Kunst

Katalog výstavy. Sochár Štefan Hudzík (1954-) brilantne pracuje s drevom a kameňom. Akoby bol predurčený na to svojim štúdiom na Strednej škole umeleckého priemyslu, kde študoval rezbárstvo u profesora Korkoša a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave figurálne sochárstvo.

Maliarka (1920-2012) – hľadačka najmä v 60-tych rokoch objavovala pre slovenské maliarstvo nové a formujúce cesty abstrakcie. Takúto reprezentačnú knihu si už dávno zaslúžila. Autorka textov a výberu obrazov v publikácii Katarína Bajcurová, dlhodobo s Vierou Kraicovou spolupracovala, často jej obrazy vystavovala a nich písala. Kraicovú považovala a stále považuje za výnimočnú a formujúcu nielen na Slovensku, ale i v európskom a najmä stredoeurópskom priestore.

Július Koller (1939 – 2007) sa stal jedným z mála domácich umelcov, ktorých kvality oceňuje i západný umelecký svet. Po individuálnych výstavách v Kolíne nad Rýnom, Paríži, Viedni a po nákupoch jeho diela do prestížnych zbierok parížskeho Centre Georges Pompidou alebo londýnskej Tate Gallery sa SNG po rokoch vracia k tvorbe etablovaného autora a pripravuje jeho prvú monumentálnu retrospektívu a reprezentatívny katalóg. Výstava sústredí najdôležitejšie diela z domácich a zo zahraničných verejných aj súkromných zbierok, a po premiére v Bratislave by mala mať reprízy v niekoľkých zahraničných múzeách umenia.

Ivan Pavle (1955-) je jednou z najvýraznejších osobností strednej maliarskej generácie na Slovensku. Jeho maliarsky výraz nesmeroval k hľadaniu módneho prejavu, ale k podstate umeleckej tvorby. Maľovanie mu splývalo so životom - vždy bol maliarom so silnou sebadisciplínou. Od začiatku bol ukážkovým figuralistom, študoval hmotu, analyzoval možnosti rozkladu tejto hmoty, pohybu či jeho sekvencií. Zobrazoval ľudské emócie v uvoľnených psychických stavoch. Nebolo podstatné, či figúry mali výrazne expresívny alebo meditatívny charakter, vždy mali silný výraz s dôslednou znalosťou anatómie. Monografia od uznávaného výtvarného teoretika Ivana Jančára zachytáva doterajšiu tvorbu tohto výnimočného solitéra, ktorý vďaka svojim maliarskym kvalitám patrí medzi najvýznamnejšie zjavy súčasnej slovenskej maliarskej tvorby. Text in Slowakisch und Engl.

Medvecká bola svojou tvorbou, životom i kultúrno-spoločenskou prácou pevne spätá s rodnou Oravou. Vyštudovaná učiteľka pôvodne pôsobila na viacerých oravských školách. Už vtedy spoznala krásu prírody a ľudí Oravy. V zložitých rokoch 1942 – 1947 študovala maľbu v Bratislave, vo Viedni a v Prahe. V tom čase tiež spoznala časť európskej maliarskej moderny. Blízke jej bolo aj dielo prof. Jána Mudrocha a niektorých našich starších klasikov a maliarov Generácie 1909. Po ukončení štúdia sa v roku 1947 vrátila domov na Oravu. Spolu s manželom, maliarom Ctiborom Belanom, synom a dcérou žila v Medvedzí, kde v roku 1979 otvorili Galériu Márie Medveckej.

V jej tvorbe – maľbe a kresbe – dominovala krajina, príroda. Boli to aj figurálne kompozície a pracovné motívy, po roku 1950 poznamenané doktrínou socialistického realizmu. Maľovala aj kvetinové zátišia a obľúbené, civilistické i emotívne, detské portréty. Popisný realizmus vystriedala jej vrúcna a rýdza realistická maľba – maľba vnútornej sily, expresie, dynamického rukopisu i pôsobnosti farebných nálad a vôní oravskej krajiny v premenách ročných období. Mária Medvecká sa tak stala jedinečnou maliarkou „jej" Oravy.

Texty katalógu pripomínajú aj doteraz málo publikované širšie ľudské i maliarske kontexty v našej výtvarnej kultúre druhej polovice 20. storočia.Text in Slowakisch und Engl.

Podľa Bachratého je Čepec( 1954-) jeden z posledných slovenských žijúcich surrealistov, ktorý sa hlási k Salvatorovi Dalimu, českému poetizmu i k domácim tendenciám. Jedinečné sú jeho ironické kompozície, ktorými umelecky reaguje na spoločenské a politické dianie. Potvrdzujú to obrazy Umlčaný, Ideme do Európy, Posledná schôdza ROH, Prílet vládnej delegácie, Prechádzka s Veľkým Vodcom, Komouš, Krajina červených (pieskov), Súdruhovia, prečo? a ďalšie.

Bohdan Hostiňák (1968-) je výraznou maliarskou osobnosťou strednej generácie na Slovensku. Nástup jeho maliarskej tvorby sa datuje do 90-tych rokov 20. storočia. Je preňho typické zanietenie pre maľbu, tematicky kontinuálne spracováva antické témy do súčasného jazyka. Nová, exkluzívna monografia jeho diela na 176 stranách obsahuje úvodnú štúdiu Juraja Mojžiša v slovenčine a angličtine, ako aj 80 kvalitných farebných reprodukcií Hostiňákových malieb.

Untertitel: Dynamický konštruktivizmus. Svetelno-kinetické objekty, opticko-reflexné objekty, grafika.

Katalog výstavy, Milan Dobeš (1929-) v Přerove. V rokoch 1951 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesorov Ladislava Čemického, Bedricha Hoffstädtera a na oddelení krajinárskeho maliarstva u prof. Dezidera Millyho. Od roku 1960 sa venuje tvorbe vizuálno-kinetických a svetelno-kinetických objektov. Napísal manifesty o Svetle a pohybe a o Dynamickom konštruktivizme.Zúčastnil sa na významných výstavách opticko-kinetického umenia doma a v zahraničí.

Obsahuje informácie o tvorbe umelcov, ich biografické údaje v chronológii, popisky k dielam. Vývarné dielo Mariána Čunderlíka (1926 - 1983), Anastázie Miertušovej (1927 - 2002) a Marianny Arvay Čunderlíkovej (1971) predstavuje výnimočný pohľad na osudy slovenskej kultúry po roku 1945. 

Jedinečná a veľkolepá kniha fotografií predstavuje tvorbu renomovaného slovenského fotografa Karola Kállaya od päťdesiatych rokov 20. storočia až do posledných chvíľ tohto umelca. Publikácia obsahuje pôsobivé fotografické reportáže z jeho ciest po svete i exotických krajinách ako Kórea, Jemen, Mexiko, Kuba a Austrália, ale aj zo Slovenska. Reportáže dopĺňajú krátke úvodné komentáre autora v slovenčine, angličtine, nemčine, francúzštine a španielčine.

Rozsiahle dielo Vincenta Hložníka (1919 — 1997) sa stalo základom slovenského moderného výtvarného prejavu. Maliar, grafik, ilustrátor, vysokoškolský profesor, národný umelec Vincent Hložník je jednou z najvýznamnejších osobností slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Súčasťou vrcholného moderného umenia na Slovensku je najmä fenomén známy pod názvom Hložníkova grafická škola. Jeho nové smerovanie vo výtvarnom umení inšpiratívne ovplyvnilo generáciu jeho súčasníkov i nasledovníkov a patrí k trvalým hodnotám slovenskej výtvarnej kultúry.

Vincent Hložník bol maliarom európskeho rozmeru a patril k prvým zásadným slovenským ilustrátorom — ilustroval približne tristo kníh. Neodmysliteľnou súčasťou tvorby tohto veľkého umelca sú monumentálne práce — mozaiky a vitráže v kostoloch po celom Slovensku. Vystavoval doma, ale aj v Taliansku, Maďarsku, bývalom Sovietskom zväze, Mexiku, Veľkej Británii, Egypte a v iných štátoch. Táto monografia o živote a diele Vincenta Hložníka je výsledkom dlhoročnej práce. Jej cieľom je prispieť k poznaniu tvorby, ktorej veľkosť charakterizuje prelínanie intelektu a fantázie na ceste pod povrch javov nášho sveta.

Majerníkov (1909 Veľké Kostoľany — 1945 Praha) groteskný, občas až krutý pohľad na realitu slovenskej dediny a následne na parížske a pražské veľkomesto bol v jeho ponímaní a podaní v slovenskom výtvarnom umení tohto obdobia ojedinelý jav. V jeho neskoršej tvorbe sa objavili autorovi duševne i duchovne príbuzné postavy bezútešných a utrápených ľudí, ktorí nedokázali uniknúť večnej tragike pozemského údelu človeka: jazdec, toreador, tulák, cirkusant, krasojazdec, vandrovník, Don Quijote, utečenec, klaun, pútnik, vojak a opäť jazdec – množstvo variantov človeka na cestách, na večnej pozemskej púti odniekadiaľ niekam. Maliarove osobné životné pocity z prežívania nevyliečiteľnej choroby splývali s úzkosťou jeho spolupútnikov, ktorá bola v dobovej atmosfére konca tridsiatych rokov 20. storočia čoraz citeľnejšia. V jeho zrelej tvorbe zotrvala postava tragického hrdinu Dona Quijota. Spôsob, akým rytier prechádzal životom a svetom, v ktorom vymizla česť a šľachetnosť, mu poslúžil ako príklad povznesenia sa nad každodenné ponižovanie, bezmocnosť a útrapy života. Umelec sa v jeho postave našiel, požičiaval si jeho tvár a tieto zobrazenia môžeme interpretovať ako skrytý autoportrét. Odveká cesta hľadania nehynúcich ideálov a napĺňania skutočných i domnelých ušľachtilých cieľov s vážnym zámerom a tragickým záverom sa stala údelom aj maliara Cypriána Majerníka. Text in Slowakisch und Engl.

Zuzana Bobovská - Bošková sa narodila 8.marca 1957 v Považskej Bystrici.Publikácia  Zuzana Bobovská - Bošková, maliarka, je už šiestou časťou z cyklu  najlepších maliarov Považskej Bystrice, ktorých autorom a vydavateľom je historik a zberateľ Milan Belás.  V tejto kolekcii doteraz vyšli nasledovní umelci: Alojz Viliam Fábry, Zuzana Vaňousová - Krónerová, Imrich Weiner Kráľ, Ján Rojko a Milan Sládek. 

Publikácia sa venuje problému vzťahu slova a obrazu v slovenskom vizuálnom umení s dôrazom na umenie 60. a 70. rokov 20. storočia, pričom uhol pohľadu na danú problematiku je rozšírený aj o filozoficko-estetický aspekt, vďaka ktorému text nadobúda širšie kontexty. Text je rozdelený do nasledovných okruhov: Ut pictura poesis, Kaligrafia - ručne maľované písmená, Experimentálna poézia a jej podoby vo vizuálnom umení, Intertextovosť - nový spôsob výstavby umeleckého textu, Mapa - spojenie vizuálnej reprezentácie a jazykovej referencie.

Slovenské akčné umenie 60. rokov, ktoré vzniklo v kontexte komunistického režimu, nadobudlo v špecifickej spoločensko-politickej situácií určité charakteristické črty. Ťažiskom predpokladaného výskumu je obdobie rokov 1965-1972, ktoré je možné označiť za prvú fázu akčného umenia. Bolo poznačené pluralitou umeleckých smerov, čulými medzinárodnými kontaktami a slobodnými tvorivými experimentami. Táto etapa bola ovplyvnená prvými akciami po roku 1965 a od roku 1972 návratom k oficiálnej doktríne socialistického realizmu.Výskum akčného umenia s predstaviteľmi ako Peter Bartoš, Július Koller, Vladimír Popovič, Jana Želibská, Milan Adamčiak a Róbert Cyprich a.i., tvorí rámec druhej časti knihy venovanej akciám Alexa Mlynárčika, ktorý v období rokov 1965-1972 zorganizoval viaceré významné akcie. Prvotným cieľom bolo zozbierať ich podrobnú dokumentáciu, pretože boli z dôvodu ich efemérneho charakteru ťažko zrekoštruovateľné. Mlynárčikov umelecký prínos získal výnimočnú pozíciu aj vďaka dlhoročnej spolupráci s francúzskym kritikom Pierrom Restanym, preto sa pozornosť zameriava na inšpiráciu filozofiou nového realizmu a odzrkadlenie tohoto smeru v jeho diele, ako aj na komparáciu kreatívnych prístupov L. Schwittersa, M. Duchampa či P. Manzoniho. Nové skutočnosti prinieslo priame porovnanie s inými akčnými umelcami a ich postupmi, na príklad s happeningami Allana Koprowa či Wofa Vostella.