Belletristik

Románové spracovanie najlepšej trilerovej poviedky roka.  Ostrý Pichliač je na prvý pohľad dedina ako každá iná. V skutočnosti je plná temných tajomstiev a žeravých uhlíkov, ktoré môžu kedykoľvek prepuknúť v ničivý požiar. Zatiaľ je pokoj, ale veliteľ obecnej polície Enzechštejn tuší, že je to ticho pred búrkou. Do hlbokých lesov, ktoré sú všade naokolo, odchádza mladý muž spáchať samovraždu. Vodca miestnej problémovej rodiny začína vidieť na červeno. Starý sedliak práve umrel a zanechal na svete obrovské prasa. Prasa, ktoré hladuje. Ktoré bolo zvyknuté na žrádlo. A je ochotné spraviť čokoľvek pre to, aby zasa malo plný bachor. Blíži sa hodina, keď sa cesty všetkých stretnú a nastane MASAKER.

Richard Müller je nielen vďaka svojej postave velikánom česko-slovenskej populárnej hudby. Jeho autorská tvorba je do značnej miery a v rôznych podobách spojená so slovom a práve jednu z týchto podôb predstavuje kniha Müllerových piesňových textov, ktoré do nemalej miery reflektujú aj autorov osobný život – či už ich písal pre skupinu Banket, na svoje sólové albumy, alebo pre iných interpretov.

Kniha exkluzívne a dôstojne ponúka hneď tri rozmery: Odborne mapuje život a dielo špičkového exilového slovenského spisovateľa žijúceho bezmála polstoročie v Austrálii. Pridaný bonus pozostáva z reprezentatívneho výberu jeho najlepších jedenástich diel. K tomu pridajme silné premostenie a zjavnú súvzťažnosť živých výtvarných malieb legendárneho Ondreja Zimku práve s nezabudnuteľnými poviedkami spolurodáka Hrtusa Jurinu. Ide o neprehliadnuteľného autora s výrazne celoslovenským presahom, s pozoruhodným, moderným, pritom špecifickým jazykom, bytostne zviazaného so slovenskou vlasťou a jej ľuďom. Naša literárna veda ho oprávnene zaraďuje spolu s Jozefom Cígerom Hronským k najlepším prozaikom v slovenskom krajanskom svete, ako aj k slovenskej lyrizovanej próze i katolíckej moderne.

Básnická zbierka Ľ. Marettu predstavuje akúsi paralelu s človečinou.

Román Iný ponúka dynamický, živý a autentický príbeh, ktorý sa začína v súčasnosti a v retrospektívnych linkách sa v úvode vracia do sedemdesiatych a deväťdesiatych rokov 20. storočia, najmä preto, aby sa čitateľ zoznámil s dvomi, na prvý pohľad obyčajnými chlapcami. Tí až takí obyčajní napokon nie sú. Michal je potomok Kubánca a Slovenky, Gregor je zase po matke Róm. Ich zjavná inakosť sa ešte znásobuje v provinčnom prostredí plnom predsudkov, kde obaja vedno vyrastajú takmer ako bratia. Úprimné priateľstvo sa však v dospelosti naruší, udalosti sa zvrtnú neočakávaným smerom. To je stále len úlomok celej životnej mozaiky dvoch blízkych ľudí, rozohrávajúcej sa na Slovensku. Príbeh dvoch mužov, ktorých životy spojila a tiež rozdelila jedna žena, prezrádza, že vždy nás môže ešte zachrániť láska. Takisto, ako nás môže poľahky zabiť.

Posledný román-autobiografia obľúbeného spisovateľa. Autentické svedectvo o procese premeny na pozadí prudkých spoločenských zmien. S biľagom rebela, extrémistu a permanentného opozičníka, bilancuje svoj život. A každý čitateľ, kladúci otázky sa stáva zároveň jednou postavou príbehu.

„Cítim sa ako pacient, ktorý chce vydať autentické svedectvo o svojej nemoci a zároveň som spisovateľ, ktorý začína písať poslednú časť svojich pamätí – svedectvo o procese premeny až vo chvíli, keď pamäť stráca. „Žiť sa dá len autobiograficky,“ napísal môj kolega a priateľ Ivan Kadlečík a ja s ním, samozrejme, súhlasím. Ale písať autobiografiu je možné aj spoluprácou autora s čitateľmi, novinármi, kritikmi, ktorí autorovi kladú rôzne otázky a on na ne odpovedá. Z viacerých rozhovorov, ktoré sa prelínajú s textami z iných žánrov, si čitateľ môže poskladať životný príbeh autora, ktorý píše román-koláž a každý čitateľ, kladúci otázky, sa stáva zároveň jednou postavou príbehu. (Rozprávač, Autor, Protagonista)“

Divadelná hra Skúška mala premiéru v decembri 1988. Vo vtedajšom gorbačovovskom období, pred novembrom 1989, nastavila Skúška živé zrkadlo vládnej moci. Dôvodom bola namyslenosť, hlúposť a bohorovnosť predstaviteľov verchušky - jedinej samovyvolenej politickej strany. Dnes po tridsiatich rokoch je dôvodom živého zrkadla Skúšky chamtivosť, arogancia a cynizmus súčasných najmocnejších oligarchov a ich sluhov a vykonávateľov. Našťastie demokracia je pre všetkých a nie iba pre vyvolených. Sme presvedčení, že Moliére by dnes s týmto tvrdením súhlasil. Každá doba potrebuje svoje živé zrkadlá. Preto vychádza táto kniha!      Miro Pollák

Až o sto rokov čistí ľudia pochopia, že byť gejom či bláznom môže byť aj výzvou. Byť iný je vždy výzvou, aj byť židom uprostred katolíkov v dedinke na Záhorí bolo výzvou na úsvite krutého storočia, píše básnik Milan Richter. Jeho najnovšia kniha je nie vždy radostným svedectvom židovského dieťaťa, muža a jedného z našich najprekladanejších básnikov o minulom storočí, ktoré ho formovalo. Richter je básnik so zvláštnym videním, a hoci sa ho prežité hrôzy priamo dotýkajú, vie ich sprítomniť s trpkým, čiernym humorom. Možno preto, že aj v zrelom veku zostal presvedčeným humoristom.

Švantner chce povedať všetko obrazom. Vyhýba sa reflexii, sentenciám a pointe: básnický obraz nesie celú významovú a emocionálnu energiu a skrýva všetky podnety pre čitateľa. Švantnerova poetická tvorba počas celej svojej trajektórie hľadania smerovala od hmoty k ľuďom, od vecí k človeku, od predmetov k vedomiu. Ale aj od seba k iným. Nie náhodou v nej nájdeme toľko zanietených veršov venovaných niekedy žijúcim, ale väčšinou už nežijúcim ľuďom — priateľom, umelcom, osobitne básnikom. (...) Ale isté je, že pochopenie iného človeka otvára dvere k pochopeniu seba samého. Je to jeden z možných receptov na prechod od introvertnosti k pospolitosti, od súkromia k verejnosti, od sebahľadania k hľadaniu vonkajšieho sveta s jeho krásami a bolesťami. A zdá sa, že o to išlo Jánovi Švantnerovi od prvej chvíle, keď sa rozhodol písať verše. Vlastne, nerozhodol sa — verše sa ho zmocnili samy. Dalimír Hajko, 2016

Autor pokračuje v sprístupnení literárne spracovaných denníkových záznamov, v tomto diele zachytávajúcich jeho prežívanie roku 1991, i tu v blízkom spojení s Pavlom Straussom. V diele sa tak odráža i intímny obraz tohto vnútorného disidenta a hlbokého mysliteľa, ktorého dielo sa žiaľ už pár rokov na to uzatvára a o ktorom Milan Rúfus v liste Julovi Rybákovi píše: „ Veľmi by som si prial, aby Paľko držal po dlhatánskom čase v rukách svoju knižku a videl, že jeho múdrosťou dotovaná, plnohodnotná minca je konečne v obehu. Titul voľne nadväzuje na pred časom vydané tituly autora – V dotyku s Pavlom Straussom VII.,X.,  Posledný rok Pavlom Straussom, V jubilejnom roku 2000, V prvom roku nového tisícročia, V prvom roku nežnej slobody.

Literárny vedec Vladimír Petrík o autorovi hovorí: „Problém človeka je v Jurigovej tvorbe trvalo prítomný a zásadný. Stvárňuje ho v rozličných rovinách od biologickej cez sociálnu či spoločensko-politickú až duchovno-existenciálnu... Nebojí sa ísť do ideologických aj morálno-spoločenských zápasov...“ Túto charakteristiku Juriga bez zvyšku naplňuje aj v zbierke poviedok Miluj blížneho svojho, ktorú napísal k 75. výročiu SNP. A ako je pre jeho tvorbu charakteristické, nesnaží sa anjelom prišívať krídla ani čertom rohy. Z napísaného cítiť, že autor má deje nažité, nielen vizuálne, ale aj citovo. Čo však cítiť azda najviac, je fakt, že sa snaží postaviť SNP tam, kam patrí nielen v histórii Slovenska, ale aj 2. svetovej vojny. Ľudí nedelí na fašistov a antifašistov, chce podať charakteristiku doby a človeka v nej. Jeho človek sa nepredstavuje rečami, ale činmi ľudskosti či neľudskosti. Juriga hovorí, že píše o obyčajných ľuďoch, o tých, ktorí bojovali a umierali za víziu budúcnosti, a snaží sa pozrieť aj na to, ako sa tá vízia naplnila.

Zborník, ktorý zostavila výtvarníčka Kristína Kubáňová, obsahuje osem ukážok zo slovenskej komiksovej tvorby z posledných rokov: Juraj Čorba a Dávid Marcin: POLyS; Erik Jakub Groch a Juliána Chomová: Šlabikár päťmestia; Branko Jelínek: Oskar Ed; Peter Krištúfek, Tomáš Klepoch a Pavol Bálik: Bitkár; Veronika Kocourková: Superkomix; Daniel Majling: Rudo; Patrik Pašš: Tri. Nie štyri, nie päť; Broňa Schraggeová: Ja a môj brat. V úvodnej štúdii približuje históriu slovenského komiksu Tomáš Prokůpek z Centra pre štúdiá komiksu pri Ústave pre českú literatúru AV ČR a Filozofickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Hoci tento žáner nie je zatiaľ na Slovensku veľmi rozšírený, výber predstavuje rôzne komiksové tvorivé prístupy a autorské počiny, ktorými nás autori presviedčajú, že grafický román a komiks sa u nás nevzdáva a vydáva sa do boja stále s novými výzvami. Text in Franz.

Zbierka Lepšia verzia seba poetky Ivony Pekárkovej (*1988), ktorá v roku 2013 zvíťazila v renomovanej súťaži Básne a získala cenu publika na European Poetical Tournament v Sarajeve, je nemilosrdnou, vtipnou a sofistikovanou analýzou každodennosti – autorkine básne sa dotýkajú tém od medziľudských vzťahov cez populárnu kultúru a konzum až po literárnu kritiku. S charakteristickým subtílnym humorom Pekárková dekonštruuje bežné, dôverne známe situácie a subverzívne rozkrýva podstatu príbehov, prostredníctvom ktorých hovoríme a uvažujeme o svete aj sebe samých.

Smutno smiešna groteska. Jediný pravdivý príbeh o budúcnosti. V kalendároch sa píše rok 2222. Nič nie je na svojom mieste. Všetko je šedé, nielen nekonečné ulice, chodby, bludiská v budovách, ale aj predstavy v mysliach, bez žiadnych veľkých očakávaní. Hlavný hrdina Vilo je jedným z mnohých riaditeľov obrovskej firmy, v ktorej už nik netuší, aká je v nej pracovná náplň, načo má slúžiť a najmä aký má zmysel jej existencia.

Milan Abelovský po doteraz vydaných básnických zbierkach Chvíľa zblíženia, Jaspis a karneol, Zľutovnica a Čerešne v hanebnej ulici predkladá nový poetický opus Biela osnova. Jeho doteraz vydané knižky charakterizuje emocionálna racionalita.