomia aj ako maliar s osobitým symbolicko-metaforickým vyjadrovaním ukotveným vo figurálnej maľbe. Ako aktívny ľavicový intelektuál v maľbe zhmotnil svoje filozofické myslenie, vychádzajúcej z antickej materialistickej filozofie (najmä Herakleita) a jej základných postulátov (dialektika protikladov, hmota, aktivita, pasivita a pod.), pomocou ktorých si vytvoril svoj vlastný súbor symbolov a metafor. Prostredníctvom nich hľadal a definoval odpovede na základné otázky bytia a fungovania sveta. 

Prezentovaná monografia po prvýkrát v slovenskej historiografii predstavuje ucelené syntetické dielo o dejinách výroby kameniny v meste Kremnica z obdobia rokov 1815 – 1956 a jej továrne, ktorá sa v polovici 19. storočia radila medzi jednu z najlepších v celom Uhorsku. Toto svedectvo autorka prináša na 208 stranách v troch kapitolách s chronologickým obrazom o vzostupe, sláve a nezvratnom zániku kameninovej továrne v Kremnici, ktorej úspechy sa šírili do Južnej i Severnej Ameriky, Austrálii, Egypta, Libanonu, Iránu, Indie, Turecka, Španielska, Anglicka, Belgicka, Bulharska, Holandska, Maďarska, Nemecka, Rakúska, Rumunska, Talianska ale i Francúzska. Záujemcovia o túto históriu sa dočítajú nielen o vývoji v továrni, majiteľoch, zamestnancoch, no upúta ich i problematika vyrábaného úžitkového a dekoratívneho sortimentu tak kameninového, fajansového, ako i podloženého kremnického porcelánu. Kniha prináša čitateľovi i pohľad na budovanie továrne a celého výrobného komplexu ako aj na priebeh a technológiu výroby kremnickej kameniny. Doplnená je množstvom obrazovej dokumentácie dobových listín, plánov továrne, ale aj fotografií vlastníkov či pracovníkov závodu. No najväčšie zastúpenie okrem textu má 190 fotografií zachovaných výrobkov kameninovej továrne s popisným katalógom zo všetkých období jej existencie.

Prievozník je pomenovanie pre istý typ umelca: ide o koncepciu tvorby založenú na špecifických prechodoch medzi umením a neumením. Publikácia ponúka premyslenie vzťahu medzi vizuálnou tvorbou a premenami myslenia spolu s vnímaním; zhodnocuje vzťah medzi umelcami a neumelcami a jeho dôležitosť v samom procese tvorby; do tretice predkladá do značnej miery netypické vysvetlenie úlohy ľudskej figúry vo výtvarnom umení.

Výtvarná monografia Viera Gergeľová a Jan Lebiš je spoločná, obojstranná publikácia, ktorá dokumentuje ilustrátorské, grafické a maliarske dielo manželov grafikov, bohatým obrazovým materiálom s textami Fedora Krišku, Ivety Gal Drzewieckej, Miroslava Cipára, Rudolfa Krivoša a  Lucie Lebišovej.

Gergeľová a Lebiš sú významnými osobnosťami slovenského výtvarného prostredia v oblasti ilustračnej tvorby pre detského aj dospelého čitateľa a aj v oblasti voľnej grafiky.

Patrili k prvým absolventom grafickej špeciálky vedenej Vincentom Hložníkom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Do výtvarného diania vstúpili na prelome 5o. a 60. rokov, boli členmi Clubu grafikov, ktorý sa snažil o zachovanie pôvodného poslania grafiky. Ich ilustrácie detských kníh patria dnes do zlatého fondu slovenskej ilustrácie. Tituly ako Čin čin, Hop čižmičky sto míľ, sa stali súčasťou detstva niekoľkých generácií slovenských detských čitateľov.                                               

Katarína Bajcurová sa rozhodla pre historickú panorámu vývoja 70 rokov slovenského sochárstva. Spláca tak starý symbolický „dlh“ disciplíne i samotným tvorcom. V centre jej záujmu je klasické (tradičné) sochárstvo, ako aj problematika objektu a inštalácie. Autorka charakterizuje premeny sochárskeho myslenia na pozadí spoločenských zmien, poukazuje na miestne špecifiká v konfrontácii so svetom, ako aj na prínosy osobností v jednotlivých historických obdobiach. Interpretuje kľúčové, ikonické diela a pokúša sa sformulovať, čo je v slovenskom sochárstve autentické a prečo.

Za vznikom takmer 360-stránkovej publikácie je 12-členný kolektív historikov a architektov, na čele s editorkou Katarínou Voškovou. Monografia prináša kapitoly o architektúre a umení tohto chrámu v jeho postupných premenách.

Jednotlivé kapitoly sú ilustrované fotografiami Martina Marenčina a Lukáša Rohárika, vytvorenými pre túto príležitosť. Uplatňujú sa v nej však aj reprodukcie grafík a fotografií z archívnych zdrojov a rad architektonických rekonštrukcií Marcela Mészárosa. Kniha postupne približuje jednotlivé stavebné vývinové etapy kostola, jeho pôvodné zariadenie a osudy umeleckých diel, ktoré boli s týmto chrámom spojené v jeho vyše päťstoročnej histórii. Najobsiahlejšie kapitoly sa zaoberajú obdobím gotiky a baroka – dvoch najvýznamnejších epoch z hľadiska dejín umenia.

Untertitel: Výber osobností česko-slovenského sochárstva.

Výstavný a publikačný projekt prezentuje výber ženských osobností československého sochárstva, ich prínos a špecifiká pre dejiny výtvarného umenia v tematických okruhoch, ktoré objasnia nástup žien do sochárskeho umenia, ich pozíciu a umelecké výsledky v sochárstve, považované za výrazne mužské teritórium. Ženské autorky však v ňom našli a mali priestor, ktorého dimenzie je potrebné pripomenúť a „oprášiť“. Výstava a katalóg sa zamerajú na sochárky, ktoré absolvovali klasické sochárske štúdium (ŠUP v Bratislave, AVU v Prahe, VŠUP v Prahe, VŠVU v Bratislave) a mnohé z nich sú neznáme, zabudnuté, stratené, opomenuté dejinami, teóriou umenia a múzejnými zbierkami, alebo predstavované v kontexte úžitkového a dekoratívneho umenia. Dôraz je postavený na autorky tvoriace na Slovensku s doplnením o výber diel sochárok z českého prostredia, niektorých z nich u nás doposiaľ nepredstavených a takmer neznámych (Hana Wichterlová, Vlasta Prachatická).