Belletristik

Mária Ferenčuhová je poetka, prekladateľka a filmová teoretička. Je autorkou básnických zbierok Skryté titulky (2003), Princíp neistoty (2008), Ohrozený druh (2012) a Imunita (2016), za ktorú získala viacero ocenení. Knižné preklady jej poézie vyšli vo Francúzsku, v Srbsku, v Slovinsku, vo Veľkej Británii, v Macedónsku, v Grécku a na Ukrajine.

Dvojzväzkový titul je prvou vyčerpávajúcou publikáciou, ktorá je venovaná tvorbe a názorom Ilju Zeljenku, ťažiskovej osobnosti slovenskej hudobnej povojnovej avantgardy, ako aj ťažiskového autora filmovej hudby. Dvojportrét Ilju Zeljenku pozostáva zo súhrnu autorových výpovedí, ktoré poskytol v početných rozhovoroch, udelených počas svojho života, ako aj zo sústredenia jeho autorských textov, z ktorých mnohé tu vychádzajú po prvýkrát (napríklad texty Moje utópie, Ako písať hudbu). Publikáciu dopĺňa doposiaľ najrozsiahlejšie vydanie Zeljenkovej básnickej i prozaickej tvorby, ako aj rozsiahly zoznam jeho diela. Editorom publikácie je skladateľský kolega Vladimír Godár, ktorý je zároveň aj autorom najrozsiahlejšieho rozhovoru s Iljom Zeljenkom.

Po 175-tich rokoch objavený poklad slovenskej literatúry vychádza po prvý raz v slovenčine. Zrkadlo Slovenska tvorí chýbajúce ohnivko slovenskej histórie. Napísal ho štúrovský autor, ktorý umrel ako 25-ročný. Hurban o Červenákovi povedal: Bol najtalentovanejší z nás. Tento bravúrnym esejistickým štýlom sprostredkovaný národopisný výlet predstavuje Slovensko z rôznych strán: od geografie, mytológie, cez históriu po dobové pomery z raných v štúrovských časoch. Autor dielo napísal s vedomím, že ak sa má Slovensko národne prebudiť, musí samo seba spoznať. Preto poskytol Slovensku Zrkadlo. Peštiansky vydavateľ požiadal v roku 1844 Jozefa Miloslava Hurbana, aby ku knihe napísal predslov. Spis Hurbana natoľko inšpiroval, že doň napísal okrem životopisu autora aj najkrajšiu esej o Slovensku, akú v pokladnici slovenskej literatúry máme.

Dej románu, ktorý autor situoval na západné Slovensko v rokoch 1942 až 1947, poskytuje čitateľovi množstvo strhujúco vyrozprávaných príbehov a pestrú škálu ľudských charakterov a osudov. Hlavné postavy, Maťo a Ondro, sú dvojičky na nerozoznanie, no povahy majú odlišné, preto sa ich životné cesty často vzďaľujú, a zas prepájajú, najmä, keď sa ich podobnosť má stať dramatickou zápletkou. Popri tragických udalostiach, ako napríklad prenasledovanie Židov, boxerské zápasy o život v nemeckom lágri, či postupné presadzovanie sa komunistov po vojne, s ktorými sa spájajú prejavy ľudskej ľahostajnosti, bezohľadnej túžby po moci a bohatstve, v knihe možno nájsť tiež množstvo pozitívnych prvkov, ako zmysel pre obetavosť, láskyplnosť, ochotu nezištne pomôcť, ba i riskovať. Konanie postáv naznačuje, že v človeku sa rôznorodé, i protichodné črty často stretávajú a navzájom zápasia neraz v nádeji na druhú šancu. Niektorí však novú šancu už nedostanú, pretože sa stávajú obeťami záhadného vraha... Osobitý rozmer knihe dávajú bohato zastúpené historické reálie a snaha o zachytenie atmosféry doby. Obzvlášť detailne je podaný obraz Nitry s vtedajšími názvami ulíc, budov, častí mesta i okolitých obcí, pričom do literárnej línie príbehov sú zakomponované aj skutočné postavy.

Popri kunsthistorických štúdiách, výtvarných monografiách či esejistike reflektujúcej aktuálne filmové či výtvarné dianie sa Juraj Mojžiš od konca šesťdesiatych rokov venoval - zdanlivo úchytkom aj písaniu prózy. Zbierka prozaických textov poskladaná z prác publikovaných časopisecky, prípadne dosiaľ neuverejnených, predstavuje autora ako kritického pozorovateľa reality s vycibreným zmyslom pre iróniu a sebairóniu.

Čo majú spoločné záhadné úmrtia spisovateľov, cintorín písacích strojov, ukradnuté rukopisy a tajomný symbol O? Strhujúci nový román autora bestselleru Vtedy v Lošonci je o písaní a sile fantázie. Som v tom najhoršom príbehu, aký si nevieš ani predstaviť. Nútia nás prežívať strašné a nekvalitné zápletky. Je to ponižujúce. Podarilo sa mi utiecť, ale chytili ma. Pátranie po nezvestnom otcovi stopa vedie z tajomnej Cerovej vrchoviny cez Bratislavu na miesto, odkiaľ sa nevracia na Ostrov.

Najnovšia kniha Jany Bodnárovej prináša zasa čímsi iné, a predsa u tejto autorky dôverne známe prozaické gesto. Jeho originalita sa odvíja tak od témy, ako aj od jej poeticko-reflexívneho stvárnenia. Prostredníctvom svojskej umelkyne K. a jej fascinácie expresionistickou maliarkou Paulou Modersohn-Becker preniká hlboko pod kožu ženskej tvorivosti, ktorá v období po Veľkej vojne pri hľadaní nového umeleckého výrazu i „novej ženy“ namáhavo balansovala medzi súkromnou a verejnou sférou. Vizuálna umelkyňa Pavlína Fichta Čierna prepája tento prienik so súčasnou perspektívou. Jej sprievodné fotografie nie sú ilustráciami textu v pravom zmysle slova, ale vlastným performatívnym čítaním v obrazoch, ku ktorému ju prozaička pozvala. (Jana Cviková).

(Vzájemnost-nevzájemnost, vstřícnost-rezistence,ústup-expanze).

Kniha soustřeďuje soubor analýz, které se týkají klíčových, často delikátních témat česko-slovenského vztahu. To, co je hybnou silou této kolektivní monografie, je snaha prohloubit zkoumání česko-slovenského vztahového paradigmatu v různých oblastech, zejména však na poli kultury a literatury. K tomu směřovaly všechny tyto texty brněnských slovakistických bádání, jež od samého počátku nahlížely česko-slovenské relace jako nikoli idylické, ale naopak často kontroverzní, plné napětí a protikladných akcentů vzájemnosti, nevzájemnosti, sbližování, integrace i rezistence. Z tematiky upozorňujeme na kapitoly o české a slovenské rezistenci proti tzv. konsolidačnímu procesu, o slovenských krajanských spolcích v České republice, o literatuře biedermeieru, o knize Alberta Pražáka o Hviezdoslavovi, o česko-slovenském vztahu očima ruského emigranta, o vztazích českých a slovenských historiků, z dávnějších dějin o postavě Jana Kollára a o českých a slovenských humanistech 16. století.

 V 3. zväzku súborného diela talentovaného Václava Pankovčína sú zaradené jeho dve posledné knihy zo študentského i nemocničného prostredia v Bratislave a rukopis románu z pozostalosti Lináres, ktorý sa odohráva na vidieku východného Slovenska. Pankovčínove rozsiahlejšie prózy majú zväčša spoločnú kompozíciu, ale tým, že sa každá odohráva niekde inde a každá má iné zacielenie, tvoria výrazný celok, zaujímavý aj v pozadí jeho vydarenej poviedkovej tvorby, ale aj slovenskej prózy (nielen) 90. rokov. (Viera Prokešová).

Románové spracovanie najlepšej trilerovej poviedky roka.  Ostrý Pichliač je na prvý pohľad dedina ako každá iná. V skutočnosti je plná temných tajomstiev a žeravých uhlíkov, ktoré môžu kedykoľvek prepuknúť v ničivý požiar. Zatiaľ je pokoj, ale veliteľ obecnej polície Enzechštejn tuší, že je to ticho pred búrkou. Do hlbokých lesov, ktoré sú všade naokolo, odchádza mladý muž spáchať samovraždu. Vodca miestnej problémovej rodiny začína vidieť na červeno. Starý sedliak práve umrel a zanechal na svete obrovské prasa. Prasa, ktoré hladuje. Ktoré bolo zvyknuté na žrádlo. A je ochotné spraviť čokoľvek pre to, aby zasa malo plný bachor. Blíži sa hodina, keď sa cesty všetkých stretnú a nastane MASAKER.

Jozef Darmo (1932), novinár, publicista, básnik, spisovateľ, vedec, vysokoškolský pedagóg. Po celý život bola básnická tvorba spoveďou jeho duše.

Etela Farkašová, ktorá sa stala za predchádzajúci román Scenár laureátkou prestížnej súťaže Anasoft litera 2018, získala zaň Krištáľové krídlo a ďalšie významné ocenenia, prichádza s novou prózou Hodiny lietania. Autorka na pozadí príbehu extrémne senzitívnej výtvarníčky Miriam, ktorá sa po desaťročiach prežitých v zámorí vracia do rodnej Bratislavy, rozvíja niekoľko závažných tém, napríklad utváranie osobnej identity, hľadanie cesty z osamelosti, ďalej je to téma viny a odpustenia či narušených medzigeneračných vzťahov, ale pozornosť venuje aj tomu, ako sa hrôzy vojny vpisujú do osudov ďalších generácií a neraz ich tragicky predznamenávajú.

Každý z nás má svoju horu, na ktorú musí počas života vystúpiť. Hora chlapca Pontyho je obrovská, dovysoka čnie uprostred dvoch protipólov – sveta vydezinfikovanej efektívnosti a sveta plného prírodnej emocionality. Vo vnútri chlapcovho srdca sa tie vesmíry spájajú, v mieri prepletajú; vonku sú však na život a na smrť znepriatelené. Ponty sa krôčik po krôčiku snaží vyšliapať až na vrchol; no prekážok je čoraz viac, láske a vzájomnosti kladie do cesty pasce zloba, strach a sebectvo.

Daniel Pastirčák sa v najnovšej rozprávke pre väčších aj celkom dospelých čitateľov so sebe vlastnou bravúrou dotýka boľavých miest našich súčasných dní a prostredníctvom mnohých metaforických obrazoch a podobenstiev kreslí cestu, po ktorej by sme sa mohli vybrať, aby sme na vrcholov hôr svojich životov mohli zapichnúť víťaznú a múdru vlajku.

 Poviedky a krátke prózy najvýraznejšieho predstaviteľa magického realizmu na Slovensku zaradené do 2. zv. súborného diela sú z kníh Tri ženy pod orechom a Bude to pekný pohreb, doplnené o 21 rozpracovaných poviedok z pozostalosti. Ilustrácie Fero Guldan.

Súborné prozaické dielo Václava Pankovčína vyšlo v troch zväzkoch: 1. Marakéš. Šicke me naše!; 2. Poviedky. Videla som anjela!; 3 Romány. Zdržíte sa v Linárese?