Belletristik

Zborník najlepších poviedok literárnej súťaže Poviedka 2014.

Untertitel: Antológia zo slovenských prameňov cirkevných a duchovných piesní 16.-18. storoči

Po prvýkrát má náš čitateľ možnosť zoznámiť sa s výberom cirkevnej a duchovnej poézie 16. – 18, storočia z protestantského okruhu v takej rozsiahlej podobe, ako ho predstavuje antológia. Editorka zozbierala známy i menej známy materiál z rukopisných i tlačených prameňov, i starších edícií. Predstavuje čitateľovi pestrú paletu autorov i žánrov. Umožňuje mu nahliadnuť, ako piesňové žánre fungovali v kultúrnom živote protestantskej komunity a ako formovali jeho spiritualitu. A tiež ako citlivo reagovala poézia na vnútorné procesy, ktorými protestantská komunita v jednotlivých obdobiach prechádzala.

Román z metropoly juhu je prozaickým debutom Petra Balka, víťaza literárnej súťaže Poviedka 2012.

"Zmes drsnosti a nehy, fantázie a surovej skutočnosti, historických aj rodinných udalostí, ktoré spája magické meno mesta Lučenec – Lošonc, kde sa dotýkajú národy, kultúry, osudy, vzťahy: minulosť a prítomnosť. Prvá próza talentovaného „zapisovača” do zošitkov je skvelá. Všetko napísané čarovným rukopisom akoby ešte chlapčenským, ale reflexia a vnímanie je už dospelé, mužské. Táto ostrá dvojpólovosť vytvára napätie, ktoré nedovolí odložiť knihu, kým ju nedočítate. Je to presné, žiarivé a predsa tajomné. Ako život.“ (Mila Haugová).

Dana Podracká je pokladaná za najvýraznejšiu slovenskú poetku súčasnosti. Jej nová básnická zbiera Kubus je bohatá „na osobne ladené obrazy a zároveň vzrušujúce ponory do našich kolektívnych podvedomí a výletov do nadosobných kozmických labyrintov,“ hodnotí nové básne jej kolega I. Čičmanec. „Všetko v tejto zbierke prezrádza autenticitu zážitku a veľký zmysel pre najširšie kultúrne, civilizačné a existenciálne súvislosti. Podrackej obrazy nedogmaticky odhaľujú čosi veľmi podstatné, človečie, čo býva nášmu prvoplánovému zraku skryté, čo však neustále hýbe našimi životmi. Je to v pravom zmysle slova vizionárska poézia.“

Untertitel: Fejtóny 2011-2014.

Fejtóny Zavadzajme tu! písal Ján Štrasser pre denník SME od septembra 2011 do októbra 2014.

...Kniha je podobne ako predchádzajúce publicistické knihy Jána Štrassera Dobrý deň z Bratislavy (1997), Dvojhlavá karta (1999), Kráľ je polonahý (2004) a texty pre server Aktuálne.sk (2006 – 2007) súborom fejtónov, publikovaných pre potrebu chvíle. Všetky však tvoria spoločný reťazec a s kabaretnými textami písanými v deväťdesiatych rokoch pre Milana Markoviča vytvárajú akýsi štvrťstoročný dobový diár. Lebo glosa je žáner písaný na manžetu dobovej každodennosti. So zánikom dňa zháša zväčša aj ona. Glosa je však v pôvodnom význame ťažkým slovom a synonymom jazyka. Nepríjemným, tvrdým, ale najmä neúhybným. Je pamäťou dňa. Pamäť dňa a dna ľudia najradšej vytesňujú. Pričasto ich totiž kompromituje. Preto by na ňu najradšej zabudli. Fejtóny, glosy – keď sú viac než len penou na povrchu – sa stávajú z pamäti dňa pamäťou doby a svedectvom nezabúdania...     - úrvyok z úvodného slova Petra Zajaca

Básne znamenitého Mikuláša Kováča (1934-1992) sú malebnými plátnami harmonického sveta, v akom túžime žiť, hoci dnes akoby už zapadal za horizont, stráca sa nám z dohľadu a postupne i z pamäte. Nálady a situácie autor vykresľuje so zmyslom pre výtvarný detail. Zbierka Všetci ste v mojom srdci prítomní (vydal Spolok slovenských spisovateľov) je súborom veršov z autorovej pozostalosti (obsahuje aj neuverejnené typicky kováčovské básnické skvosty). Je to skúsená poézia obsahom i formou, ku ktorej autor v tvorivom živote dozrel – košatá, presvetlená, voňavá. Sprostredkováva priamy zážitok, priamy kontakt s témou veršov. Čitateľa akoby prenášala do iného sveta a umožňovala mu chvíľu si v ňom požiť a prijať od poeta jeho skúsenosť. Kováčove verše prinášajú do neľudského sveta ľudskosť, klasický hodnotový systém predchádzajúcich generácií, kontakt s prírodou, zmysel pre duchovno. Svoje miesto si tu nachádza i svedomitá práca ako klasická hodnota i ľudská múdrosť prostého statočného človeka. Mnohé z veršov v zbierke patria k vrcholom autorovej tvorby.

V poetickej tvorbe Miroslavy Dudkovej (1979) cítiť jemný a citový aspekt. Poetka často ťažisko sústreďuje na obraz, ktorý druhotne vytvára pocit, inokedy autorka buduje priamo na pocitoch. Rada pracuje aj s náladami. Veľký priestor dáva všedným náladám dňa, niekedy reflexívnym, inokedy upozorňuje, že sú len povrchom, ktorý má svoje hĺbky. Spomeňme aj básne, ktoré sú príbehmi: často vedú od smútku, samoty, melanchólie k stretnutiu, láske, ale následne aj k chladu, zraneniu, a tak autorka konštatuje, že verná je len báseň. Poézia Miroslavy Dudkovej celkovo vytvára zápisy vnútorného sveta. Pominuteľné poryvy, city, nálady a pocity pretavuje do zvečnenej podoby básne, a tak ostávajú verné v oboch zmysloch tohto slova.

Antológia Básne Janka Kráľa prináša čitateľský výber z tvorby jedného z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského romantizmu. Cieľom je priblížiť čitateľom najzaujímavejšie a najoriginálnejšie texty básnika, ktorého autorská poetika prešla výraznými premenami a predstavuje tak pars pro toto dynamiku nášho členitého romantického hnutia, presahy a prestupy jednotlivých jeho línií a prúdov. Obmedzený rozsah publikácie preto editorku prinútil zvoliť si konkrétny register textov, reprezentatívnu vzorku tvorby autora, ale zároveň aj celého romantizmu, s ambíciou predostrieť čo najplastickejší obraz tohto dobového umeleckého smeru. Antológia edične nadväzuje na ostatné vydanie básnikovho súborného diela, no zároveň výrazne zohľadňuje súčasný stav výskumu slovenského romantizmu.

Untertitel: Siet´vody s tisícimi vchodmi.

Poetka Mila Haugová ponúka mnohovrstevnú výpoveď o procese tvorby, o svojom vnímaní umenia, o ceste k stredu terča krásy a poznania. Pri hľadaní odpovede na otázku, čo znamená tvorba v zmysle písať ako dýchať, vyzvala na spoluúčasť kolegov básnikov a spisovateľov, ale aj iných umelcov a priateľov. Spoločne utkali sieť textov rozmanitých žánrov, ktorá je silnou výpoveďou o hľadaní, nachádzaní, ale aj strácaní, o vzrušujúcom otváraní vchodov do literatúry, o okách siete, kde môžete rovnako uviaznuť, ako nadýchnuť sa, písať ako dýchať, čítať ako dýchať..

Próza literárneho vedca a aforistu (1964).

Literárny vedec a aforista Juraj Briškár pôsobil na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove a na Segedínskej univerzite. V súčasnosti učí na Prešovskej univerzite. Vydal knihy aforizmov Mlčanie (1994), Chôdza v Oriente (1998), Autumnal furniture (2002), Symetrické pozorovania (2011) a knihu esejí Elementárne situácie v literatúre (2005).

Knižné rozhovory s básnikom a prozaikom sledujú nielen martýrsky osud človeka v rozporuplnej druhej polovici 20. storočia, ale predovšetkým ukazujú, že skutočný talent neumlčí nijaká diktatúra, nijaká zvoľa moci. Príbeh Rudolfa Dobiáša, ktorého nádejné literárne počiatky násilne prerušil politický proces a následné väznenie, nie je ojedinelý. Jeho postoj a literárne aktivity sú však výnimočné v tom, že po svojom návrate do literárneho života po roku 1989 sa neupriamuje len na vlastnú tvorbu, ale „vynáša na svetlo dňa“ príbehy ľudí, ktoré podobne ako jeho poznačila temná doba. Autorov ľudský postoj najvýstižnejšie vyjadruje jeho krédo: „Nech prídu chvíle akokoľvek ťažké, vždy iba jedno na pamäti maj: zúfalstvo – cesta ku porážke.“ Ku knihe je priložené CD na ktorom Rudolf Dobiáš číta z vlastnej tvorby.

 Román, ktorý možno nie je románom, o živote, ktorý možno nebol životom. O tom, aké zložité sú jednoduché veci a aké je ľahké mýliť sa. O lámaní ľadov, stereotypov, charakterov, chleba. O hraničnej poruche a bezhraničných pokusoch o nápravu. O snahe písať popri živote a žiť popri písaní. Dlhý vážny príbeh prerývaný krátkymi nevážnymi alebo možno naopak. Borderline je tenká červená čiara, hranica. Bordeline je pokus upratať si tak, aby nikdy nebolo nutné ju prekročiť...

Ivana Gibová (1985, Prešov) vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra na FF PU. Poviedky publikovala v časopisoch Romboid, Rak a Enter. Je laureátkou viacerých literárnych súťaží a víťazkou súťaže Debut 2011.

Nový román Maxima E. Matkina o žene, ktorá hľadala, čo nemohla nájsť a nachádzala, čo nehľadala.

Existujú ponaučenia, ktoré sú absolútne pravdivé a predsa sa nimi nikto neriadi. Existujú ľudia, ktorí priťahujú iných ako rozsvietený maják lode na rozbúrenom mori, a predsa sa cítia osamelí a nepochopení.

Stela má dvadsať a je čašníčka. Nie je celkom obyčajná čašníčka, má jednu zvláštnu schopnosť a okrem toho väčšie množstvo rodičov, dvoch dobrých kamarátov, zmätky vo vzťahoch s mužmi, dostatok instantných rád do života, snahu konať dobro a vrodenú impulzívnosť.

Ak toto nie je prvá kniha, ktorú od Maxima E. Matkina čítate, možno zistíte, že postavy, ktoré spoznáte v tomto príbehu, ste už stretli. Možno v živote a možno v jednej z predchádzajúcich kníh. Pretože tak ako sa zaplietame do životov svojich blízkych a často aj celkom cudzích ľudí, tak sa to deje aj postavám v knihách. Stela – zvaná tiež Hviezda Jasná Kopasná – bude chvíľu stratená, bude sa rozčuľovať, zachraňovať, utekať, odpúšťať a milovať. A nakoniec nájde, čo nehľadala, a napriek tomu bude aspoň pre ňu konečne všetko jasnejšie. Hviezda jasná.

Untertitel: Kniha rozhovorov s osobnosťami (nielen) slovenského (nielen) lieterárneho života...

Texty zachytávajú desaťročie 1991 - 2001, "konštanty" i "premenné" v myslení našich pozoruhodných osobností, ale aj vo verejnom a inštitucionálnom živote po r. 1989, pričom literatúra a kultúra stoja v popredí ich záujmu. Rozhovory sú nielen osviežujúcim čítaním, ale aj správou, pestrou názorovou paletou, ktorá k nám prichádza z prvého desaťročia slobodného života na Slovensku, - a sú predovšetkým stále platným podnetom na zamyslenie.

Kniha Existenciály I, ktorá nie náhodou vychádza dvadsaťpäť rokov po Novembri 1989, ponúka vybrané, doposiaľ zväčša iba časopisecky publikované rozhovory, ktoré prevažne vznikali počas posledného desaťročia 20. storočia (konkrétne v rokoch 1991 – 2001) pre redakcie a rubriky literárnych časopisov a niektorých novín. Špecifickú váhu majú v knihe profilové rozhovory, ktoré okrem otázok súvisiacich priamo s umeleckými textami, literatúrou a literárnou vedou zachytávajú aj „znamenia doby“, podmienky, v ktorých literatúra v 90. rokoch existovala, celkovú spoločenskú atmosféru na poli vzdelávania a kultúry, u starších opytovaných aj vývinovú problematiku niektorých fenoménov a – v neposlednom rade – ich osobnú názorovú genealógiu či existenciálne zrenie. 

I keď máme k dispozícii osemzväzkové básnické dielo najvýraznejšieho predstaviteľa katolíckej moderny Janka Silana, toto jednozväzkové básnické dielo nie je mechanickým výberom zo súboru, ale jedinečným dielom básnika. Jeho jedinečnosť spočíva totiž v tom, že ho edične pripravila znalkyňa Silanovej (literárnej) tvorby Edita Príhodová. Je to síce výber, ale vyznačuje sa osobitou ucelonosťou. Nemôže obsahovať kvantitatívne všetko, ale kvalitatívne áno.