Belletristik

Po prečítaní textov tejto knihy, v ktorej sa zišli priatelia a ctitelia Martina Bútoru pri príležitosti jeho sedemdesiatych narodenín, som si uvedomil nástojčivú prítomnosť dvoch javov. Jedným z nich je nepochybne fenomén meno Martin Bútora, čo je prirodzené, lebo kniha je dedikovaná jemu, jeho mnohostranným aktivitám v odbornej, predovšetkým sociologickej a politologickej sfére, v oblasti zahraničnopolitickej, konkretizovanej vo významnej diplomatickej misii, v prozaickej tvorbe. Ale možno ešte väčšmi jeho aktivitám na poli kultivovania verejného priesotru, politickej kultúry, obhajoby ľudských práv, v ktorých desaťročia vystupuje ako angažovaný intelektuál.

Druhým javom charakteristickým pre túto knihu, ale bytostne spojeným so spomínanými aktivitami jubilanta, je priestor a čas, možno skôr časopriestor, ktorý je frekventovaný vo väčšine textov a ktorý sa v našich končinách nazýva všeobecne prijatým slovným spojením stredná Európa. U Martina Bútoru sa nie náhodou organicky prepája s európskym aj eroatlantickým kontextom, so službou demokracii. Aj preto je väčšina príspevkov tejto knihy akoby nikdy sa nekočiacim dielógom priateľov s Martinom Bútorom, dialógom ľudí, ktorým nie sú ľahostajné osudy národov a štátov komplikovane a najmä protirečivo sa dnes integrujúcich do demokratického spoločenstva. Na tejto nejednoduchej ceste za slobodou jednotlivca a spoločnosti vidno výrazné stopy aktivít Martina Bútoru, ktoré inšpirovali všetky príspevky tohto zborníka.                   László Szigeti

Nevarí z prvej vody; dokonca ani z druhej. Módy a módičky sú mu cudzie, rovnako aj ošúchané slová, otrepané, duté frázy, nepotrebné reči a spevné žiale malátnych kolibríkov. Pri dôkladnejšom prizretí sa na zuby jeho básní zistíme, že je v nich iskra zakresnutá modrou mentalitou, že sú v nich plody nezvestna z ovocnejšieho stromu, že je za nimi - a pred nimi tiež - vzmach šerosvitu, ktorý velebí azúr plný svetla. Rybári, čo vyberajú ryby z klobúka, to už majú dávno načítané, v ušiach naviate a nastlané. Iné inzertné návrhy na objavné interpretácie pochopeného aj nepochopeného posielajte na značku: som bezva postavy malej.

Pri čítaní II. zväzku Súborného diela Stanislava Vrbku sa pred čitateľom objaví bohaté spektrum kritikovych tematických okruhov. Za touto vypätou aktivitou stojí autorova osobná vášeň pre divadlo. Prijmite pozvanie na cestu... "Všetko je tu cestou preskúšavajúceho a načúvajúceho odpovedania. Na ceste vždy číha nebezpečenstvo, že sa stane bludnou. Chôdza po takýchto cestách vyžaduje cvik. Zácvik je remeslo. Vydržte na ceste aj v skutočnej núdzi a vytrvalo sa učte, aj za cenu poblúdenia, remeslu myslenia." (Martin Heidegger: Nachwort. Ein Brief an einen jungen Studenten, 1950).

Príbeh dvoch mladíkov, ktorí sa pokúšajú každý po svojom odpútať od rodného kraja, kde ich nečaká žiadna perspektíva. Fedy študuje v hlavnom meste a neskôr pracuje v medzinárodnej firme. Stáva sa výkonným kolieskom vo svete moderného „civilizovaného“ otroctva. Jeho kamarát Vaxo sa krúti v bludných kruhoch striedavých výjazdov do Nemecka, Ameriky či na Ukrajinu. Vykúpením zo života, ktorý ich oberá o ilúzie, je putovanie za mágiou Florinskej monarchie (fiktívny názov územia s tradičným rusínskym osídlením na rozhraní Slovenska, Poľska a Ukrajiny, voľne odkazujúci na neúspešný historický pokus Rusínov-Lemkov o vyhlásenie tzv. Florinskej republiky). Navyše záhada karpatorusínskeho pokladu ich zavedie až na vzdialené roviny Ukrajiny a predznamená prekvapivé vyústenie.