Belletristik

Kniha je prvou publikáciou, ktorá sa systematicky venuje vývoju ponovembrovej televíznej tvorby na Slovensku. Doterajšie výskumy slovenského filmu sa skoro výlučne venovali výskumu kinematografie, televíznej tvorbe sa venoval napríklad Ivan Stadtrucker, avšak len do roku 1989 kedy sa podľa neho oslabuje kultúrotvorná funkcia televízie. Monografia Zmena bez zmeny dokazuje opak a vyvracia mýty o zániku či úpadku televíznej tvorby po roku 1989, prítomné napríklad i v Dejinách slovenskej kinematografie od Václava Maceka a Jeleny Paštékovej. Robí tak na príklade výskumu až 270 hraných diel, ktoré vznikli v období 1990 – 1993 a to so špeciálnym fokusom na obraz spoločenskej zmeny a reflexiu (Nežnej) revolúcie. Poukazuje na traumy i nádeje latentne prítomné u televíznych pracovníkov no predovšetkým prináša na svetlo takmer zabudnutú, v oblasti filmovej vedy priam neviditeľnú oblasť slovenskej audiovízie.

Nová poviedková kniha prozaika, básnika a laureáta Anasoft litera Petra Macsovszkého Oceán trpezlivosti zaspieval je vynikajúcou ukážkou autorovej erudície a majstrovstva. Peter Macsovszky (1966) je autorom zhruba tridsiatky kníh. Debutoval v roku 1994 zbierkou experimentálnych básní Strach z utópie. Odvtedy napísal ďalšie básnické i prozaické diela. Macsovszky píše po slovensky i po maďarsky. V maďarčine mu vyšlo 6 básnických kníh a v roku 2007 mu bola v Maďarsku udelená Cena Miklósa Mészölya. Na Slovensku získal v roku 2016 literárnu cenu Anasoft Litera za román Tantalópolis.

Etela Farkašová sa v novej esejistickej knihe vracia k fenoménom ticha/stíšenia a pomalosti/spomalenia ako k parciálnym kritériám na prehodnocovanie spôsobu života v zahlučnenej, hektickej nonstop spoločnosti. Názov knihy naznačuje, že autorkiným zámerom je spochybňovať predstavy o správnosti súčasného civilizačného smerovania založeného na princípe nekonečného rastu. Emocionálna zaujatosť, s akou autorka pristupuje k daným témam, sa prelína s racionálnou argumentáciou, čím sa vyznačujú aj ostatné Farkašovej eseje. Spisovateľka sa v svojich reflexiách opiera o myšlienky viacerých domácich i svetových osobností filozofie, špeciálnych vied i literatúry.

Kniha obsahuje kratšie texty, ktoré Ján Štrasser publikoval v rôznych periodikách, na internete, či predniesol pri rôznych príležitostiach, a nezaradil ich do svojich doterajších knižných publikácii.

V pozostalosti Alberta Marenčina sa našli desiatky zošitov s denníkovými záznamami, myšlienkami, nápadmi a úvahami. Záznamy v jednom z nich sú datované od roku 1996 do roku 2017. Sú to osobné vyznania, postoje a názory na témy, ktoré považoval za najdôležitejšie. Dominujú v ňom témy slobody, rovnosti, básnickej tvorby a tvorby ako takej, racionality a imaginácie. Surrealizmus, ktorý ho v mladosti „zasiahol ako blesk“ vnímal ako oslobodenie ducha. Jeho ľavicovým názorom najviac konvenovala Trockého permanentná revolúcia. Na druhej strane píše, že je konzervatívec, drží sa včerajších názorov, spomína na svoje postoje, skutky i nadšenie, ktoré robili jeho život bohatým a krásnym aj keď vo vtedajších názoroch bolo veľa ilúzií a omylov – no bolo v nich predovšetkým to, čo dokázalo nadchnúť, zapáliť, pozdvihnúť myslenie a city nad pragmatickú všednosť, nad šedivý pragmatizmus a prízemnosť každodenného života. Albert Marenčin (1922 – 2019), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Narodil sa v Bystrom nad Topľou. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil na Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Bol členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

Jméno Huga Vavrečky (1880–1952), novináře, diplomata, ředitele firmy Baťa, ministra propagandy a dědečka bratrů Havlových, zaznívá v české historiografii spíše okrajově. Jemu samotnému byla pozornost věnována doposud jen sporadicky, přímo posledním letům jeho života pak vůbec. Právě ony přitom patří k těm, které kladou nejvíce otázek a přinášejí nejméně očekávatelné odpovědi. Tato kniha proto čtenáři nejprve nabízí stručné představení Vavrečkova života do roku 1945, shrnuje hlavní oblasti jeho působení a ukazuje jeho životní priority a postoje, které se naplno projevily v hlavním zkoumaném období 1945–52, kdy se Vavrečka musel – stejně jako další členové bývalé prvorepublikové a zčásti i protektorátní elity – vyrovnávat s problémy, které z jeho před/válečné činnosti plynuly. Autorka detailně sleduje Vavrečkovu adaptaci na měnící se společenské podmínky i jeho postavení v nich a předestírá až detektivní pátrání po různorodých strategiích jednání i vyjednávání, které volil tehdy, čelil-li například nařčením z kolaborace.

Básnické médium v Hermovskej chôdzi Štrpku reflektuje aj pohlcuje nejednoznačnú, komplikovanú podobu sveta, ktorú zachytáva viacrozmerná významová sieť pripomínajúca hologram s naznačenou dynamickou hĺbkou, sémanticky ekvipolentnými perspektívami, ale paradoxne aj istou premenlivou difúziou významu a prebleskujúceho zmyslu. V texte koexistujú motívy a podtextové „úvahy“ o zdanlivej inherentnosti vecí a javov na istej spoločnej platforme, ktorou môže byť len prenikajúce sa vedomie subjektu a jeho čitateľa.

Spoločná kniha Pavla Vilikovského a Mira Cipára začala vznikať už v roku 2019. Zámerom projektu bolo spojiť v jednom diele dvoch významných umelcov a zároveň dvoch veľmi dobrých priateľov. Na dielko, ktoré malo vyjsť v edícii 2v1 sa obaja autori tešili, ale osud neumožnil ani jednému držať ho vytlačené v ruke. Podstatnú časť svojich príspevkov však autori stihli vydavateľovi odovzdať a majster Cipár aj navrhol dizajn a úpravu knihy. A tak, milý čitateľ, dúfame, že táto knižočka aforizmov Pavla Vilikovského a vtipných ilustrácií Mira Cipára ťa pobaví a umožní ti spomenúť si na dvoch velikánov slovenskej kultúry.

Monodrámy.

Obsahom zbierky básní Sonety sú celky Medzi dvoma ohňami, Nasvietiť do tiem a Z preletu vtákov napísaných po slovensky a báseň Pesma zaradená do časti Inorečovo, teda vznikla po srbsky a Hronec ju uverejnil pod pseudonymom Branislav Hristić v časopise Preobraženja roku 1991. Táto zbierka obsahuje dokopy 19 básní v sonetovom znení, z 21 koľko ich Hronec doteraz uverejnil. Tie, najmä napísané po roku 1974, vznikli pod vplyvom nemeckého filozofa Edmunda Husserla a jeho fenomenologickej metódy. Druhú časť publikácie tvoria tri edičné poznámky z pera autora a týkajú sa samotných sonetov, ako aj výtvarných príloh a celkom na záver je aj biografická poznámka o samotnom autorovi.

Autorkin debut prinášajúci jej odmeňované prózy a eseje.

Hajko do svojej knihy vybral autorov teoretických prác, literárnych vedcov, kritikov, kultúrnych činiteľov, editorov kníh, autorov cestopisov, prekladateľov a spisovateľov. Dalimír Hajko vyberá spomedzi autorov teoretických prác (Víťazoslav Hronec, Samuel Boldocký), prekladateľov (Ján Labáth) či tvorcov cestopisov (Miroslav Demák). Ďalej Hajko analyzuje dielo už nežijúceho básnika a kultúrneho činiteľa Ondreja Štefanka z rumunskej časti Dolnej zeme či slovenského teoretika literatúry a historika kultúry Patrika Šenkára (slovesné umenie Slovákov v rumunskom Banáte). Hajko v kratších textoch uvádza tvorbu Daniela Pixiadesa, Ladislava Čániho, Miroslavy Dudkovej, Kataríny Mosnákovej Bagľašovej, Michala Ďugu, ale aj srbských spisovateľov Radomira Andrića, Jeremiju Lazarevića či dramatika Dušana Kovačevića. Súčasťou knihy sú aj rozhovory autora so spisovateľkami Vierou Benkovou a Etelou Farkašovou (napríklad o slovenskej literatúre a prvých slovenských filozofoch Daxnerovi a Štúrovi, o svetových filozofoch a náboženstvách, o dolnozemskej literatúre a o literárnej kritike).

Zostavovatelia prvého zväzku (Tatran, 1990, ISBN  80-222-0237-1 )mali v úmysle vydať druhý zväzok v čo najkratšom čase po prvom, a tak upravili aj štvrtú, piatu a šiestu stránku. Štvrtú stránku O opaternosti zdravej aj o viléčeňú nezdravej rožnej lichvi vydal pôvodne v roku 1800 tiež Václav Jelínek vo svojej tlačiarni. Piata stránka O koňoch a šiesta stránka O ovciach zostali v rukopise. Upravený text aj s úvodnou štúdiou Slovenčina Juraja Fándlyho od Milana Majtána, Slovníčkom a Botanickým názvoslovím, ktoré pripravila Marie Majtánová, bol v roku 1990 odovzdaný do vydavateľstva Tatran. Búrlivé zmeny po roku 1989 zasiahli však aj vydavateľstvo Tatran a po zmene edičného plánu bolo rozhodnuté druhý zväzok nevydať. Až po viac ako 30 rokoch padlo v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV rozhodnutie opätovne upraviť a vydať druhý zväzok Fándlyho diela Piľní domajší a poľní hospodár. Keďže štvrtá stránka O opaternosti zdravej aj o viléčeňú nezdravej rožnej lichvi už vyšla predtým tlačou, teda Fándlyho text bol upravovaný podľa bernolákovskej kodifikácie korektormi a vydavateľom v Jelínkovej tlačiarni (pozri úvodnú štúdiu), piata a šiesta stránka ostali v rukopise bez akýchkoľvek úprav. 1. Ausgabe 1792.

Zbierka Popamäti má bilančný charakter. Marián Reisel (nar. 1951) sa ňou pripomína po dvoch zbierkach: Odpoveď (1986) a Po pýtaní (1995) v kontexte životného jubilea. Venovanie deťom určuje základný tón sumuje prežité, vnútorne vybojované a hodnotovo vyčírené s nádejou, že stopa ľudskej bytosti z konkrétneho historického času zostane, jej hlas bude rezonovať aj v čase individuálneho nebytia. Zbierka je členená do šiestich oddielov s náznakom motivických hniezd (predkovia, dejiny, žena, ja, poézia, symbióza života a smrti). Cesta v čase je zároveň záznamom o meniacom sa jazyku tvorby. Autor osciluje medzi viazaným veršom s vysokými významovými polohami a tendenciou k vecnosti, ironickému odľahčeniu. Odkazmi na kontext tvorby dobovo významných básnikov (L. Novomeský, M. Válek, J. Ondruš, M. Rúfus, K. Chmel) sa Marián Reisel pripomína aj ako dôležitá postava kultúrneho života bývalý redaktor časopisov Dotyky, Kultúrny život, Tvorba T, Fragment K.

Páter Vojtěch Kodet, jeden z načítanejších a najpočúvanejších duchovných autorov na Slovensku, dovoľuje v knižnom rozhovore nazrieť „za brány“ svojho života: do svojho detstva, rozhodnutia pre kňazstvo, autorských a vydavateľských začiatkov či ďalších dôležitých životných okamihov. Zároveň kniha otvára duchovné témy, o ktorých páter často píše a hovorí: modlitbu, hriech, Eucharistiu, Sväté písmo, manželstvo a iné – s presahom do jeho osobného života.