Sprachwissenschaft

V r. 2010 sa kolegovia a žiaci J. Horeckého stretli v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach na konferencii Človek a jeho jazyk. Prednesené príspevky sú zhrnuté v rovnomennej publikácii, ktorá voľne nadväzuje na tituly Človek a jeho jazyk 1. Jazyk ako fenomén kultúry (Bratislava, 2000) a Človek a jeho jazyk 2. Jazyk ako pamäť kultúry (Bratislava, 2001). Tretí zväzok s podtitulom Inšpirácie profesora Jána Horeckého obsahuje 62 príspevkov, v ktorých autori neraz uplatnili postup príznačný aj pre neho: zamýšľali sa nad podstatou jazyka a javov s ním spätých, kládli otázky, poctivo na ne hľadali odpovede. Príspevky sú pestré z hľadiska tém, obsahu i žánru a odrážajú tak šírku a pestrofarebnosť pôsobenia profesora J. Horeckého, jeho otvorenosť pre rôznorodosť vedeckých názorov a prístupov k predmetu výskumu, úctu k jazyku a jeho používateľom.

Autor predstavuje zloženosť v jazyku ako prejav pôsobenia princípu analytizmu v stavbe jazyka a rozoberá ju jednak na lexikálnej úrovni jazykovej stavby (na príklade lexikalizovaných spojení s kategoriálnym slovesom a podstatným menom) a osobitne na syntaktickej úrovni jazykovej stavby (na príklade zložených vetných členov a zložených syntagiem s posesívnym významom). Predkladá vlastnú koncepciu zloženého vetného člena. Osobitnú pozornosť venuje javu neplnovýznamovosti v jazyku a konceptu kategoriálnych slov, t. j. kategoriálnych slovies a podstatných mien. Teoretické výklady približuje rozborom bohatých dokladov z literárneho jazyka.

Monografia obsahuje sedem štúdií, ktoré vznikli v rámci projektu Fenologický vývin slovenčiny vo svetle súčasného stavu historickej jazykovedy, realizovaného v oddelení dejín slovenčiny, onomastiky a etymológie Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v rokoch 2015 - 2018. Štúdie sú tematicky späté a zameriavajú sa na jednotlivé aspekty (fenologického vývinu slovenského jazyka). Pri výskume vedúcom k ich vypracovaniu bol využitý bohatý materiál nárečového archívu dialektologického oddelenia ústavu, nie vždy náležite zohľadňovaný v diachrónnej slovakistike a slavistike.

Jadro práce tvoria tri tematické bloky, ktoré len v hrubých líniách rámcujú jednotlivé oblasti záujmu K. Buzássyovej. Prvý zväzok obsahuje Predhovor, Editorské poznámky, analytickú štúdiu editoriek Klára Buzássyová v kontexte slovenskej a európskej jazykovedy a prvý tematický blok Význam slova: lexikálna a gramatická sémantika v pohybe so 42 štúdiami. Druhý zväzok zahŕňa zvyšné dva tematické bloky – Tvorba slova: dynamika odvodzovacích procesov a Kultúra slova: sociolingvistický a pragmatickolingvistický pohľad so 43 štúdiami. Niektoré štúdie pôvodne publikované hlavne v zahraničných zborníkoch boli doteraz slovenským čitateľom menej známe a ich zaradením do tohto výberu sa dopĺňajú chýbajúce kamienky v mozaike vedeckej tvorby jubilantky. Výber z diela uzatvára Literatúra a Bibliografia prác Kláry Buzássyovej za roky 1961 – 2018.

Vysoké Tatry, najmenšie veľhory sveta, majú zložité dejiny zahalené závojom dodnes neodhalených tajomstiev. Mnohé sa skrývajú už v názvoch pohoria, jeho vrchov a dolín. Ani pôvod názvu Tatry dodnes nie je uspokojivo vysvetlený. A kde sa vzali názvy ako Čubrina, Furkota, Giewont, Kasprov vrch, Terianske pleso? Niektoré netaja svoj pôvod v generáciách starých baníkov a hľadačov pokladov, ktorí Tatry navštevovali do pradávna – Banský žľab, Handel, Meďodoly, Piargova dolinka... Pôvod iných názvov sa zdá byť na prvý pohľad jednoznačný – Kôprovský štít, Mačacie veže, Pyšný štít, Žabie plesá... A predsa môžu mať nečakané korene. Erudovaný znalec histórie Tatier i Spiša Anton Marec sa mnoho rokov venoval štúdiu etymológie tatranských názvov a ponúka čitateľom na prvý pohľad až neuveriteľné zistenia. Nadväzuje pritom na svoju knihu Spišské nomen omen (2017), hľadá a nachádza korene miestnych názvov v slovnej zásobe dávnych nemeckých kolonistov, čo prichádzali pod Tatry už od 12. storočia, ba až vo výrazoch starogermánskeho pôvodu. 

V úvode knihy sa nachádza stručný prehľad vzniku a vývinu priezvisk od prímen a prídomkov až po dnešné dedičné priezviská, jazyková a gramatická charakteristika i prechyľovanie priezvisk. Autor venuje pozornosť aj rozšíreniu a frekvencii niektorých priezvisk na Slovensku. V druhej časti publikácie sa podrobnejšie uvádzajú najčastejšie priezviská, ktoré sa utvorili z rodných (krstných) mien, z názvov remesiel a zamestnaní, z pomenovaní rodinných a príbuzenských vzťahov, priezviská podľa spoločenského zaradenia, pôvodu a vlastností a charakteristika frekventovaných i menej častých prípon, pomocou ktorých sa slovenské priezviská tvorili. V samostatnej kapitole autor voľnejšie vysvetľuje pôvod niektorých na prvý pohľad možno nepriezračných priezvisk, spôsob výskumu, pomocou ktorého dospel k uvedeným zisteniam, a rôzne zaujímavosti, s ktorými sa stretol počas štúdia a skúmania vývinu slovenských priezvisk.

Táto publikácia prináša vzácny a originálny nárečový materiál v podobe svedectiev a výpovedí Slovákov žijúcich v čase vypuknutia veľkého vojenského konfliktu, ktorý prerástol hranice európskych krajín a nadobudol svetové rozmery. Slovensko a jeho obyvatelia sa na počiatku 20. storočia, nie vlastným pričinením, stali súčasťou vojnových hrôz, ktoré mali byť začiatkom veľkých zmien vo vtedajšej Európe a nanovo pretvoriť jej mapu. O svojich zážitkoch rozprávajú nielen vojaci ako priami účastníci bojov, ale aj ich najbližšší príbuzní, ktorých vojna zasiahla nepriamo.

Poslanie publikácie je viacúčelové: okrem čitateľského zážitku môžu texty poslúžiť na ďalšie štúdium jazykovedcom, dialektológom, historikom jazyka, folkloristom a tiež etnológom, historikom a iným odborníkom, ktorí chcú prehĺbiť svoje bádanie, či už v oblasti jazyka a zemepisných nárečí a vývinu na Slovensku, alebo aj v otázkach týkajúcich sa napr. histórie prvej svetovej vojny či jej ničivého dopadu na ľudstvo a vznik nezmazateľných zápisov v jeho pamäti.

Monografia prináša originálne výsledky niekoľkoročného výskumu vývinu reči slovensky hovoriacich detí v ranom veku. Sústreďuje sa na vývin slovnej zásoby, slovotvorby, gramatiky, konkrétne pádu a syntaxe, ako aj na predpoklady a súvislosti tohto vývinu. Poznatky o vývine reči kombinuje s poznatkami o charaktere reči matiek a otcov orientovanej na dieťa, ktorá sa sleduje už od prenatálneho obdobia vývinu dieťaťa. Okrem výsledkov primárneho lingvistického výskumu prináša publikácia návrhy na ich aplikáciu v logopedickej praxi.

Zborník na počesť Slavomíra Ondrejoviča je súborom štúdií z vedeckej konferencie (Socio)lingvistika - perspektívy, limity a mýty, ktorá sa konala 11. - 13. 4. 2016 v Smoleniciach. Konferencu organizačne pripravil Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Do zborníka prispelo 56 autorov.

Nový frekvenčný slovník zachytáva slovnú zásobu súčasnej slovenčiny, ako sa používala v rozpätí 25 rokov z prelomu 20. a 21. storočia, a je založený na textových a jazykových zdrojoch Slovenského národného korpusu Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV: - na korpuse prim-7.0-frk v rozsahu vyše 250 miliónov slovných a iných jednotiek nachádzajúcich sa v textoch z r. 1991 – 2015, ktorých zloženie je vyvážené (umelecký, náučný a publicistický štýl sú zastúpené rovnako jednou tretinou textov); - na morfologickej databáze – slovníku tvarov Slovenského národného korpusu. Frekvenčný slovník slovenčiny na báze Slovenského národného korpusu obsahuje takmer 30 000 najfrekventovanejších slov v týchto častiach:

Slovník lem podľa absolútnej frekvencie Slovník lem podľa priemernej redukovanej frekvencie Slovník lem podľa abecedy s rozšírenými frekvenčnými údajmi.

Hlavným zámerom vysokoškolskej učebnice Prednášky a praktiká z morfológie slovenského jazyka I a jej nadväznou časťou Prednášky a praktiká z morfológie slovenského jazyka II je ponúknuť aktualizovaný systémovolingvistický popularizačno-didaktický výklad morfológie slovenského jazyka, čerpajúci podnety z tradície morfologických výskumov, teoretických a didaktických výstupov morfológie spisovnej slovenčiny. Do učebníc sme sa snažili zapracúvať aj poznatky z najnovších gramatických, v užšom význame morfologických, výskumov na Slovensku, ktorých výsledky inovujú poznatky v akademickej Morfológii slovenského jazyka (1966), pretože prinášajú nové pohľady na gramatické, v užšom vnímaní morfologické javy, ktoré sú v nej spracované (prehľadovú štúdiu o dovtedajších morfologických výskumoch na Slovensku pozri Furdík, 2003, s. 42 − 48). V učebniciach sme sa teda snažili kombinovať koncepcie starších výskumov a teoretických východísk s novšími poznatkami, podloženými najmä korpusovým výskumom z neustále sa rozširujúcej elektronickej textovej databázy Slovenského národného korpusu, ktorá sa utvára od roku 2002 a systematicky spracúva slovenské texty od roku 1955 (obsahuje však aj texty staršieho datovania).

Publikácia predstavuje výber kratších príspevkov, ktoré vychádzali vo vedecko-popularizačnom časopise pre jazykovú kultúru a terminológiu Kultúra slova od jeho založenia (v r. 1966) v rubrike Spytovali ste sa. Inšpiráciou na ich napísanie boli otázky adresované jazykovej poradni Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, ktoré sa týkali rozličných oblastí používania slovenčiny. Z vyše tisíca príspevkov, ktoré boli uverejnené za posledných päťdesiat rokov v spomenutej rubrike, editorky vybrali a upravili tie, ktoré sú stále aktuálne aj pre súčasných používateľov a v ktorých sa nielen odpovedá na jednotlivé otázky, ale riešenie problému sa v nich často aj vysvetľuje. Príspevky sú rozdelené do jednotlivých kapitol podľa tematických okruhov, napr. oblasť morfológie, slovotvorby, pravopisu prevzatých slov či geografických názvov, alebo štylistiky a frazeológie. Zámerom publikácie je poskytnúť používateľom slovenčiny užitočnú a zaujímavú pomôcku.

Kniha Slované mezi tradicí a modernitou navazuje na sérii publikací projektu mladých slavistů, spojeného s Filozofickou fakultou Univerzity Karlovy v Praze. 16 textů tohoto svazku je rozděleno do čtyř dílčích oddílů (Historická sekce, Jazyková sekce, Kulturní sekce, Literární sekce). Představitelé nastupující badatelské generace z 8 zemí (Česká republika, Maďarsko, Německo, Polsko, Rusko, Slovensko, Švýcarsko, Ukrajina) nabízejí osobitý a inspirativní pohled na jeden z klíčových problémů slovanského areálu, za který lze pokládat symbiózu i střetání odkazu minulosti, tradičních hodnot s modernizačními tendencemi. Členové mezinárodního autorského kolektivu ve formě dílčích studií a z různých vědeckých hledisek (lingvistika, literární věda, historie, kulturologie) zkoumají dynamický vztah mezi historickým dědictvím a výzvami soudobého světa ve střední a východní Evropě.

Monografia sa najprv venuje základným naratologickým kategóriám, vypracovaným pre potreby literárnej vedy, konkrétne ide o nasledovné kategórie: postava, rozprávač, perspektíva, čas a priestor. V druhej časti si autor všíma súčasné teoretické uvažovanie o rozprávaní mimo literárnej vedy. Jednou zo základných sa tu stáva otázka, do akej miery je možné preniesť naratologické inštrumentárium, vypracované pre potreby literárnej vedy, do oblasti iných médií alebo disciplín.

Publikácia je na rozdiel od mnohých podobných pripravovaných publikácií, ktoré vznikli v roku 200.výročia narodenia kľúčovej postavy slovenskej kultúry, Ľ. Štúra, zameraná predovšetkým na jazykovedné a kodifikačné dielo a myšlienkový svet Ľ. Štúra v dobových a súčasných súvislostiach s výrazným poznávacím posunom, garantom ktorých sú uznávaní domáci I zahraniční jazykovedci, prekladatelia a literárni vedci. Ponúka nové aj novo videné aspekty osobnosti a diela Ľ. Štúra, je prínosom pre poznanie dejín spisovnej slovenčiny, dejín Slovenska aSlovákov v národnom i medzinárodnom kontexte.