Belletristik

Zoltán G. Meško neplánoval emigrovať, no osud to zariadil tak, že strávil takmer polstoročie mimo vlasti a stal sa uznávaným detským kardiochirurgom. V čase „Pražskej jari“ dostal pozvanie na študijný pobyt do USA a získal štipendium A. Humboldta. Leto ešte strávil s rodinou na Jadrane. Invázia vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 ho zastihla v Belehrade. Domov sa už vrátiť nechcel. Mesiac pracoval na klinike v Belehrade, potom využil ponuku na štipendium v Tübingene, kde strávil rok. V júni 1969 definitívne odchádza s rodinou do Bostonu, kde pracuje so špičkovými odborníkmi na Detskej klinike J. Harwarda. 20 rokov potom strávil v Kardiocentre sv. Františka v New Yorku. Zo zahraničia pomáhal pri budovaní detského kardiocentra v Bratislave, založil nadáciu Srdcom srdcu a pomohol vybaviť viacerým slovenským lekárom štipendijné pobyty na svetových klinikách.

Autobiografická výpoveď o živote v emigrácii s autenitickým vstupom mnohých krajanov, ktorí odišli za iným životom.

Jozef Ivaška spevák, ktorého poznajú lepšie v zahraničí ako na Slovensku, hoci zo Slovenska nikdy neodišiel. Zapustil tu pevne korene. Tu vybojoval boj s tvrdým osudom, hľadal svoje miesto v spoločnosti. Dnes využíva cenné profesionálne skúsenosti, ktoré získal nielen štúdiom operného a muzikálového spevu, ale hlavne účinkovaním na domácich a neskôr zahraničných pódiách. Skutočnosť, že to nebolo vždy jednoduché, dokazujú jednotlivé kapitoly jeho života.

Známa, skúsená autorka Viera Švenková, ktorá má na konte už sedemnásť kníh s prekladmi do jedenástich jazykov, pripravila pre čitateľov novú zbierku poviedok Hra o perly, ktorá sa tentoraz týka jesene života, vyprchávajúcich síl. Jej hlavné postavy musia zvládať aj situácie, kedy do života zasahuje zhoršujúci sa zdravotný stav – vlastný, či partnerov.

Jana Bodnárová (1950), jedna z našich najpozoruhodnejších prozaičiek, prichádza s novým románom vo fragmentoch Náhrdelník/Obojok. Dej románu rámcujú roky druhej svetovej vojny v mestečku na severe Slovenska (obyvatelia Liptovského Mikuláša sa v ňom zrejme „nájdu“) a súčasnosť.

Najnovšia kniha filozofa, politológa a publicistu Romana Michelka Eseje o kríze (vydal Politologický odbor Matice slovenskej, 2016) ) priamo nadväzuje na jeho predchádzajúcu, veľmi úspešnú knihu Eseje o globalizácii. Vo svojej analýze sa autor venuje celému komplexu príčin, ktoré viedli ku globálnej kríze.  Vo svojich esejach sa zaoberá mondragónskymi družstvami, modelom riešenia krízy na Islande, sofistikovaným progresívnym zdanením, severským modelom spoločnosti či rôznymi ekologickými konceptmi. Neobchádza ani témy ako problém vyberania renty vybranými, zväčša oligarchickými skupinami, daňové raje, či poukazuje na nebezpečné praktiky investičného bankovníctva, ktoré boli v konečnom dôsledku spúšťačom súčasnej ekonomickej krízy.

Untertitel: Balada o živote a smrti šachového génia Richarda Rétiho.

Tragické panoptikum skrivodlivo krátkeho života pezinského rodáka a prvého československého medzinárodného šachového veľmajstra Richarda Rétiho, nie je štúdiou o genialite tohto originálneho šachového novátora, nie sú to analýzy jeho majstrovských partií.Nič také. Autor rozpráva bolestný príbeh jedného nenaplneného životného sna i toho bizarného, ani nie trojročného Rétiho manželstva s krásnou o dvadsať rokov mladšou Rognedou Sergejevnou Gorodeckou, moskovskou poetkou a herečkou.

Osudy piesne Nad Tatrou sa blýska sú podobne pohnuté ako osudy Slovenska od čias štúrovcov. Jej prvý dochovaný zápis pochádza z roku 1844. Kto je vlastne jej autorom? A ako sa stala slovenskou hymnou? Oravský historik Peter Huba v bohato ilustrovanej monografii o inom Oravcovi – štúrovskom básnikovi Jankovi Matúškovi – podrobne vykresľuje príbeh výnimočného tvorcu, ku ktorému bol osud oveľa menej prívetivý než k jeho jednej piesni. Zachytáva chvíle zrodu a mnohých premien hymnickej piesne, desaťročia diskusií a pochybností o osobe jej autora, správnom znení druhej strofyi jej cestu na piedestál štátnej hymny – najprv v spojení s českou Kde domov můj, teraz už samostatne...   V ďalšej časti knihy nájde čitateľ súborné dielo Janka Matúšku.

Kritické, iróniou a humorom nadľahčené úvahy o spoločenských a politických problémoch, o cnostiach a nerestiach, s ktorými sa v každodennom živote potýkame a pokúšame sa ich raz serióznou analýzou, inokedy anekdotickými nápadmi riešiť... Celý tento pestrý súbor anekdot, úvah a príbehov, rozprávaný bežnou publicistickou rečou, neznižujúc sa do bulvárneho tónu a slovníka, ale ani sa nevyvyšujúc do filozofického teoretizovania, osloví rovnako každého čitateľa, ktorý vie nielen čítať, niekedy aj medzi riadkami, ale prečítané aj domýšľať a pochopiť.

V desiatke malebných, u nás nikdy nevydaných poviedok ožívajú predkovia našich dolnozemských krajanov z počiatku minulého storočia. Ako žili a uvažovali, v čo verili a ako vtedy vyzerala ich reč? Prečo autor poviedok Gabor Kosteľnik po Bernolákovi a Štúrovi kodifikoval i východnú slovenčinu a za čo ju považoval? Zoznamujúc nás s rázovitými obyvateľmi svojej rodnej obce prezrádza autor veľa i o sebe. Čo nedopovedal, doplnia na konci knižky jeho mladší kolegovia. Vtáka poznáš po perí, človeka po reči. Valaski človek nech vás dovedie k úprimnému záujmu o našich vojvodinských krajanov, bez pomocnej ruky zo starého kraja ponechaných smutnému osudu podnes neujasnenej vlastnej identity.                               

Juraj Török (Žilina, 1931), kňaz, kameraman, mystik, no predovšetkým osobnosť a nadovšetko človek. Človek par exellence, chodiaca dobrota, neha, čarovná harmónia. A vnútro bohaté na vedomosti, skúsenosti, no najmä svojou vlastnou hĺbkou a krásou. To Juraj Török dokorán pootvorí len zriedka. Sedemnásť hodín duchovných rozhovorov ponúka bohatý materiál aj pre odbornú reflexiu duchovného odkazu tejto vzácnej osobnosti. Systematicky ho spracovávame v súvise s aktuálnou a málo preskúmanou problematikou ciest a foriem duchovnej skúsenosti a jej komunikácie v rámci možností súčasných médií. Tak vzniklo dielo, ktoré ukazuje cesty každodennej mystiky a zároveň obohacuje odbornú masmediálnu diskusiu.

Slobodu bažantom, slobodu tulákom, ženám, deťom, psom. Aj taký by mohol byť názov zbierky poviedok Vandy Rozenbergovej. Jej literárny hlas je jedinečný, svieži, so zmyslom pre detail i pre absurdno. Vandine príbehy sú jemné ako vôňa čistoty a silné ako zárezy nožom, napísané ľahkou, no nekompromisnou rukou, s humorom, ktorý imponuje. Hrdinovia predkladaných próz neobedujú s prestieraním a kávu pijú bez podšálky. Autorka vie, že nadobudnuté jazvy sú silnejšie ako pôvodná nepoškodená koža.

Po úspešnej ,,Najkrajšej knihe Slovenska 2013“ V rukavičkách z vlastnej kože prichádza na trh druhé spoločné dielo a generačná výpoveď názorovo blízkych umelcov, básnika Juraja Žemberu a výtvarníka Petra Uchnára, Rana po štepárskom noži Rímske a rýnske s rovnako vysokými ambíciami. Opäť ide o knihu určenú náročným čitateľom, milovníkom poézie a výtvarného umenia.

Lásku, ľúbostnú lyriku knihy V rukavičkách z vlastnej kože vystriedal život vo svojej filozofickej hĺbke. Žembera aj v reflexívnej lyrike Rany po štepárskom noži zostáva verný kultivovanej vysokej poézii, založenej na imaginácii a bohatom vnútornom svete autora a jeho obraznosti, na silných obrazoch – metaforách. Obsahuje päť cyklov (Krajina do každého počasia, Rozpínavosť kože, Gombíkom do kominára, Prekročiť prah a..., V objatí letokruhov ebenu), inšpirovaných kúzlom a mágiou vesmíru, genius loci bermudského trojuholníka, antický aj súčasný Rím, Praha a trnavské juvenílie a to aj cez prizmu tvorby českých a slovenských básnikov a výtvarníkov: Jan Werich, Vladimír Holan, Josef Kainar, Jiří Trnka, Albín Brunovský, Igor Piačka, Júlia Piačková, Peter Uchnár, ale aj Federico Fellini a Dante Alighieri.

Monografia Marty Součkovej Do poslednej bodky obsahuje výber z autorkiných kritík v chronologickom slede (od roku 1987 po rok 2014), prednostne zameraný na slovenskú prózu. Pozitívom autorkiných textov je okrem vyargumentovanosti a presnosti aj komunikatívnosť.

Gustáv Murín prichádza opäť s novou témou! Tentoraz je to román o neviditeľnej smrti, veľkých peniazoch a láske s názvom V tieni Černobyľa, v ktorom kombinuje dramatický dej s ešte dramatickejšími faktami. A keďže si tento rok pripomíname 30. výročie černobyľskej havárie, je najvyšší čas odhaliť slovenskej verejnosti doteraz neznáme fakty. Tie odhaľujú hrdinovia knihy ako tajničku detektívky, kde ide naozaj o ľudské životy.

Jana Bodnárová (21. 6. 1950), poetka, prozaička, dramatická a autorka kníh pre deti. Vydala zbierky poézie Terra nova (1991), ŠE-PO-TY (1995), Blíženci (2000), a Z periférií (2013).