Belletristik

Výber Polčlovek a iné prózy prináša prierez knižne i časopisecky vydaných prác slovenského autora medzivojnového obdobia Gejzu Vámoša. Vo svojich poviedkach priniesol do slovenskej literatúry nové témy a postavy, ktoré narúšali predstavu o ideálnosti stvoreného sveta. V románe Atómy Boha (1928) rozvíjal tému spoločenskej a kozmickej revolty. Odkazovanie na antickú filozofiu i monoteistické náboženstvo (judaizmus) súvisí so sporom náboženstva a vedy, v ktorom sa autor – vzdelaním lekár a filozof postavil na pozíciu vedy. Azda najznámejší Vámošov román Odlomená haluz (1934) sa zaoberá židovskou asimiláciou v stredoeurópskom priestore a témou dospievania. Viažu sa naň mimoliterárne súvislosti: okrem súdnej žaloby na autora aj následné diskusie o autonómnosti literatúry a umeleckej slobode (otázka vzťahu medzi realitou a fikciou a právo spisovateľa na vyjadrenie názoru). V románe i v novele Jazdecká legenda (1932) Vámoš využíval karikatúru a realitu groteskne deformoval. Okrem ukážok z týchto knižne publikovaných diel výber obsahuje aj menej známe Vámošove práce z tridsiatych rokov, napríklad úryvky z románu Hrušovianski hriešnici a viaceré časopisecky vydané prózy so sociálnou témou.

Mladá reštaurátorka Barbora žije v Prahe v čase vrcholiaceho stalinizmu. Cestou do práce míňa stavbu pomníka J.V. Stalinovi na Letnej, ktorého autorom je sochár Otakar Švec ( 1892 - 1955).

Pamiatkový ústav ju poverí výskumom barokových sôch v Kukse pri Dvore Králové. Geniálny sochár Matyáš Bernard Braun (1684 - 1738) je autorom celej plejády sôch v sídle čudáckeho grófa Františka Antona Šporka ( 1662 - 1738). Sochár dostal za úlohu vytesať monumentálne plastiky do pieskovcových skalísk v Novom lese na Šporkovom panstve.

Torzá Braunovych plastík, ničené po viac ako dve storočia vetrom, dažďom a nezáujmom ľudí sú pre Barboru príležitosťou presunúť sa z tiesnivej reality diktatúry do snového surreálneho sveta vrcholiaceho baroka.

Román Hrušovianski hriešnici je doposiaľ nepublikovaná a zrejme posledná próza významného medzivojnového autora Gejzu Vámoša (1901 - 1956), ktorý krátko po napísaní diela (1938) emigroval na jar 1939 cez Francúzsko do Číny, neskôr do Brazílie, kde pracoval ako lekár. Román sa odohráva vo vidieckom prostredí, sčasti v židovskej komunite, a mapuje život vtedajších stredoškolákov a ďalších dedinčanov, krútiac sa okolo peripetií s dospievaním a láskou. Do príhod sú povpletané aj úvahové filozofické pasáže o ľudskom živote a tiež až naturalisticky otvorené obrazy o strastiach dospievajúcich chlapcov. Konflikt rozbúrených šestnásťročných chalanov s vžitými obmedzeniami z kresťanského a židovského náboženstva vedie mladých hrdinov k hľadaniu riešenia v ideovej rovine. Postavy spoločne s autorom riešenie nachádzajú v mýte o zlatom veku, v ktorom by ľudia žili bez závisti, obmedzení či vojen. Ideovou koncepciou hľadania zlatého veku dokonalosti a šťastia človeka kniha nadväzuje na Vámošov predchádzajúc román Odlomená haluz.

I keď sa o M. R. Štefánikovi napísalo už veľa kníh, stále je čo objavovať. Pozoruhodné sú nielen osudy tejto výnimočnej osobnosti, ale aj – verejnosti takmer neznáme – osudy Štefánikovej mohyly na Bradle. Zrkadlia sa v nich pohnuté slovenské dejiny 20. storočia. Popredný autor literatúry faktu zrekonštruoval dramatický príbeh mohyly – od Štefánikovej tragickej smrti cez genézu projektu D. Jurkoviča, komplikovanú stavbu mohyly, desaťročia zápasu o udržanie pamiatky až po jej obnovu. Dielo prináša mnohé objavné skutočnosti a vzdáva hold dvojici výnimočných osobností, ktorých osud a odkaz mohyla prepojila: M. R. Štefánika a Dušana Jurkoviča.

Rozhovory s pozoruhodnými umelcami, historikmi, vedcami a intelektuálmi vznikali v období rokov 2006 až 2015. Ich spoločným znakom je snaha pomenovať čo najpresnejšie stav našej spoločnosti.

Toto je „hipštúrska" kniha do ruksaku. Bedeker o Ľudovítovi Štúrovi, ktorý je zobrazený ako krajina, masív s mnohými vrstvami, končiarmi aj priepasťami. Inšpiratívny sprievodca pre každého, kto ho doteraz nepoznal. Národný buditeľ sa v tejto knihe prebudil z mramorového zakliatia a vydal sa s nami do dnešných ulíc. Autor Daniel Hevier pregúglil jeho život, preštúral jeho dielo a podáva ho ako fascinujúce dobrodružstvo.

Autobiografické dielo reflektuje obdobie prvej svetovej vojny a krátko po nej, keď sa Mikuláš Gacek dostal na ruskom fronte do zajatia a odtiaľ na Sibír. Ako jeden z mnohých aj on vstúpil do česko-slovenských légií a zúčastnil sa na ich ťažení po Transsibírskej magistrále až do Vladivostoku. Dielo vybavené poznámkami a štúdiou Mgr. Petra Cabadaja sprítomňuje literárnu tvorbu takmer zabudnutého tvorcu a je významným dokumentom doby, ktorá predznamenala ďalší historický vývoj Slovenska.  

Nesprostredkované texty z prvej ruky písané ako reportáž z cesty po vlastných myšlienkach. Bez pomoci iných si autor kladie otázky sám a sám si aj musí odpovedať. Niet interpretácie, niet zjemňujúcej sympatie, ktorá s pochopením prekryje slabosť. Bez znecitlivenia, bez chvíle na oddych. Ako keď prší. Tentoraz je to výpoveď priama. Bez reportérov. Taký nesie názov naša nová edícia.

Tento rok jednoducho nebol dobrý pre ľudí so sklonmi báť sa najhoršieho. Vojna na Ukrajine či neznášanlivé reakcie na prílev utečencov do Európy po dlhom čase postavili Slovensko do roly krajiny, ktorá vzdialené hrozby nesleduje len v správach, ale bezprostredne ich prežíva.

V mnohých z 31 textov Fedor Gál kreslí depresívny obraz, ako zle by sme mohli dopadnúť, ak nepoučiteľnosť v podobe náklonnosti k novým spasiteľom preváži. Keby zostal len pri tom, mohli by sme ho označiť za zatrpknutého frfloša, ale vytrvalo robí jednu vec, ktorá tomu bráni. Opakuje, že je jediná šanca, aby sa to nestalo – musíme sa brániť. Nestačí len sedieť a prizerať sa, ako spoločnosť opäť prichádza o rozum, ale treba jej ho dávkovať. Nechajme sa preto Fedorom Gálom vystrašiť, aby sme na to tak ľahko nezabudli. Roman Pataj

Kolektív autorov Anton Baláž, Mária Bátorová, Miroslav Brück, Ján Buzássy, Ján Gavura, Marián Grupač, Mila Haugová, Anton Hykisch, Peter Krištúfek, Juraj Kuniak, Peter Macsovszky, Eva Maliti Fraňová, Anna Ondrejková, Peter Šulej, Miroslava Vallová, Ján Zambor, ako aj osobnosti kultúrneho života, vedy a umenia, vyjadrujú svoje umelecké postoje k prínosu Ľudovíta Štúra nielen pre minulosť, súčasnosť, ale aj pre budúcnosť Slovenska a Slovákov. Do ankety sa zapojili aj Ingrid Hrubaničová, Marek Geišberg, Robert Roth, Lucia Satinská, Vladimír Petrík, Katarína Nádaská, József Demmel, Alena Lelková, Rudolf Chmel a Tibor Pichler. Subjektívne ladené výpovede, eseje, básne a medzižánrová textúra vytvárajú živú mozaiku odkazu Ľudovíta Štúra pre súčasníkov.

Sprievodca z roku 1931 od známeho publicistu a popularizátora Bratislavy Karla Benyovszkeho v dobovom – dnes už archaickom preklade Jána Kaššovica. Mnohé z toho, čo vtedy charakterizovalo modernú Bratislavu – počnúc príchodom do mesta električkou z Viedne či paroloďou a končiac zoznamom luxusných kaviarní, hotelov, reštauráciía viech, ale aj kín, divadiel, štátnych inštitúcií či viacjazyčných denníkov a časopisov – už poznáme len z histórie či spomienok pamätníkov. Karl Benyovszky sa narodil 4. júla 1886 v Prešporku, kde prežil detstvo. Navštevoval maďarské školy, ale nemčinu považoval za svoj materinský jazyk. Po I. svetovej vojne ho v Budapešti odsúdili za protimonarchistické názory. V roku 1924 sa vrátil do Bratislavy, kde žil až do roku 1945.

Tridsiate roky. Z pohľadu udalostí dosť dramatická doba, poznačená svetovou krízou, predvojnovým stavom, ale i novými technologickými vymoženosťami ako rozhlas a film. Medzi médiami dominovali noviny a časopisy. Rád listujem v starých, zožltnutých novinách a časopisoch. Človek v nich nájde niečo, čo sa v učebniciach nikdy nedozvie. Na prvých stránkach sú väčšinou reakcie na hlavné udalosti v krajine a v meste, ale ďalej sa nájdu i stopy naozajstného života – škriepky, reakcie, inzeráty, kritika, skrátka veci, ktoré ľudí bežne v tej dobe trápili. Niekedy vznikne spolu s dobovými fotografiami celkom zaujímavý materiál. Juraj Šebo

Ballova nová kniha upúta svojím čiernym humorom a prenikavou iróniou, neustálym znižovaním tzv. vysokých tém, ale i takmer gnómickými výpoveďami o vzťahoch medzi mužom a ženou, rodičmi a deťmi, jednotlivcom a spoločnosťou. Aj keď z čítania pramení, parafrázujúc narátora, často smútok a melanchólia, Ballov rukopis aj rozosmieva. Veľká láska je hlboko ľudská, múdra kniha.“ (Marta Součková).

Kniha, ktorá vznikla ako výsledok priateľstva piatich ľudí a ich priateľstva s krajinou. Traja autori sú básnici (Mila Haugová, Rudolf Jurolek a Juraj Kuniak), dvaja výtvarníci (Rastislav Biarinec a Ján Kudlička), každý však vníma krajinu svojim vlastným, osobitým spôsobom. Ich texty sú vyznaniami krajine nielen ako zdroju tvorivej inšpirácie, estetického či metafyzického zážitku, ale aj ako priestoru, ktorý ich ľudsky formuje a posilňuje. Esenciálne texty autorov dopĺňajú farebné ilustrácie oboch výtvarníkov.

Rozhovory s Altou Vášovou Knižné rozhovory s Altou Vášovou zachytávajú osobný i literárny život poprednej slovenskej prozaičky, scenáristky a dramaturgičky Slovenského filmu. Napísala aj dievčenský román, vedecko-fantastickú prózu či novelu Niekto ako ja, ktorá bola aj sfilmovaná. Rozhovory odvíjajú nielen jej profesionálny osud v rozporuplnej druhej polovici 20. storočia, ale predovšetkým ukazujú, že skutočný talent neumlčí nijaká diktatúra, nijaká zvoľa moci. Ku knihe je priložené CD, na ktorom Alta Vášová číta z vlastnej tvorby.