Belletristik

Na námestí v Modre, v dome, v ktorom kedysi žil akademický maliar Ľubomír Kellenberger, je na strope freska. Fragmenty z nej zdobia aj túto knihu. Unikátne dielo inšpirovalo autorku vytvoriť fresku zo slov, zo siete spomienok, prežívaní a stretnutí s otcovými, rodinnými či osobnými priateľmi, ktorí vytvárali kultúrne a umelecké zázemie Modry, s výrazným zástojom v našej národnej kultúre. Veronika Šikulová ponúka eseje, črty, rozhovory, poviedky či spoviedky o literatúre, výtvarnom umení a hudbe, o konkrétnych ľuďoch, ktorí patria alebo patrili do jej života.

Básnik, publicista, redaktor a vydavateľ, prekladateľ, tvorca poézie pre deti Ján Smrek (1898 1982) je vnímaný ako najvýznamnejší predstaviteľ vitalizmu a senzualizmu v slovenskej poézii prvej polovice 20. storočia. Ľahkosť a bezproblémovosť jeho p oetického gesta sa však netýkali jeho neskoršej básnickej ani ľudskej cesty, keď jeho tvorbu i jeho životnú pozíciu silno poznačili 2. svetová vojna a povojnový spoločensko-politický vývin vo vtedajšom Československu. Z básnika, ktorý bol dovtedy tak povediac stálicou dobového literárneho kánonu, sa odrazu stal človek nútený utiahnuť sa do vnútorného exilu. Napriek tomu si uchoval vnútornú celistvosť, stále zdôrazňujúc etické, morálne a estetické hodnoty života i poézie. Okrem básnického diela zanechal aj rozsiahly korpus článkov, ktoré formovali podobu medzivojnovej slovenskej kultúry. Rovnako v nich vyj droval svoje individualistické presvedčenie a právo človeka na slobodný rozvoj, s vedomím etického korektívu a príslušnosti k národnému kolektívu.  

Spontánne, na jeden dúšok vyrozprávaný „predjarný“ vzťah mladého študenta konzervatória, hornistu, organistu v Ivanke, ktorý sa zaľúbi do svojej žiačky Adriky, vzťah bez jediného telesného dotyku i bez jediného verbálneho náznaku, že ide aj o čosi iné ako o vzťah mladého učiteľa hudby a jeho rovnako starej žiačky. Láska k hudbe, k hudobníkom, k hornistom, k drobným veciam života, životný osud chlapca z chudobnej mnohodetnej rodiny , to všetko presvitá cez jemné tkanivo prózy, ktorá má svojím pocitovým ladením veľmi blízko k poézii, ale tematicky aj k Slobodovmu románu Hudba.

Kolenič, kľúčový autor strednej generácie, v tejto knihe stavia všetko na hlavu: čitateľ nevie, či číta autorovu sugestívnu autobiografiu alebo fiktívne opisy strácajúceho sa sveta, čo je realita a čo mystifikácia.

Krachujúci jedinec si na prahu životného fiaska pomáha mimoriadne bizarne - stvorí si vlastný vesmír, v ktorom sa chce vyhnúť všetkým nedorozumeniam, sklamaniam, bolestiam. Jeho pokus je však kontraproduktívny. Všetko sa opakuje s ešte väčšou intenzitou, znova sa vynárajú dávne spory, exekúcie, aféry, rany. Koleničovu knihu možno čítať ako svojrázny komediálny scenár doby, alebo sa nechať vtiahnuť do rafinovanej hry, ktorej víťazom je rozprávačovo memento.

Strhujúci príbeh osemročného chlapca, ktorého rodičia sa nevrátili z návštevy Viedne, a preto vyrastá u svojich starých rodičov. Žije obklopený svojimi detskými a dospelými priateľmi i nepriateľmi v takmer magickom prostredí Starej Vsi, navonok idylickej pohraničnej obce. Dej sa odohráva v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia a hlavný hrdina prežíva svoje detské dobrodružstvá, stvára bežné chlapčenské pestvá a popritom sa dozvedá aj niečo o živote, o jeho kráse i ťarche. To, že jeho rodičia sú relatívne blízko a pritom beznádejne ďaleko, dodáva chlapcovmu príbehu zaujímavý paradox, ktorý sa vo svojej detskej naivite nakoniec rozhodne vyriešiť tak radikálne, ako len vie.

Znovuobjavený, čitateľmi stále viac vyhľadávaný a znalcami literatúry uznávaný slovenský spisovateľ Rudolf Sloboda je autorom mnohých nadčasových diel, divadelných aj filmových scenárov a dvoch kníh pre deti. V románe Uršuľa, ktorý je jedným z jeho kľúčových diel, sa vzdelaná, sebavedomá, bystrá, racionálna Uršuľa počas školy zoznámi s rozvedeným mužom starším o dvadsať rokov, za ktorého sa vydá. Sčasti v sebaobrane, sčasti v žiarlivostnom afekte svojho manžela zabije. Text sa sústreďuje na jej životné osudy v čase, keď sa vracia z väzenia a pokúša sa opäť žiť normálnym občianskym životom, nadväzuje nové priateľstvá a známosti. V dlhšom časovom horizonte by mali vo Vydavateľstve SLOVART vyjsť všetky Slobodove knihy próz.

Obsah : Smrť si vás pridala do svojich kruhov / Hevier, Daniel. Bezesná noc / Trtílek, Pavel. Snežný vrchol / Bodnárová, Jana. Job. Tvoju mac! / Kowalczuková, Kaja. Zo života ľudstva / Weiss, Pavol. Šifrované odkazy dvetisíctrinástky / Palenčíková, Zuzana.

Príbehom ozajského človeka pokračuje Pavel Vilikovský v skicovaní ďalšieho typu Slováka, tentoraz sa hrdina profesionálne vyvíja, „stúpa po socialistickom zamestnaneckom rebríčku“. Začína ako dozorca na stavbe budovy akéhosi podniku, stáva sa správcom postavenej budovy, neskôr podnikovým kontrolórom až nakoniec sa presunie na tretie poschodie budovy k „vedeniu“. Hrdina sa vzdáva vlastného jazyka – to, čím prevráva, sú buď ideologické frázy a poučky, alebo akoby sa stále skrýval za jazyk niekoho iného – čím sa zdôrazňuje aj hrdinov alibizmus, presvedčenie, že on sám za nič nemôže.

Po románe Dom hluchého (2012) a konceptuálnej knihe Atlas zabúdania (2013) sa Peter Krištúfek po tretí raz vracia do búrlivej a rozporuplnej slovenskej histórie v útlej novele Ema a Smrtihlav. Tentoraz sú to štyridsiate roky v ére Slovenského štátu, kedy krutá doba nepriala rozličným menšinám – a malý Šimon sa v okamihu stane takpovediac menšinou na druhú. Musí sa skrývať v chlieve u priateľky svojej matky, bez možnosti voľného pohybu, pričom na vzduch sa smie vybrať iba za bezmesačnej noci, aj to len na malý zadný dvor. Nemá so sebou nič, okrem niekoľkých obrázkových časopisov, a tak sa neodvratne musí stať, že sa čoraz väčšmi ponára do snívania, ktoré mu postupne splýva s realitou. Krásna a dokonalá Ema v žltých plavkách na večne slnečnej morskej pláži je hneď za stenou. Rovnako aj generál Smrtihlav. Príbeh o krutej dobe alebo rozprávka pre dospelých? Na to si už musí nájsť odpoveď sám čitateľ.

Po prečítaní textov tejto knihy, v ktorej sa zišli priatelia a ctitelia Martina Bútoru pri príležitosti jeho sedemdesiatych narodenín, som si uvedomil nástojčivú prítomnosť dvoch javov. Jedným z nich je nepochybne fenomén meno Martin Bútora, čo je prirodzené, lebo kniha je dedikovaná jemu, jeho mnohostranným aktivitám v odbornej, predovšetkým sociologickej a politologickej sfére, v oblasti zahraničnopolitickej, konkretizovanej vo významnej diplomatickej misii, v prozaickej tvorbe. Ale možno ešte väčšmi jeho aktivitám na poli kultivovania verejného priesotru, politickej kultúry, obhajoby ľudských práv, v ktorých desaťročia vystupuje ako angažovaný intelektuál.

Druhým javom charakteristickým pre túto knihu, ale bytostne spojeným so spomínanými aktivitami jubilanta, je priestor a čas, možno skôr časopriestor, ktorý je frekventovaný vo väčšine textov a ktorý sa v našich končinách nazýva všeobecne prijatým slovným spojením stredná Európa. U Martina Bútoru sa nie náhodou organicky prepája s európskym aj eroatlantickým kontextom, so službou demokracii. Aj preto je väčšina príspevkov tejto knihy akoby nikdy sa nekočiacim dielógom priateľov s Martinom Bútorom, dialógom ľudí, ktorým nie sú ľahostajné osudy národov a štátov komplikovane a najmä protirečivo sa dnes integrujúcich do demokratického spoločenstva. Na tejto nejednoduchej ceste za slobodou jednotlivca a spoločnosti vidno výrazné stopy aktivít Martina Bútoru, ktoré inšpirovali všetky príspevky tohto zborníka.                   László Szigeti

Nevarí z prvej vody; dokonca ani z druhej. Módy a módičky sú mu cudzie, rovnako aj ošúchané slová, otrepané, duté frázy, nepotrebné reči a spevné žiale malátnych kolibríkov. Pri dôkladnejšom prizretí sa na zuby jeho básní zistíme, že je v nich iskra zakresnutá modrou mentalitou, že sú v nich plody nezvestna z ovocnejšieho stromu, že je za nimi - a pred nimi tiež - vzmach šerosvitu, ktorý velebí azúr plný svetla. Rybári, čo vyberajú ryby z klobúka, to už majú dávno načítané, v ušiach naviate a nastlané. Iné inzertné návrhy na objavné interpretácie pochopeného aj nepochopeného posielajte na značku: som bezva postavy malej.

Pri čítaní II. zväzku Súborného diela Stanislava Vrbku sa pred čitateľom objaví bohaté spektrum kritikovych tematických okruhov. Za touto vypätou aktivitou stojí autorova osobná vášeň pre divadlo. Prijmite pozvanie na cestu... "Všetko je tu cestou preskúšavajúceho a načúvajúceho odpovedania. Na ceste vždy číha nebezpečenstvo, že sa stane bludnou. Chôdza po takýchto cestách vyžaduje cvik. Zácvik je remeslo. Vydržte na ceste aj v skutočnej núdzi a vytrvalo sa učte, aj za cenu poblúdenia, remeslu myslenia." (Martin Heidegger: Nachwort. Ein Brief an einen jungen Studenten, 1950).

Príbeh dvoch mladíkov, ktorí sa pokúšajú každý po svojom odpútať od rodného kraja, kde ich nečaká žiadna perspektíva. Fedy študuje v hlavnom meste a neskôr pracuje v medzinárodnej firme. Stáva sa výkonným kolieskom vo svete moderného „civilizovaného“ otroctva. Jeho kamarát Vaxo sa krúti v bludných kruhoch striedavých výjazdov do Nemecka, Ameriky či na Ukrajinu. Vykúpením zo života, ktorý ich oberá o ilúzie, je putovanie za mágiou Florinskej monarchie (fiktívny názov územia s tradičným rusínskym osídlením na rozhraní Slovenska, Poľska a Ukrajiny, voľne odkazujúci na neúspešný historický pokus Rusínov-Lemkov o vyhlásenie tzv. Florinskej republiky). Navyše záhada karpatorusínskeho pokladu ich zavedie až na vzdialené roviny Ukrajiny a predznamená prekvapivé vyústenie.