Kunst

Rozsiahle dielo Vincenta Hložníka (1919 — 1997) sa stalo základom slovenského moderného výtvarného prejavu. Maliar, grafik, ilustrátor, vysokoškolský profesor, národný umelec Vincent Hložník je jednou z najvýznamnejších osobností slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Súčasťou vrcholného moderného umenia na Slovensku je najmä fenomén známy pod názvom Hložníkova grafická škola. Jeho nové smerovanie vo výtvarnom umení inšpiratívne ovplyvnilo generáciu jeho súčasníkov i nasledovníkov a patrí k trvalým hodnotám slovenskej výtvarnej kultúry.

Vincent Hložník bol maliarom európskeho rozmeru a patril k prvým zásadným slovenským ilustrátorom — ilustroval približne tristo kníh. Neodmysliteľnou súčasťou tvorby tohto veľkého umelca sú monumentálne práce — mozaiky a vitráže v kostoloch po celom Slovensku. Vystavoval doma, ale aj v Taliansku, Maďarsku, bývalom Sovietskom zväze, Mexiku, Veľkej Británii, Egypte a v iných štátoch. Táto monografia o živote a diele Vincenta Hložníka je výsledkom dlhoročnej práce. Jej cieľom je prispieť k poznaniu tvorby, ktorej veľkosť charakterizuje prelínanie intelektu a fantázie na ceste pod povrch javov nášho sveta.

Monografia slovenského výtvarníka Petra Rollera (1948-).

Peter Roller je známy nielen na domácej umeleckej scéne ale aj v zahraničí. Na stránke môžete nájsť výber z jeho sochárskej tvorby, maľby, kresby. Ťažiskom jeho tvorby je práca s kameňom. V súčasnosti však využíva oceľ, nerez a venuje sa tvorbe modelov monumentálnych objektov.

Venuje sa monumentálnej i komornej plastike, kresbe a grafike. Od roku 1976 vystavuje na významných výstavách slovenského umenia doma i v zahraničí. Zúčastnil sa vyše 40 medzinárodných sochárskych sympózií po celom svete. Monumentálne diela Petra Rollera sú na viacerých miestach na Slovensku i v zahraničí. Komornou tvorbou a kresbami je zastúpený v zbierkových fondoch v galériách a v súkromných zbierkach na Slovensku i v zahraničí. Text in Slowakisch und Engl.

Zuzana Bobovská - Bošková sa narodila 8.marca 1957 v Považskej Bystrici.Publikácia  Zuzana Bobovská - Bošková, maliarka, je už šiestou časťou z cyklu  najlepších maliarov Považskej Bystrice, ktorých autorom a vydavateľom je historik a zberateľ Milan Belás.  V tejto kolekcii doteraz vyšli nasledovní umelci: Alojz Viliam Fábry, Zuzana Vaňousová - Krónerová, Imrich Weiner Kráľ, Ján Rojko a Milan Sládek. 

Publikácia sa venuje problému vzťahu slova a obrazu v slovenskom vizuálnom umení s dôrazom na umenie 60. a 70. rokov 20. storočia, pričom uhol pohľadu na danú problematiku je rozšírený aj o filozoficko-estetický aspekt, vďaka ktorému text nadobúda širšie kontexty. Text je rozdelený do nasledovných okruhov: Ut pictura poesis, Kaligrafia - ručne maľované písmená, Experimentálna poézia a jej podoby vo vizuálnom umení, Intertextovosť - nový spôsob výstavby umeleckého textu, Mapa - spojenie vizuálnej reprezentácie a jazykovej referencie.

Slovenské akčné umenie 60. rokov, ktoré vzniklo v kontexte komunistického režimu, nadobudlo v špecifickej spoločensko-politickej situácií určité charakteristické črty. Ťažiskom predpokladaného výskumu je obdobie rokov 1965-1972, ktoré je možné označiť za prvú fázu akčného umenia. Bolo poznačené pluralitou umeleckých smerov, čulými medzinárodnými kontaktami a slobodnými tvorivými experimentami. Táto etapa bola ovplyvnená prvými akciami po roku 1965 a od roku 1972 návratom k oficiálnej doktríne socialistického realizmu.Výskum akčného umenia s predstaviteľmi ako Peter Bartoš, Július Koller, Vladimír Popovič, Jana Želibská, Milan Adamčiak a Róbert Cyprich a.i., tvorí rámec druhej časti knihy venovanej akciám Alexa Mlynárčika, ktorý v období rokov 1965-1972 zorganizoval viaceré významné akcie. Prvotným cieľom bolo zozbierať ich podrobnú dokumentáciu, pretože boli z dôvodu ich efemérneho charakteru ťažko zrekoštruovateľné. Mlynárčikov umelecký prínos získal výnimočnú pozíciu aj vďaka dlhoročnej spolupráci s francúzskym kritikom Pierrom Restanym, preto sa pozornosť zameriava na inšpiráciu filozofiou nového realizmu a odzrkadlenie tohoto smeru v jeho diele, ako aj na komparáciu kreatívnych prístupov L. Schwittersa, M. Duchampa či P. Manzoniho. Nové skutočnosti prinieslo priame porovnanie s inými akčnými umelcami a ich postupmi, na príklad s happeningami Allana Koprowa či Wofa Vostella.

Graphic Design in Slovakia after 1918.Prvý diel z plánovaného cyklu Ľubomíra Longauera Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918 nesie názov Modernosť tradície. Autor sa venuje začiatkom slovenskej úžitkovej grafiky. Po pomalom rozbehu došlo k nebývalému rozmachu slovenského kultúrneho života. Koncom dvadsiatych rokov sa výraznejšie presadili Martin Benka, Andrej Kováčik, Jaroslav Vodrážka, Karol Ondreička, Jozef Cincík, Štefan Bednár a koncom tridsiatych rokov Rudolf Fabry. Každý z nich má v knihe svoj medailón, ktorý predstavuje umelcovu tvorbu počas celého jeho života. Okrem toho sú v knihe kapitoly, ktoré sa zaoberajú celkovou situáciou v slovenskej úžitkovej grafike v rokoch 1918 až 1938. Publikácia je bohato ilustrovaná stovkami dobových prác, z ktorých väčšina patrí medzi zabudnuté a v tomto rozsahu a kontexte ešte nebola publikovaná.