Zeitgeschichte

Zborník prác z rovnomennej medzinárodnej konferencie konanej v Nadlaku 16.-19. marca 2023.

Medzi najvýznamnejších slovenských politikov pred vznikom Česko-Slovenska patrí nesporne Matúš Dula. Dlhodobo pôsobil vo vedení Slovenskej národnej strany. Jeho činnosť mala však aj podstatne širší záber, keď sa v prospech slovenského národa angažoval i v hospodárskej a kultúrnej sfére. Ako advokát v politických procesoch zastupoval slovenských aj rumunských politikov. Matúš Dula svojím politickým myslením a konaním predstavuje viac ako polstoročie slovenskej politiky. Rozhodujúce obdobie jeho pôsobenia sa viaže k existencii Slovákov v habsburskej monarchii.

Po skončení volebnej pasivity (1884 – 1901) sa výrazným spôsobom podieľal na účasti Slovenskej národnej strany v uhorských parlamentných voľbách v roku 1901. Aj jeho zásluhou dosiahla slovenská politika neskôr, v roku 1906, svoje najlepšie volebné výsledky v Uhorsku. Pod jeho vedením sa v máji 1918 konala rozhodujúca neverejná štátoprávna porada slovenských politikov v Martine, v septembri 1918 v Budapešti stretnutie o utvorení Slovenskej národnej rady a 30. októbra 1918 v Martine zhromaždenie, ktoré prijalo Deklaráciu slovenského národa. Vznik Česko-Slovenska sa stal vyvrcholením aktivít slovenskej politiky v Uhorsku a súčasne predstavuje aj vrchol politickej kariéry Matúša Dulu.

Ján Kuciak odhaľoval prešľapy a podozrivé obchody mocných. Upozorňoval na klientelizmus a korupciu za bývalých vlád Smeru. Rozkrýval pavučinu vzťahov smerujúcich na najvyššie poschodia politiky a biznisu. Napokon zomrel rukou vraha, ktorý popravil i jeho snúbenicu. Sledujte krok za krokom vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá otriasla spoločnosťou, vyvolala najväčšie občianske protesty od novembra ’89 a spôsobila búrku na politickej scéne.

Kniha VRAŽDA JÁNA A MARTINY – VYŠETROVANIE vychádza na šieste výročie spomienky na novinára a archeologičku. Autorka Laura Kellö Kalinská sleduje kauzu od konca februára 2018, keď sa dostali na svetlo sveta oficiálne informácie o ich smrti. Odvtedy absolvovala stovky stretnutí, rozhovorov a konzultácií a naštudovala tisícky strán dostupných dokumentov. Výsledkom je kniha, ktorá prináša zhrnutie všetkých faktov na jednom mieste, vyvracia špekulácie a vysvetľuje verejnosti, prečo pred súdom napokon skončili, respektíve boli medzičasom právoplatne odsúdení konkrétni obžalovaní.

Bibliografiu tvorí výber článkov, štúdií a monografií o Rudolfovi Schusterovi v slovenskom, českom, maďarskom, nemeckom, poľskom a ukrajinskom jazyku publikované za uvedené obdobie. Zachytáva predovšetkým slovenskú a českú tlačovú produkciu, ktorá sa nachádza v knižničnom fonde Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, menej vo fondoch iných knižníc. Záznamy sú spracované z vlastnej databázy knižnice, doplnené aj o pramene z databázy kis3g.sk, zo súborného katalógu Českej republiky, z databázy svetovej digitálnej knižnice a zo súborného katalógu InfoGate. Touto publikáciou vzdávame hold Rudolfovi Schusterovi k jeho 85. životnému jubileu.

Monografia završuje trilógiu filozofických reflexií akademického sveta, jeho tradícií a súčasných problémov (Akademický svet a jeho tradície, Veda, 2021; Akademický svet a jeho súčasné problémy, Veda, 2022). V tejto časti sa autor venuje analýze akademických inštitúcií, ich dizajnu a spôsobom riadenia. Charakterizuje akademickú identitu, kultúru a hodnoty. Samostatnú pozornosť venuje akademickej profesii, jej špecifikám a podmienkam. Zavŕšením celej trilógie je kapitola o peripetiách nášho domáceho akademického sveta (akadémie vied a vysokých škôl) po roku 1945. Autor sleduje kľúčové premeny s cieľom objasniť súčasný stav, nevyhýba sa „horúcim“ problémom akreditácie, akontability, evaluácie, „rebríčkom“ atď., ktoré vidí kritickou optikou. Práca má postdisciplinárny charakter. Autorove analýzy sú založené na štúdiu bohatej zahraničnej literatúry a dlhoročnej akademickej skúsenosti. Kniha je ojedinelým príspevkom k poznaniu našich akademických inštitúcií a akademického života v súčasných zložitých podmienkach. Je určená predovšetkým akademickým funkcionárom a manažérom, ako aj širokej kultúrnej verejnosti a takisto akademickým pracovníkom, ktorí majú záujem o pochopenie toho, čo sa deje s naším akademickým svetom.

Koldům v Litvínově je unikátní stavbou, která učila nájemníky v 50. letech minulého století kolektivně žít. Záměrem bylo ušetřit čas a nabídnout pod jednou střechou vše, co člověk potřebuje. Koldům měl ženu osvobodit od domácích činností, aby se mohla věnovat práci v továrně nebo na úřadě. Jak experiment dopadl a jak na život v Koldomu vzpomínají první nájemníci?

Obrazová publikace populární formou a prostřednictvím unikátních fotografií popisuje vznik této monumentální stavby a přibližuje čtenáři život v ní.

Československé období v letech 1919 - 1939 zanechalo nepřehlédnutelnou stopu na Podkarpatské Rusi, dnešní Zakarpatské Ukrajině. Předválečné dvacetiletí přineslo pro Rusíny národní obrození nejen ve smyslu politickém, ale i v oblastech vzdělanosti a kultury. Ústava ČSR zaručovala možnosti rozvoje národního života a zachování vlastní identity i příslušníkům jiných národností, žijících v zemi. Významným faktorem při obnově Podkarpatska byla vyspělost západních častí republiky v hospodářské a vzdělanostní oblasti a v neposlední řadě účast českých a slovenských odborníků na rozvoji země. Bez vysoké úrovně českého průmyslu a vědy by se těžko mohly zabezpečit dodávky na Podkarpatskou Rus pro potřeby dopravy, zemědělské mechanizace nebo i rozhlasového vysílání. Podávají o tom svědectví kapitoly 3. dílu Československého světa v Karpatech (ČSSK 3) o rozvoji zemědělství, automobilizmu, o hasičích, o českých a slovenských podnikatelích v Užhorodě a v Chustu, o vysílání čs. rozhlasu pro Podkarpatskou Rus. V průběhu předválečného období je v zemi zaznamenán rozvoj i v oblastech společenského života a kultury. Pojednávají o tom také kapitoly ČSSK 3 (Činnost okrašlovacích spolků, Astronomická společnost v Užhorodě, Kina na Podkarpatské Rusi, Město Užhorod v české literatuře, Podkarpatsko očima slovenských spisovatelů, Tělovýchova a sport, Hvězdy nad Poloninami, Vojenský život v Užhorodě a další). Svědectví a vzpomínky nám připomínají Podkarpatskou Rus - sousední zemi, s kterou jsme žili ve společném státě a která je součástí společného kulturního a historického dědictví.

tlači a v miestnych informačných zdrojoch Ľubietová 1940 – 1943.Napriek tomu, že ide o výsledok viacročného výskumu, monografia nesie zámerne aj príbehovú stopu, pomocou ktorej poľudšťuje život židovskej komunity v Ľubietovej, v obci banskobystrického okresu. Primárnym cieľom, ktorý sa podarilo naplniť, je priblíženie spôsobu komunikácie o Židoch v úradnej korešpondencii, ich zobrazenie v regionálnej tlači, ako i charakter informácií o ich žití zachytený miestnymi kronikami. Snáď výstižne približuje prínos monografie jeden z jej recenzentov, Ľubomír Bajaník z Katedry žurnalistiky, Filozofickej fakulty UK: „... monografia P. Polievkovej je hodnotný vedecký text, ktorý radi privítajú záujemcovia o dejiny židovskej komunity na Slovensku, ale aj tí, ktorí pátrajú po príčinách vyhroteného vzťahu slovenskej spoločnosti k Židom.[...]Mimoriadne prínosné je hľadanie vzťahu medzi propagandistickými antisemitskými tézami v regionálnej tlači a v konaní úradných zložiek na jednej strane a na strane druhej reálnym životom v obci...“

Krátke zamyslenia nad zlomovými dejinnými okamihmi uplynulých desaťročí zaľudnené osobnosťami, ktoré ovplyvňovali domáce i svetové dianie. Figurujú v nich rodáci z Bratislavy – legendárny rakúsky novinár Hugo Portisch či rabín Romi Cohn, ktorý ako chlapec bojoval v SNP a zaslúžil sa o vybudovanie memoriálu Chatama Sofera –, i postavy vyčnievajúce z Prahy – Václav Havel, Petr Pithart, Jan Sokol. A tiež ľudia, ktorých slová a činy menili náš svet – Zbigniew Brzeziński a Madeleine Albrightová, diplomat George Kennan, žurnalista Adam Michnik, historik Timothy Snyder, disident Milan Šimečka. Texty, ktoré nám umožňujú lepšie pochopiť to, čo sa odohrávalo v rokoch 1918, 1939, 1968, 2004, 2022. A uvažovať o budúcnosti.

Vybrakovaná štátna kasa plus tunely na doprave dlhšie ako Branisko. Eurofondy len pre vyvoleny´ch a provízie ako podmienka úspechu na všetky´ch úrovniach spoločnosti. Kradli ako po nebohom, vypaľovali podnikateľov, vyrábali kompromateriály. Manipulovali s nahrávkami a kupčili so spravodlivosťou, aby sa vyhli base. Polícia začala odvážne vyšetrovať aj kriminalitu bielych golierov, ktorá bola zlatou horúčkou v neslávnej histórii Zderu. Hotovy´ Klondike. Padreho klan mal dlho imunitu, lebo sa mohol spoľahnúť na politické krytie Šéfa s Fúkačom. Po výpovediach kajúcnikov však stratila policajná mafia pôdu pod nohami. Ohrozovali predovšetkým jej peniaze, ale aj moc a beztrestnosť. Padre, Tibor a ďalší členovia klanu sedeli bezmocne v chladných celách a čakali na zázrak. Ich jedinou nádejou bolo volebné víťazstvo Zderu a odstavenie nepohodlných vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov. Šéf nakoniec vyhral a vrátil sa silnejší než kedykoľvek predtým. Deň zúčtovania sa blížil…

Bolesť v kameni ukrytá: Autor na príklade vyše štyristo zmapovanýchpamätníkov na Slovensku ukazuje na rôznych úrovniach dobové prístupy k téme, pričom výpovednú hodnotumá nielen ich vzhľad a symbolika, nápisy, umiestneniači autori, financovanie a materiál, ale aj rituály okolonich a ich osudy. Rovnako dôležitý je detailnejší prístup k piatimvybraným a azda najzaujímavejším pamätníkom naSlovensku, čo obohacuje naše poznanie, veď takáto práca s celoslovenským záberom vznikla po prvýkrátod čias dnes už klasického textu Ľubomíra Liptáka.Zaujímavé sú aj slovensko-maďarské, česko-slovenské,ale i legionársko-vojenské vnímania pamätníkov.Obrázková príloha je nevyhnutnou a organickou súčasťou knihy.Prácu vnímam a považujem za dobre napísanýa atraktívny text s nezanedbateľným vedeckýmprínosom na pomedzí viacerých vedeckých disciplín.

Zborník z vedeckej konferencie Bratislava, 11.-12.11.2009.

Zborník je výstupom z medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorú Ústav pamäti národa v spolupráci s HNClubom zorganizoval v dňoch 11. – 12. novembra 2009 v Bratislave pri príležitosti 20. výročia pádu komunizmu v bývalom Československu. Na konferencii odzneli príspevky bádateľov zo 7 krajín, v ktorých títo poukázali nielen na udalosti odohrávajúce sa vo vtedajšom Československu, ale aj na ich širší medzinárodný kontext. Osobitnú pozornosť si zaslúžia referáty venujúce sa aktivitách tajných spravodajských služieb počas Nežnej revolúcie na Slovensku. Do piatich blokov zoradené príspevky analyzujú okrem vyššie uvedených aj problematiku dostupných prameňov k Nežnej revolúcii, vnútropolitickú situáciu so zameraním na Slovensko a neobchádzajú ani problematiku ponovembrového vývoja vrátane rôznych konšpiračných teórií viažucich sa k Nežnej revolúcii.

Kniha približuje najzložitejšie obdobie v živote Gustáva Husáka, ktoré začalo jeho zatknutím vo februári 1951 a skončilo sa až po vyše deväťročnej „Kalvárii“ prepustením na slobodu. Husákovo zatknutie a odsúdenie malo širšie príčiny. Išlo o súbeh viacerých faktorov, o ktorých sa čitateľ dozvie práve v tejto knihe. Rovnako sa dozvie, kedy a za akých okolnosti bol prepustený na slobodu. Ani potom však nemal kľudný život, keďže žil v postavení amnestovaného zločinca a musel zápasiť s rôznymi prekážkami ako človek druhej kategórie. Konečnú bodku za celou kauzou tzv. slovenského buržoázneho nacionalizmu, ktorá ho dostala do väzenia, dala až súdna a stranícka rehabilitácia v roku 1963. Gustáv Husák stál po svojom zatknutí doslova na krok od šibenice a rozhodovalo sa o jeho bytí a nebytí. V roku 1951 sa stal najhorším zločincom v republike a pre neho i celú jeho rodinu sa začalo obdobie obrovského utrpenia, ktoré im navždy poznačilo životy. Manželka s dvomi malými synmi musela zápasiť o holú existenciu, zatiaľ čo on vo vyšetrovacej väzbe prechádzal peklom. Kruté vyšetrovanie, fyzické a psychické mučenie, pobyt na samotke. Ako jeden z mála sa na súde nepriznal k vymysleným obvineniam a bránil sa. Konečný verdikt znel doživotie.

 „Dubček bol podobne ako Gorbačov predchnutý vierou v uskutočniteľnosť komunistického experimentu. A rovnako ho môžeme označiť za ojedinelú osobnosť v dejinách Československa, ktorá svoju vieru poctivo prezentovala,“ píše autor knihy, ktorý sa postupne pozrel na všetky fázy Dubčekovho vývoja, pričom prináša mnohé nové poznatky.

Takmer celý život Alexandra Dubčeka súvisel s budovaním komunistického systému sovietskeho typu, ktorému sa v šesťdesiatych rokoch pokúsil vdýchnuť rozmer ľudskosti. Až v závere svojej obnovenej politickej kariéry sa po páde totalitného režimu priklonil k sociálnej demokracii. Kniha prináša viaceré unikátne informácie z archívov, hoci mnohé boli neúplné, prípadne úplne chýbali. Nejde v nej o vyčerpávajúci opis Dubčekovho života, jednotlivé epizódy zachytávajú jeho kľúčové stranícke a osobnostné pozície. Kontinuálnejší je opis rokov 1968 – 1969, lebo ide o najdôležitejšiu etapu Dubčekovho pôsobenia, kniha však sleduje aj jeho osudy počas normalizácie a v období, keď komunisti definitívne stratili moc.

Svedectvá takmer troch desiatok kolegov, súputníkov i politických oponentov a rivalov Roberta Fica. Stovky hodín diskusií a desiatky e-mailov s priamymi aktérmi politického života aj expertmi pracujúcimi v zákulisí politických strán a predvolebných kampaní. Stovky hodín rešeršovania a analýz dobovej tlače, odborných kníh i popularizačných titulov. Aj tak by sa dala v skratke zhrnúť práca, ktorá predchádzala vzniku druhej knihy Petra Bárdyho s názvom FICO. Vyše tristostranový titul, doplnený o desiatky fotografií a bohatý poznámkový aparát, nie je iba strhujúcim príbehom najúspešnejšieho politika v novodobej histórii Slovenska, ktorý sa pohybuje na scéne už od roku 1992. Je obrazom slovenskej politiky posledných troch dekád, spojenej s korupciou, kauzami a papalášizmom. A v neposlednom rade je tiež pokusom dlhoročného politického komentátora nahliadnuť do myslenia trojnásobného premiéra, ktorého túžba po moci bola silnejšia ako služba štátu.