Belletristik

Michal Bodický (1852-1935) na 446-tich stranách prináša pestrý obraz svojho života od narodenia až do roku 1932. Obraz evanjelického farára, vzdelanca, prvého dekana Slovenskej teologickej vysokej školy v Bratislave. Jeho spomínanie je veľmi zaujímavé   (1.vydání: Michal Bodický: Rozpomienky a pamäti /1933/, Matica slovenská, Turčiansky Sv. Martin 1933). Aj keď uvádza, že mnoho vecí nespomenul, lebo nemal pri písaní poruke svoj archív. Napriek tomu bola jeho pamäť výborná. Z hlbín vekov tu vystupuje nielen on ale aj mnohé postavy známe i neznáme, ktoré zasiahli do našich národných i cirkevných dejín. Bodický prežil veľké zmeny v slovenskej spoločnosti. Vyrastal v období po meruôsmych rokoch. Videl snahy evanjelických vzdelancov o samostatnosť, tvrdý nástup maďarizácie, 1. svetovú vojnu i budovanie novovzniknutej republiky. Pri tom všetkom neostal len nečinným pozorovateľom ale s nasadením sebe vlastným sa zapojil naplno do života kultúrneho i cirkevného. Patril medzi tých, ktorí tvorili naše dejiny. Preto sú jeho rozpomienky aj dnes aktuálne. Ponúkajú vzor konania človeka, jeho myšlienok a jeho snažení. A preto je potrebné vydávať takéto diela. Veľká vďaka patrí i editorovi knihy, evanjelickému farárovi Martinovi Rieckemu, že tieto memoáre pripravil k vydaniu a doplnil mnohými poznámkami. Spoločnosť Tranoscius vydaním tejto publikácie zapĺňa ďalšiu citeľnú medzeru v našej historickej pamäti.                                       Miloslav Gdovin, šéfredaktor Tranoscia

Román o manželstve odohrávajúci sa sčasti vo Francúzsku a sčasti na Slovensku je inventúrou udalostí, zážitkov, rozprávaním o vzťahu jeho protagonistov od prvého vzájomného očarenia cez sériu odlúčení a opätovných stretnutí až po čas, keď obaja v pokročilom veku rekapitulujú vlastný život a puto medzi nimi. Próza sa odohráva na rozhraní 20. a 21. storočia v geograficky aj historicky inom svete, ako je dnes, mohla by byť aj parodickým i rozprávkovým príbehom lásky alebo zamyslením nad povahou času.

15. zväzok Súborného diela Milana Rúfusa obsahuje rozhovory, ktoré básnik poskytol v rokoch 1965 – 1999 viac než 40 novinárom, literárnym vedcom a jeho kolegom.

Nevýraznému účtovníkovi, tridsiatnikovi Ludwigovi, odhalí starý otec rodinnú históriu a židovský pôvod. Jeho prastarý otec s priateľom založili pred vojnou pohrebníctvo, vlastnili budovu a pozemky. Tie sa teraz vrátili do rúk potomkom. Keď Ludwiga po zinscenovanom spore vyhodia zo zamestnania, prijme ponuku starého otca a stáva sa spoločníkom novozaloženého pohrebníctva. Udalosti naberajú rýchly spád. Počas rozbiehania firmy a rekonštrukcie priestorov prichádza ku konfliktom. Korupcia, hádky a vydieranie vyústia do vraždy. Pribudnú ďalšie obete a podozrenia vedú do najvyšších poschodí politiky...

Sbírka poezie.

Súbor fejtónov a glos, ktorými autor nadväzuje na svoju knihu Sviatočne obyčajné dni. Texty tematizujúce každodenné veci, situácie a udalosti, sú publicistickými aktualitami i literárnym žánrom, pričom azda najbližšie majú ku krátkej poviedke. Nechýba im hra so slovom, nečakaná pointa, mierna irónia, sebairónia a najmä literárne remeslo, vďaka ktorému predstavujú zbierku vzácnych čitateľsko-zberateľských okamihov.

Tak vám teda poviem, čo môžete od tejto knižky očakávať: Sex, holokaust a starnutie. Lebo to som ja a témy, ktoré naozaj ľúbim. Možno sa vám zdá divné, keď poviem, že milujem starnutie. Vysvetlím. Starnutie je niečo, v čom som fakt dobrý, zažívam ho denne na vlastnej koži. Čo o holokauste povedať nemôžem. Je možné, že pri niektorých príbehoch sa zastavíte a poviete si: Toto sa určite nestalo, prípadne sa to nemohlo udiať tak, ako autor píše. A preto upozorňujem, že všetko, čo si v knižke prečítate, je pravda. Stand-up komici totiž vždy hovoria pravdu, len majú niekoľko úrovní pravdy.

Michael Szatmary (1974, Bratislava). Typický bratislavský Staromešťan barového a kaviarenského typu, nedocenený muzikant, bývalý hovorca Ústredného zväzu židovských náboženských obcí, otec a profesionálny Žid, no v prvom rade stand-up komik.

Nedeľa radosti je pravdepodobne najintímnejším textom zo všetkých doterajších próz Rastislava Puchalu. Na relatívne subtílnom príbehu, ktorého veľká časť sa odohráva v psychiatrickej klinike niekde v nemenovanom slovenskom meste, sa vysporadúva s témou utrpenia, jeho zmyslu a jeho miesta v živote človeka.

Hlavný hrdina sa postupne stretáva so skutočnými, ale aj fantazmagorickými postavami, ktoré skrížili jeho životné cesty, alebo sa mu iba zazdali v ťaživých psychotických stavoch, a teraz ho vyzývajú na prehodnotenie jeho doterajšieho pohľadu na túto tému, ale aj na celý vlastný život a nastoľujú otázky viny a trestu, vyššej spravodlivosti a schopnosti človeka pochopiť zmysel toho všetkého v širokom kontexte presahujúcom jeho vlastnú životnú skúsenosť.

Pohyb v uzavretom kruhu je knihou rozhovorov dcéry, spisovateľky Denisy Fulmekovej, s otcom. Ponúka privátny pohľad na obdobie normalizácie, ale aj za pracovný stôl spisovateľa a predkladateľa Jozefa Kota. Svojimi prekladmi z anglickej a americkej literatúry obohatil slovenskú literatúru i divadelnú scénu o diela Williama Shakespeara, Saula Bellowa, Jeroma Davida Salingera, Nicka Cavea, Williama Faulknera, Grahama Greena, Ernesta Hemingwaya, Jamesa Joycea, Johna Updikea a ďalších. Patril k priekopníkom teórie prekladu a výuky. Štvrťstoročie pôsobil ako pedagóg na Štátnej jazykovej škole v Bratislave.

Knihu O čase i nečase začal autor zostavovať krátko pred smrťou. Obsahuje fejtóny, komentáre a stĺpčeky, ktoré publikoval v denníkoch SME a Pravda v rokoch 2005 až 2014. „Humor, ešte aj ten najdrsnejší, je plachý. Prichádza ticho a zaiskrí až oveľa hlbšie – keď sa dotkne našich predstáv. Ak máte kohosi rozosmiať, dávkujte svoje úsilie striebornou lyžičkou, a nie lopatou.“ (Kornel Földvári)

Počasie v našich zemepisných dĺžkach a šírkach nemalo a nemá lepšieho literárneho meteorológa, ako bol a je Kornel Földvári. My zase máme šťastie, že sa stále znovu môžeme tešiť z jeho presných komentárov. A ešte presnejších predpovedí. (Dušan Dušek)

Michal Kahn vo voľnom čase tancuje argentínske tango, predáva na Červenom Kameni starožitnosti a píše debutový román v podobe denníkových zápiskov. Hoci proti tomu bojuje, v hĺbke duše je latentným rasistom. Jeho život sa však celkom zmení, keď ubytuje v garáži svojho domu manželský utečenecký pár s dvomi malými deťmi... V próze Garážové Libertango sa autor vracia do roku 2015, keď sa v Európe na železničných staniciach objavili státisíce novodobých nomádov. Príbeh vykresľuje tragikomickým štýlom dramatické osudy afganskej rodiny Hosseiniovcov, ktorá sa snaží zrealizovať svoj sen o slobode a harmonickom živote. Román zachytáva v paralelnej línii aj komunitu tanečníkov argentínskeho tanga a ich túžbu nájsť v rozpadajúcom sa svete objatie blízkeho človeka.

Zborník najlepších poviedok 27. ročníka literárnej súťaže. Hlavnú cenu získala Lucia Pálinkáš, 2. miesto Jana Wernerová, 3. miesto Anna Valentová. Prémiami boli ocenení: Tomáš Pažitný, Zuzana Gabrižová, Patrícia Grachová, Karin Kissová, Babu Pribišová, Anita Minárik Schwartzová a A. P. Zacharová. V knihe je okrem všetkých ocenených poviedok publikovaný aj predslov predsedníčky poroty Nicol Hochholczerovej, štatistické údaje a zoznam všetkých súťažných prác, ktoré postúpili do druhého a tretieho kola.