Belletristik

Anna Grusková vo svojej umeleckej reportáži hľadá stopy Dr. Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej v archívoch, múzeách, knižniciach, súkromných zbierkach, rozpráva sa s pamätníkmi a vedkyňami.

Priamo v starobylej Banskej Štiavnici vytvára živý portrét modernej prvorepublikovej ženy, priekopníčky demokracie na Slovensku. Alžbeta Gwerková-Göllnerová (1905 – 1944), rodáčka z Čierneho Balogu, literárna vedkyňa, historička a prekladateľka. Spoločne s Jarmilou Zikmundovou boli autorkami a editorkami vyše šesťstostranovej knihy pre výchovu demokratickej ženy Žena novej doby (1938 a 1939). Bola účastníčkou Slovenského národného povstania.

Kniha obsahuje kratšie texty, ktoré Ján Štrasser publikoval v rôznych periodikách, na internete, či predniesol pri rôznych príležitostiach, a nezaradil ich do svojich doterajších knižných publikácii.

V pozostalosti Alberta Marenčina sa našli desiatky zošitov s denníkovými záznamami, myšlienkami, nápadmi a úvahami. Záznamy v jednom z nich sú datované od roku 1996 do roku 2017. Sú to osobné vyznania, postoje a názory na témy, ktoré považoval za najdôležitejšie. Dominujú v ňom témy slobody, rovnosti, básnickej tvorby a tvorby ako takej, racionality a imaginácie. Surrealizmus, ktorý ho v mladosti „zasiahol ako blesk“ vnímal ako oslobodenie ducha. Jeho ľavicovým názorom najviac konvenovala Trockého permanentná revolúcia. Na druhej strane píše, že je konzervatívec, drží sa včerajších názorov, spomína na svoje postoje, skutky i nadšenie, ktoré robili jeho život bohatým a krásnym aj keď vo vtedajších názoroch bolo veľa ilúzií a omylov – no bolo v nich predovšetkým to, čo dokázalo nadchnúť, zapáliť, pozdvihnúť myslenie a city nad pragmatickú všednosť, nad šedivý pragmatizmus a prízemnosť každodenného života. Albert Marenčin (1922 – 2019), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Narodil sa v Bystrom nad Topľou. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil na Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Bol členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

Jméno Huga Vavrečky (1880–1952), novináře, diplomata, ředitele firmy Baťa, ministra propagandy a dědečka bratrů Havlových, zaznívá v české historiografii spíše okrajově. Jemu samotnému byla pozornost věnována doposud jen sporadicky, přímo posledním letům jeho života pak vůbec. Právě ony přitom patří k těm, které kladou nejvíce otázek a přinášejí nejméně očekávatelné odpovědi. Tato kniha proto čtenáři nejprve nabízí stručné představení Vavrečkova života do roku 1945, shrnuje hlavní oblasti jeho působení a ukazuje jeho životní priority a postoje, které se naplno projevily v hlavním zkoumaném období 1945–52, kdy se Vavrečka musel – stejně jako další členové bývalé prvorepublikové a zčásti i protektorátní elity – vyrovnávat s problémy, které z jeho před/válečné činnosti plynuly. Autorka detailně sleduje Vavrečkovu adaptaci na měnící se společenské podmínky i jeho postavení v nich a předestírá až detektivní pátrání po různorodých strategiích jednání i vyjednávání, které volil tehdy, čelil-li například nařčením z kolaborace.

Básnické médium v Hermovskej chôdzi Štrpku reflektuje aj pohlcuje nejednoznačnú, komplikovanú podobu sveta, ktorú zachytáva viacrozmerná významová sieť pripomínajúca hologram s naznačenou dynamickou hĺbkou, sémanticky ekvipolentnými perspektívami, ale paradoxne aj istou premenlivou difúziou významu a prebleskujúceho zmyslu. V texte koexistujú motívy a podtextové „úvahy“ o zdanlivej inherentnosti vecí a javov na istej spoločnej platforme, ktorou môže byť len prenikajúce sa vedomie subjektu a jeho čitateľa.

Spoločná kniha Pavla Vilikovského a Mira Cipára začala vznikať už v roku 2019. Zámerom projektu bolo spojiť v jednom diele dvoch významných umelcov a zároveň dvoch veľmi dobrých priateľov. Na dielko, ktoré malo vyjsť v edícii 2v1 sa obaja autori tešili, ale osud neumožnil ani jednému držať ho vytlačené v ruke. Podstatnú časť svojich príspevkov však autori stihli vydavateľovi odovzdať a majster Cipár aj navrhol dizajn a úpravu knihy. A tak, milý čitateľ, dúfame, že táto knižočka aforizmov Pavla Vilikovského a vtipných ilustrácií Mira Cipára ťa pobaví a umožní ti spomenúť si na dvoch velikánov slovenskej kultúry.

Milan Lasica a Július Satinský patria k tomu najlepšiemu, čo sa v našej literárnej a dramatickej tvorbe objavilo. Ich tvorba má nezastupiteľné miesto v divadelnom, filmovom, televíznom i literárnom priestore a svojimi životnými postojmi ovplyvňovali niekoľko generácií svojich verných divákov a čitateľov. Napriek prekážkam, ktoré im dlhé roky hádzal pod nohy komunistický režim, dokázali vytvoriť nesmrteľné dielo a stali sa neodmysliteľnou súčasťou nášho vedomia. Ťažiskom tvorby Lasicu a Satinského bolo predovšetkým divadlo, pre ktoré vytvorili niekoľko skutočne výnimočných hier. Každá z nich mala vlastný osud nielen pokiaľ išlo o ich inscenovanie, ale aj knižné vydanie. V tejto knihe sa predstavujú všetky autorizované verzie divadelných hier Milana Lasicu a Júliusa Satinského v chronologickom poradí, z toho Poprava sa nekoná a Ako vzniká sliepka vychádzajú po prvý raz. Čitateľ si tak konečne môže vychutnať texty Poprava sa nekoná, Nečakanie na Godota, Soirée, Radostná správa pre všetkých, ktorí majú ťažkosti s mechúrom, Ako vzniká sliepka, Náš priateľ René, Ktosi je za dverami a Deň radosti a zároveň sledovať umelecký vývoj legendárnej autorskej dvojice.

Zbierka filozoficko-literárnokritických textov – esejí Nestvorený svet pozostáva z dvoch častí. Prvá Vstup do metafyziky obsahuje text Predtým a potom, kým v druhej časti Dokorán, donaha sú ďalšie štyri texty: Vniknúť do jablka, na budúcnosť si spomenúť, Kroky mačky, keď cíti, že je neviditeľná, Za kláštorom popri ceste a Všetky cesty ústia do čierneho zániku. Záverečnú časť knihy tvoria poznámka o autorovi.

Kniha veršov.

Nateraz nepublikovaná zbierka básní.

V publikácii je 24 poviedok slovenských autorov  z Vojvodiny, medzi nimi Viera Benková, Miroslav Demák, Mišo Smišek, Tomáš Čelovský, Martin Prebudila a i., ktorí majú vlastné knihy poviedok, ale sem zaradené napísali po vydaní vlastných kníh).

Kniha V ženskom rode je výberom najlepších rozhovorov rovnomenného podcastu, ktoré od roku 2018 doteraz nahrávala Katarína Strýčková pre Denník N. Čitateľom prináša výnimočné ženské príbehy a predovšetkým inšpiratívnu, obohacujúcu ženskú životnú skúsenosť. Dozviete sa, ako pracuje historička Daniela Dvořáková, o čom sníva rómska omama Alexandra Giňová, čo hnevá speváčku Katarziu aj ako prezidentka Zuzana Čaputová uvažuje nad tým, komu má udeliť milosť.

„Keď mi povedia, že mám sklapnúť, to je presne ten moment, keď sa naštvem a just nebudem ticho,“ hovorí nigérijská spisovateľka Chimamanda Ngozi Adichie. Podľa nej sa to deje ženám vždy, keď začnú hovoriť o sebe, o ženských veciach. „Povedia nám, aby sme boli ticho. Že to, čo hovoríme, nikoho nezaujíma. Snaha umlčať ženy je veľká,“ vysvetľuje v rozhovore, ktorý je súčasťou tejto knihy. Ženy v nej rozhodne nemlčia. Hovoria o svojej bezmocnosti a frustrácii, ale aj o hneve, odhodlanosti a sile.

Kniha ponúka priestor vnímať a prijímať ženský pohľad na svet, učiť sa akceptovať rôznorodosť a tiež nebáť sa postaviť za hodnoty ľudskosti, slušnosti a čestnosti v slovenskej spoločnosti.