Belletristik

Kniha, v ktorej sa (fanúšikom dobre známy) hlavný hrdina Vincent vracia naspäť z ciest. Voľné a záverečné pokračovanie trilógie Lukáša Cabalu však funguje výborne aj ako samostatné dielo.

Vincent, svojský majiteľ antikvariátu; Laura, jeho verná súputníčka; Oliver, jej syn; Tamara, novinárka zďaleka; a maliar Albert. Stretávajú sa v uliciach Trenčína, objavujú jeho zákutia, ocitajú sa v rôznych časových a myšlienkových dimenziách. Lukáš Cabala stiera hranice medzi včera – dnes – zajtra, či medzi tu a tam. Z drobných príbehových úlomkov, smiešnych aj vážnych, vytvára mapu priestoru i ucelenú mozaiku životných osudov postáv.

Žitava, básnický debut Filipa Németha, viacnásobného finalistu súťaže Básne SK/CZ, je viac než len pôsobivou literárnou topografiou konkrétneho územia. Vo svojom krajinnom zameraní je rovnako intímnym pohľadom dovnútra, ako aj prechádzkou po miestach, ktoré na prvý pohľad môžu pôsobiť všedne, ale optikou autora nadobúdajú nezameniteľný charakter. Némethova sebavedomá a zrelá poetika sa nevyhýba ani subtílnemu humoru, v premyslene koncipovanej básnickej knihe sa zároveň dotýka viacerých bolestivých problémov súčasného sveta a spoločnosti. Žitava tak svoj zdanlivý regionalizmus priamo presahuje a jeho prostredníctvom dokáže byť presvedčivo univerzálna a súčasná.

Básnikovo vyrovnávanie sa so stratou matky tu neprebieha priamočiaro psychologicky, v zmysle freudovského termínu "Trauerarbeit" – "práce trúchlenia", "smútenia", respektíve ani nie tak postupmi a prostriedkami poeticky navodzovanej detenzie, lyrickým "vyrozprávaním", "vyspovedaním sa", ale v konečnom dôsledku skôr takpovediac "semioticky". Do existenciálneho kontextu, respektíve do individuálneho ľudského životného príbehu a času sa tu premieta univerzálne historické, svetodejinné i celkové prírodné i kozmologické dianie a naopak, a to prostredníctvom obrazových či motivických archetypov a symbolov.   Zoltán Rédey

Ján Buzássy je od svojho debutu Hra s nožmi (1965) autorom bytostnej, duchovne aristokratickej poézie smerujúcej k estetickej vznešenosti a jasnozrivej myšlienkovej originalite. Už prvé autorove zbierky zakladajú modernú tradíciu slovenskej reflexívnej lyriky, ktorá je najmä jeho zásluhou myšlienkovo inšpiratívna a umelecky neopakovateľná. Autorove postupy, irónia, slovná hra, persifláž a lakonická, iskrivá pointa (ale najmä groteskný výkrik) sa v tvarovej mnohorakosti a v širokom asociačnom oblúku podieľajú na artizme, ktorý sa vzďaľuje od akejkoľvek samoúčelnosti, lebo jeho významy a čitateľom dotvárané obsahy akcentujú podstatu, ľudskosť, šľachetnosť a empatiu bez akýchkoľvek umeleckých kompromisov. Zbierky zaradené do prvého zväzku súborného básnického diela patria k tomu najlepšiemu, čo v slovenskej poézii po roku 1945 vzniklo.

Autor, slovenský spisovateľ a publicista Tibor Ferko, predstavuje toto dielo pri príležitosti svojho životného jubilea 90 rokov. Zaujímavosťou tejto publikácie je to, že je zložená z dvoch navzájom prevrátených častí. Do prvej časti diela sa môže čitateľ začítať z prednej strany knihy. Tvoria ju poviedky na motívy prozaických diel K. Čapka, A. P. Čechova, E. Hemingwaya. V hybridnom žánre esejo-poviedky sa inšpiruje výtvarnou mystikou Siedmich hriechov Hieronyma Boscha (1515). Ďalšia je parafráza Majakovského Tragédie. Jej pôvodná inscenácia v Petrohrade (1913) znamenala prvé futuristické predstavenie na svete. V druhej časti diela, začínajúcej zo zadnej strany knihy, nájde čitateľ výber z autorovej tvorby. Kontrastné príbehy v ôsmich odtieňoch literárnych druhov a žánrov reflektujú skúsenosť s minulosťou, ktorá keď neprejde konverziou, môže sa zopakovať v prítomnosti.

Dokonalé zviera(nie) je dielom dokonalým, pre každého milovníka krásnych kníh a poézie hĺbok a výšok života. Opus magnum najvýznamnejšej poetky dnešného Slovenska prináša ojedinelú víziu sveta ako svet rozhovorov s blízkymi. Zhovára sa prostredníctvom imaginácie, ktorá spája okamih tu a teraz so spomienkou, niekedy akoby až na počiatok sveta. Autorkin hlas vedomia hovorí iba to podstatné. Zdieľa s nami radosť i zvieranie úzkosti z videnia Stvorenia, s vnútorným zrakom na pomedzí sveta viditeľného a neviditeľného. Sveta napohľad vonkajšieho, ktorý sa mení na vnútorný, intímny, mágiou poézie. Poézie, ktorá nám vždy dodá silu žiť a prežiť, aj v najtuhšom zovretí života.

Spoločná kniha textov Miroslava Kusého a Milana Šimečku Veľký brat a Veľká sestra je pokusom o priblíženie doby, v ktorej jej autori žili. Vznikla koncom sedemdesiatych rokov 20. storočia a názvom sa odvoláva na rovnomennú metaforickú sociologickú štúdiu Miroslava Kusého, ktorý v nej prirovnáva stalinský socializmus k socializmu Veľkého brata z románu Georgea Orwella 1984 a reálny socializmus k socializmu manipulatívnej Veľkej sestry z prózy Kena Keseyho Prelet nad kukučím hniezdom. Táto zbierka esejí vyšla prvýkrát ako samizdat v roku 1980.

Apatia rozhlodala celý verejný život, absencia skutočných a pochopiteľných spoločenských cieľov zmenila socialistického človeka na obmedzeného súkromníka, ktorý skutočne angažovane kultivuje len svoj záhumienok a zásadne nehasí to, čo ho nepáli.

Osud jednej slovenskej rodiny z okolia Banskej Štiavnice naprieč celým dvadsiatym storočím. Mozaikový príbeh, v ktorom sa stretli autorovi starí rodičia. On, žandár narodený vo Vyhniach, ju chytil pri nelegálnom prechádzaní nových Československých hraníc. Ona, z učiteľskej rodiny, jej otec maďarský básnik. Mali sa radi, rozišli sa, potom sa im darilo, nadobudli penzión Ružová vila, dostali sa do biedy, mali sedem detí, on zachránil mnoho ľudí cez vojnu a stal sa posledným demokratickým primátorom Banskej Štiavnice pred nástupom komunizmu. Kniha osudov, príbehov a postáv bojujúcich o svoje miesto na slnku.

Jana Bodnárová patrí už tri desaťročia k najosobitejším hlasom slovenskej literatúry. Publikovala 40 kníh pre dospelých a deti, Patchwork v bielej je štvrtou prózou, ktorá vychádza v Knižnej edícii ASPEKT. Aj tu je jej hlas jemne poetický a drsne krutý zároveň. Autorka zošíva útržky príbehov ľudí, ktorí sa napriek (či vďaka) svojej rôznorodosti stretávajú v blízkych vzťahoch vsadených do spoločného života v Československu druhej polovice 20. storočia. Dotýkame sa ich v spomienkach Oty, bohémky, lekárky, milenky, matky... a jej manžela Andreja. Text sprevádzajú ukážky z tvorby Evy Moflárovej.

V zápisníku z pozostalosti Alberta Marenčina sú denné záznamy datované od roku 1973 do roku 1996. Dominujú v nich úvahy o tvorbe, slobode, fantázii. „... dielo nie je jediným, ani hlavným zmyslom tvorby tak ako testament či pozostalosť nie sú hlavným zmyslom života...“ Často sa v textoch vyskytujú najbližší priatelia a ľudia s podobným osudom – Juraj Špitzer, Dominik Tatarka, Marian Váross, Alexander Matuška, Juraj Mojžiš a ďalší, s ktorými vedie dialóg, polemizuje s nimi, s ich názormi. Texty zachytávajú obdobie normalizácie, kedy bol Marenčin vylúčený zo strany a vyhodený zo Slovenského filmu. Píše o svojich umeleckých názoroch, vracia do rodiska, k vzťahu s matkou a opakovane si kladie otázku „kto som?“. „... Bol som ďaleko od domova u strýka, kde ma nik nepoznal. Spýtali sa ma. Kto si? Odkiaľ si? – a ja som musel vysvetľovať, kto som a odkiaľ som a vysvetľujúc to iným vysvetľoval som to aj sebe samému. Predstavoval som sa, niečo zavše zamlčal, niečo prikrášlil… Za niečo sa hanbil, na niečo bol hrdý. Čo všetko som zakrýval, zatajoval! Svoju lásku k mame, svoju nostalgiu – zatajoval som, že sa mi strašne cnie za domovom, že plačem za mamou, že peniaze, ktoré mi dala na utrácanie, som si schovával ako vzácnu pamiatku, že doma hovoríme iným dialektom a niekedy aj po maďarsky…“

Nová zbierka básní, v ktorej autor prehlbuje svoju imagináciu a spolu s výrazným výtvarným sprievodom vytvára kompaktný textovo-vizuálny celok. Daniel Hevier po 10 rokoch vydáva novú básnickú zbierku. Je to segmentovaná skladba, v ktorej text rozpráva príbehy obrázkov a obrazová vrstva dopovedúva to, čo načrtáva text. Žeravá súčasnosť sa prelína s obrazmi z mytológie a raných dejín ľudstva, aby vzápätí prešla do vízií a možných alternatív našej existencie.  

Vydanie vzájomnej korešpondencie medzi akademickou ma- liarkou Máriou Medveckou, rusistom Júliusom Rybákom a le- károm Pavlom Straussom z posledných štyroch rokov jej živo- ta, ktoré rozrušuje jej ideologický deformovaný obraz, ktorý, žiaľ, pretrváva vo verejnosti až dodnes. Z recenzného posudku prof. Róberta Letza: „Korešpondencia má vysokú literárnu, historickú a estetickú úroveň… citli- vý dialóg, toto hlboko ľudské zdieľanie sa je výrazom túžby po osobnej a tvorivej slobode v čase totalitného režimu. Jed- ným z významov tohto dialógu je práve to, že tvorí nezávi- slú zónu, ktorá uniká oficiálnym požiadavkám kladeným na umenie a umelcov a vymyká sa oficiálnemu klišé. Ume- nie sa ukazuje v daných pomeroch ako spôsob komunikácie, ako azyl v normalizácii, útecha, hľadanie, nachádzanie… Pod vonkajším pancierom, pod náhrobkom, ktorým bola priva- lená a zaživa pochovaná ľudská osoba, predsa pulzuje život, plný očakávaní a nádeje.“

Kniha Kornela Földváriho Svet pre dvoch je súborom textov o najznámejšej dvojici slovenského humoru L+S. Všetky texty odzrkadľujú nepretržitý, niekoľko desaťročí trvajúci záujem autora o oboch komikov, kolegov-divadelníkov a priateľov. Súborné dielo Kornela Földváriho vychádza vo vydavateľstve KK Bagala, doteraz vyšlo šesť z ôsmich zväzkov. S Kornelom Földvárim sme sa zoznámili v redakcii Kultúrneho života a odvtedy sa datuje náš veľmi úzky osobný aj pracovný vzťah. On bol napríklad prvý človek, ktorý kriticky zhodnotil našu prácu s Julom Satinským v doslove k našej prvej knižke Nečakanie na Godota. Tento doslov a nakoniec aj doslov k našej druhej knižke, kde ešte rozvíjal niektoré svoje myšlienky, považujem za to najpodstatnejšie, čo kedy kto o nás tu na Slovensku napísal. To najpodstatnejšie a myslím, aj najvýstižnejšie. (Milan Lasica)

Kornel bol veľmi veselý a svojím smiechom nás vždy všetkých nakazil. Smial sa tak, že vydýchal všetok vzduch, takže v tej pivnici potom už pre ostatných neostal nijaký kyslík. Preto sme sa tam tak potili. (Július Satinský)

Kniha Kornela Földváriho Svet pre dvoch je súborom textov o najznámejšej dvojici slovenského humoru L+S. Obsahuje recenzie predstavení, kníh, doslovy, text na prebale CD aj v programe k predstaveniu, príspevok na konferenciu o Divadle na korze a kratšie glosy – stručné charakteristiky kníh, články venované úmrtiu Júliusa Satinského a dva bližšie neurčené texty, zrejme napísané práve pre túto knižku.

Tentoraz si spisovateľ Ján Štrasser zvolil pre svoju knihu rozhovorov netypického respondenta - seba. Ako už samotný názov napovedá, ide o dialogickú knihu spomienok na detstvo, na dospievanie, na časy štúdia, na zamestnania, ktorými prechádzal, na ľudí, ktorých v živote stretol. Dôležitou súčasťou Štrasserovho spomínania je jeho literárna práca. Je známy ako básnik, prekladateľ i publicista, no azda najväčšiu popularitu získal ako textár piesní populárnej hudby a najmä muzikálov - napísal texty piesní do kultových muzikálov Cyrano z predmestia či Neberte nám princeznú. V knihe Tvár v zrkadle sa nevyhýba ani citlivým témam súvisiacim s jeho životom a tvorbou.

Rastislav Puchala svojím zrelým debutom Archa zmluvy (2020) prekvapil a oslovil čitateľskú verejnosť natoľko, že v krátkom čase po prvom vydaní si vyžiadala druhé. Po debute pokračoval nemenej závažným románom Veža zo slonovej kosti (2021), v ktorom reflektuje málo známu a ešte menej prehodnotenú špecifickú skúsenosť života cirkvi a spoločnosti v minulom režime, ktorou rodina hlavného hrdinu a jej blízki príbuzní a priatelia prechádzajú. Puchala vo svojom najnovšom diele, v zbierke poviedok Priestupný rok, žánrovo vybočuje zo svojej doterajšej tvorby, keďže nejde o ucelený román, ale o súbor vzájomne nesúvisiacich poviedok a noviel, ktorých jediným spojivom je plynutie času v priebehu výnimočného roka. Priaznivci tohto obľúbeného autora nájdu na stránkach knihy to, čím si ich získal v predchádzajúcich dielach: obsahovú hutnosť, štylistickú vycibrenosť a bohaté intelektuálne a duchovné podhubie, obohatené o mysteriózne prvky aj prekvapivú pointu.