Belletristik

Románové spracovanie najlepšej trilerovej poviedky roka.  Ostrý Pichliač je na prvý pohľad dedina ako každá iná. V skutočnosti je plná temných tajomstiev a žeravých uhlíkov, ktoré môžu kedykoľvek prepuknúť v ničivý požiar. Zatiaľ je pokoj, ale veliteľ obecnej polície Enzechštejn tuší, že je to ticho pred búrkou. Do hlbokých lesov, ktoré sú všade naokolo, odchádza mladý muž spáchať samovraždu. Vodca miestnej problémovej rodiny začína vidieť na červeno. Starý sedliak práve umrel a zanechal na svete obrovské prasa. Prasa, ktoré hladuje. Ktoré bolo zvyknuté na žrádlo. A je ochotné spraviť čokoľvek pre to, aby zasa malo plný bachor. Blíži sa hodina, keď sa cesty všetkých stretnú a nastane MASAKER.

Jozef Darmo (1932), novinár, publicista, básnik, spisovateľ, vedec, vysokoškolský pedagóg. Po celý život bola básnická tvorba spoveďou jeho duše.

Etela Farkašová, ktorá sa stala za predchádzajúci román Scenár laureátkou prestížnej súťaže Anasoft litera 2018, získala zaň Krištáľové krídlo a ďalšie významné ocenenia, prichádza s novou prózou Hodiny lietania. Autorka na pozadí príbehu extrémne senzitívnej výtvarníčky Miriam, ktorá sa po desaťročiach prežitých v zámorí vracia do rodnej Bratislavy, rozvíja niekoľko závažných tém, napríklad utváranie osobnej identity, hľadanie cesty z osamelosti, ďalej je to téma viny a odpustenia či narušených medzigeneračných vzťahov, ale pozornosť venuje aj tomu, ako sa hrôzy vojny vpisujú do osudov ďalších generácií a neraz ich tragicky predznamenávajú.

Každý z nás má svoju horu, na ktorú musí počas života vystúpiť. Hora chlapca Pontyho je obrovská, dovysoka čnie uprostred dvoch protipólov – sveta vydezinfikovanej efektívnosti a sveta plného prírodnej emocionality. Vo vnútri chlapcovho srdca sa tie vesmíry spájajú, v mieri prepletajú; vonku sú však na život a na smrť znepriatelené. Ponty sa krôčik po krôčiku snaží vyšliapať až na vrchol; no prekážok je čoraz viac, láske a vzájomnosti kladie do cesty pasce zloba, strach a sebectvo.

Daniel Pastirčák sa v najnovšej rozprávke pre väčších aj celkom dospelých čitateľov so sebe vlastnou bravúrou dotýka boľavých miest našich súčasných dní a prostredníctvom mnohých metaforických obrazoch a podobenstiev kreslí cestu, po ktorej by sme sa mohli vybrať, aby sme na vrcholov hôr svojich životov mohli zapichnúť víťaznú a múdru vlajku.

 Poviedky a krátke prózy najvýraznejšieho predstaviteľa magického realizmu na Slovensku zaradené do 2. zv. súborného diela sú z kníh Tri ženy pod orechom a Bude to pekný pohreb, doplnené o 21 rozpracovaných poviedok z pozostalosti. Ilustrácie Fero Guldan.

Súborné prozaické dielo Václava Pankovčína vyšlo v troch zväzkoch: 1. Marakéš. Šicke me naše!; 2. Poviedky. Videla som anjela!; 3 Romány. Zdržíte sa v Linárese?

Aj skúsený majster psychotrilerov by mal čo robiť, aby vymyslel podobný príbeh, aký ponúka táto kniha. Lenže všetky udalosti opísané autorom sa skutočne stali. Sedemnásťročný JÁN ŠPIRKO možno ani netušil, akému riziku vystavuje seba a svoju rodinu, keď robil spojku medzi partizánskymi skupinami. Jeho vlasť bola ohrozená, a tak ju išiel brániť. Zdalo sa mu to rovnako prirodzené ako vyrieknutie sľubu priateľovi v zajateckom tábore, ktorý sa jednému z nich stal neskôr osudným. Keď mladučkého partizána v obci Veľké Borové Nemci ranili, odvliekli ho na gestapo do Ružomberka. A tam sa začína cesta plná hrôzy, bolesti, sklamania, ale i veľkej viery a odhodlania. V ružomberskej väznici stála Jánovi Špirkovi smrť za chrbtom prvý raz. Život mu zachránil neznámy Cigán, ktorý jediným úderom zlikvidoval besniaceho gestapáka. Dobitý Ján však nemal za svoju záchranu ako poďakovať. Kým ležal v bezvedomí, Deža gestapáci s najväčšou pravdepodobnosťou umučili. Odvtedy osud raneného partizána tvorili úteky a zajatecké tábory...

Divadelná hra Skúška mala premiéru v decembri 1988. Vo vtedajšom gorbačovovskom období, pred novembrom 1989, nastavila Skúška živé zrkadlo vládnej moci. Dôvodom bola namyslenosť, hlúposť a bohorovnosť predstaviteľov verchušky - jedinej samovyvolenej politickej strany. Dnes po tridsiatich rokoch je dôvodom živého zrkadla Skúšky chamtivosť, arogancia a cynizmus súčasných najmocnejších oligarchov a ich sluhov a vykonávateľov. Našťastie demokracia je pre všetkých a nie iba pre vyvolených. Sme presvedčení, že Moliére by dnes s týmto tvrdením súhlasil. Každá doba potrebuje svoje živé zrkadlá. Preto vychádza táto kniha!      Miro Pollák

Až o sto rokov čistí ľudia pochopia, že byť gejom či bláznom môže byť aj výzvou. Byť iný je vždy výzvou, aj byť židom uprostred katolíkov v dedinke na Záhorí bolo výzvou na úsvite krutého storočia, píše básnik Milan Richter. Jeho najnovšia kniha je nie vždy radostným svedectvom židovského dieťaťa, muža a jedného z našich najprekladanejších básnikov o minulom storočí, ktoré ho formovalo. Richter je básnik so zvláštnym videním, a hoci sa ho prežité hrôzy priamo dotýkajú, vie ich sprítomniť s trpkým, čiernym humorom. Možno preto, že aj v zrelom veku zostal presvedčeným humoristom.

(Vzájemnost-nevzájemnost, vstřícnost-rezistence,ústup-expanze).

Kniha soustřeďuje soubor analýz, které se týkají klíčových, často delikátních témat česko-slovenského vztahu. To, co je hybnou silou této kolektivní monografie, je snaha prohloubit zkoumání česko-slovenského vztahového paradigmatu v různých oblastech, zejména však na poli kultury a literatury. K tomu směřovaly všechny tyto texty brněnských slovakistických bádání, jež od samého počátku nahlížely česko-slovenské relace jako nikoli idylické, ale naopak často kontroverzní, plné napětí a protikladných akcentů vzájemnosti, nevzájemnosti, sbližování, integrace i rezistence. Z tematiky upozorňujeme na kapitoly o české a slovenské rezistenci proti tzv. konsolidačnímu procesu, o slovenských krajanských spolcích v České republice, o literatuře biedermeieru, o knize Alberta Pražáka o Hviezdoslavovi, o česko-slovenském vztahu očima ruského emigranta, o vztazích českých a slovenských historiků, z dávnějších dějin o postavě Jana Kollára a o českých a slovenských humanistech 16. století.

Švantner chce povedať všetko obrazom. Vyhýba sa reflexii, sentenciám a pointe: básnický obraz nesie celú významovú a emocionálnu energiu a skrýva všetky podnety pre čitateľa. Švantnerova poetická tvorba počas celej svojej trajektórie hľadania smerovala od hmoty k ľuďom, od vecí k človeku, od predmetov k vedomiu. Ale aj od seba k iným. Nie náhodou v nej nájdeme toľko zanietených veršov venovaných niekedy žijúcim, ale väčšinou už nežijúcim ľuďom — priateľom, umelcom, osobitne básnikom. (...) Ale isté je, že pochopenie iného človeka otvára dvere k pochopeniu seba samého. Je to jeden z možných receptov na prechod od introvertnosti k pospolitosti, od súkromia k verejnosti, od sebahľadania k hľadaniu vonkajšieho sveta s jeho krásami a bolesťami. A zdá sa, že o to išlo Jánovi Švantnerovi od prvej chvíle, keď sa rozhodol písať verše. Vlastne, nerozhodol sa — verše sa ho zmocnili samy. Dalimír Hajko, 2016

Autor pokračuje v sprístupnení literárne spracovaných denníkových záznamov, v tomto diele zachytávajúcich jeho prežívanie roku 1991, i tu v blízkom spojení s Pavlom Straussom. V diele sa tak odráža i intímny obraz tohto vnútorného disidenta a hlbokého mysliteľa, ktorého dielo sa žiaľ už pár rokov na to uzatvára a o ktorom Milan Rúfus v liste Julovi Rybákovi píše: „ Veľmi by som si prial, aby Paľko držal po dlhatánskom čase v rukách svoju knižku a videl, že jeho múdrosťou dotovaná, plnohodnotná minca je konečne v obehu. Titul voľne nadväzuje na pred časom vydané tituly autora – V dotyku s Pavlom Straussom VII.,X.,  Posledný rok Pavlom Straussom, V jubilejnom roku 2000, V prvom roku nového tisícročia, V prvom roku nežnej slobody.

Literárny vedec Vladimír Petrík o autorovi hovorí: „Problém človeka je v Jurigovej tvorbe trvalo prítomný a zásadný. Stvárňuje ho v rozličných rovinách od biologickej cez sociálnu či spoločensko-politickú až duchovno-existenciálnu... Nebojí sa ísť do ideologických aj morálno-spoločenských zápasov...“ Túto charakteristiku Juriga bez zvyšku naplňuje aj v zbierke poviedok Miluj blížneho svojho, ktorú napísal k 75. výročiu SNP. A ako je pre jeho tvorbu charakteristické, nesnaží sa anjelom prišívať krídla ani čertom rohy. Z napísaného cítiť, že autor má deje nažité, nielen vizuálne, ale aj citovo. Čo však cítiť azda najviac, je fakt, že sa snaží postaviť SNP tam, kam patrí nielen v histórii Slovenska, ale aj 2. svetovej vojny. Ľudí nedelí na fašistov a antifašistov, chce podať charakteristiku doby a človeka v nej. Jeho človek sa nepredstavuje rečami, ale činmi ľudskosti či neľudskosti. Juriga hovorí, že píše o obyčajných ľuďoch, o tých, ktorí bojovali a umierali za víziu budúcnosti, a snaží sa pozrieť aj na to, ako sa tá vízia naplnila.

Zborník, ktorý zostavila výtvarníčka Kristína Kubáňová, obsahuje osem ukážok zo slovenskej komiksovej tvorby z posledných rokov: Juraj Čorba a Dávid Marcin: POLyS; Erik Jakub Groch a Juliána Chomová: Šlabikár päťmestia; Branko Jelínek: Oskar Ed; Peter Krištúfek, Tomáš Klepoch a Pavol Bálik: Bitkár; Veronika Kocourková: Superkomix; Daniel Majling: Rudo; Patrik Pašš: Tri. Nie štyri, nie päť; Broňa Schraggeová: Ja a môj brat. V úvodnej štúdii približuje históriu slovenského komiksu Tomáš Prokůpek z Centra pre štúdiá komiksu pri Ústave pre českú literatúru AV ČR a Filozofickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Hoci tento žáner nie je zatiaľ na Slovensku veľmi rozšírený, výber predstavuje rôzne komiksové tvorivé prístupy a autorské počiny, ktorými nás autori presviedčajú, že grafický román a komiks sa u nás nevzdáva a vydáva sa do boja stále s novými výzvami. Text in Franz.

Zbierka Lepšia verzia seba poetky Ivony Pekárkovej (*1988), ktorá v roku 2013 zvíťazila v renomovanej súťaži Básne a získala cenu publika na European Poetical Tournament v Sarajeve, je nemilosrdnou, vtipnou a sofistikovanou analýzou každodennosti – autorkine básne sa dotýkajú tém od medziľudských vzťahov cez populárnu kultúru a konzum až po literárnu kritiku. S charakteristickým subtílnym humorom Pekárková dekonštruuje bežné, dôverne známe situácie a subverzívne rozkrýva podstatu príbehov, prostredníctvom ktorých hovoríme a uvažujeme o svete aj sebe samých.

Smutno smiešna groteska. Jediný pravdivý príbeh o budúcnosti. V kalendároch sa píše rok 2222. Nič nie je na svojom mieste. Všetko je šedé, nielen nekonečné ulice, chodby, bludiská v budovách, ale aj predstavy v mysliach, bez žiadnych veľkých očakávaní. Hlavný hrdina Vilo je jedným z mnohých riaditeľov obrovskej firmy, v ktorej už nik netuší, aká je v nej pracovná náplň, načo má slúžiť a najmä aký má zmysel jej existencia.