Zeitgeschichte

Jedinečná publikácia od profesora Riečanského, ktorá mapuje slovenskú kardiológiu od roku 1919 až po súčastnosť.

Kniha Petra Salnera prináša doteraz neznáme poznatky z prostredia židovských náboženských obcí na Slovensku po druhej svetovej vojne. Autor narába s doteraz nedostupnými archívmi ÚZ ŽNO, ktoré predstavujú jediný a jedinečný zdroj poznatkov o ich vnútornom fungovaní a usporiadaní. Tieto pramene okrem iného dokladajú aj snahu obcí (o niekedy márne) uchovanie zvyškov židovského kultúrneho dedičstva, či židovského spôsobu života v mnohých lokalitách na Slovensku. Dielo navyše ponúka autorov pohľad zvnútra, jidiškajt, ktorý interpretuje „židovské“ videnie vecí a je čitateľom pochádzajúcim z mimožidovského prostredia neznámy.

Pôda a jej vlastníctvo boli v slovenských dejinách dôležitým fenoménom. Kto vlastnil pôdu, mal často aj moc. V mnohých prípadoch bolo práve rozsiahle pozemkové vlastníctvo jedným z rozlišovacích znakov bohatstva. Inak tomu nebolo ani v 20. storočí, ktoré znamenalo významný zásah do vlastníckych práv aj v tejto oblasti. Práve 20. storočie je v slovenských dejinách charakteristické veľkými štátoprávnymi zmenami. Za relatívne krátky čas bolo slovenské územie súčasťou viacerých štátnych útvarov. Každý z nich sa vyznačoval rozdielnym prístupom nielen k svojim občanom, ale aj k riešeniu problematiky pozemkového vlastníctva. V priebehu relatívne krátkeho času menili svojich majiteľov mnohé pozemky, pôda či poľnohospodársky majetok dokonca aj niekoľkokrát. Či to užbolo pri zmene režimov, kedy sa novo nastupujúci štátny aparát snažil o upevnenie svojej moci na úkor svojich oponentov aj prostredníctvom konfiškácií pozemkového majetku, alebo sa zmeny diali z ideologického, poprípade rasového či národnostného hľadiska,všetky tieto aspekty boli súčasťou aj – v predkladanej kolektívnej monografii skúmaného – 20. storočia.

Untertitel: Historie vzniku a působení STB jako mocenského nástroje KSČ.

Kniha renomovaného historika Karla Kaplana nabízí detailní pohled na poválečnou éru, během které KSČ na své cestě za absolutní mocí ve státě budovala své pozice v bezpečnostních složkách, až je zcela ovládla. Komunisté vytvářeli v letech 1945 až 1948 sítě agentů, informátorů a tajných členů KSČ v ostatních stranách Národní fronty s cílem je ovládnout. Z dlouho utajených archivních materiálů vytvořil autor mozaiku dosud neznámých faktů o pozadí fungování StB a stěžejních událostí té doby. Publikaci z velké části tvoří unikátní přepisy rozhovorů mezi jednotlivými aktéry tehdejšího dění, záznamy z vyšetřovacích protokolů a další dokumentace. O Státní bezpečnosti, bylo již zveřejněno mnoho poznatků, o zločinech StB podaly svědectví její oběti, literatura faktu i odborné studie. Dosud však zůstávala stranou svědectví, která o své práci a o poměrech v StB vydávali její příslušníci, jedni z hlavních aktérů oné zločinné činnost, a zejména tyto dokumenty jsou zastoupeny v nezvykle velkém rozsahu. Publikace je doplněna obsáhlým poznámkovým aparátem

Monografia sa zaoberá predovšetkým zmapovaním úlohy vznikajúcich i zanikajúcich strán a hnutí v politickom vývoji na Slovensku po novembri 1989 ako súčasti udalostí znamenajúcich revolučné premeny v strednej a východnej Európe. Úvodné kapitoly sú o hospodárskom vývoji v Československu od rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie po vznik samostatnej Slovenskej republiky a prispievajú k ucelenému historickému pohľadu na dianie v našej krajine.

Untertitel: Šlechta v letech nacistického ohrožení československého státu.

Katalog vychází u příležitosti konání výstavy stejného jména http://www.ustrcr.cz/cs/ve-znameni-tri-deklaraci. Výstavní projekt, jehož autory jsou historici z Ústavu pro studium totalitních režimů Dita Jelínková a Zdeněk Hazdra, přibližuje postoje a postavení šlechty v Československu v kontextu mnichovských událostí roku 1938 a následně okupace českých zemí nacistickým Německem. Hlavní pozornost je věnována představitelům šlechtických rodů, kteří stáli u vzniku deklarací proklamujících podporu českému státu a národu. Stranou pozornosti nezůstávají ani otázky související s kolaborací šlechty na jedné straně a jejím zapojením do protinacistického odboje a s tím souvisejícími postihy na straně druhé.

Predkladaná knižná publikácia sa osobitne zameriava na otázku pôsobenia Milana Hodžu ako aktéra medzinárodných vzťahov.Táto oblasť jeho politického myslenia nebola nateraz stredobodom podrobnejšieho výskumu.

Publikácia zaujme pracovníkov nielen z oblasti politológie a historiografie, ale aj odborníkov z iných spoločenských a humanitných vied i aktívnych politikov, ktorí pracujú v diplomacii alebo sa zaoberajú zahraničnopolitickými otázkami.

Svedectvo Štefana Kiripolského – bývalého reportéra rádia Slobodná Európa a politického väzňa o praktikách totalitného režimu v ČSSR v 50. až 80. rokoch 20. storočia. V roku 1954 sa emigrant Kiripolský stal obeťou politického únosu: KGB a ŠtB ho z Viedne uniesli späť do Československa. Nasledujúcich 15 rokov prežil v šiestich väzniciach a tomuto obdobiu venoval najväčšiu časť svojho rozprávania. Jeho súčasťou sú aj spomienky na prominentných spoluväzňov - generála Antona Rašlu, Gustáva Husáka či biskupa Pavla Gojdiča. Hoci bol Štefan Kiripolský po roku 1989 rehabilitovaný, svoj príbeh sa až do konca života neodvážil zverejniť. Doslov napísal Anton Srholec.

 Publikácia Zuzany Profantovej predstavuje snahu o aplikáciu biografického prístupu v etnológii každodennosti na príklade témy životopisného rozprávania o období socializmu. Ako autorka upozorňuje v úvodnej kapitole, nie je to reprezentatívny text o socialistickej každodennosti, ale „reprezentuje iba jeden z možných pohľadov na túto zložitú etapu našej histórie“. Kniha pozostáva z dvoch častí. Prvá kapitola je venovaná teoretickým východiskám a konceptom štúdia každodennosti. Autorka približuje históriu tejto problematiky, metódu oral history, ako aj kľúčové pojmy (napr. autobiografické gesto a autobiografická pamäť, identita a každodennosť). V závere kapitoly sa zameriava na rôzne aspekty výskumu socialistickej každodennosti a naznačuje ciele, ktoré si publikácia kladie i prostredníctvom svojej druhej časti nazvanej „Helena“. Je to autobiografické rozprávanie respondentky spomínajúcej na svoj život v období socializmu, ktoré je podľa autorky „tak trochu aj etnografickou sondou do života jednej malej lokality na Slovensku a iba jedného ,malého‘, ale jedinečného osudu ženy v čase ,budovania socializmu‘ po súčasnosť“.

Kolektívna monografia je stmelením názorov odborníkov k prelomovej udalosti dejín 20. storočia – ukončeniu 2. svetovej vojny – do ucelenej syntézy. Dôvodom vydania tejto publikácie je aj absencia vedeckých prác k takto definovanej téme. Kolektívna monografia môže v slovenskej historiografii otvoriť diskusiu o stereotypoch hodnotenia dejín. Zásadným spôsobom sa venuje vplyvu konca 2. svetovej vojny na interpretáciu dejín 20. storočia. V dejinách sa zriedkakedy prejavil taký neúmerne silný tlak na interpretáciu dejín, podmienený výsledkami vojny, aký bol po roku 1945, čo pretrváva dodnes. Okrem stereotypov hodnotenia dejín, vyplývajúcich z vojenských a politických dôsledkov konca 2. svetovej vojny, kniha poskytuje stručnú analýzu príčin vzniku prvej a druhej svetovej vojny, venuje sa vzniku slovenského politického exilu a jeho medzinárodno-politickým súvislostiam, charakterizuje slovenský politický exil a jeho predstavy o zachovaní slovenskej štátnosti v roku 1945, analyzuje postavenie a úlohu katolíckej cirkvi na Slovensku v prelomovom roku 1945 a charakterizuje stav slovenskej kultúry v roku 1945.

uprising and the western.

Touto publikáciou chce autorská dvojica priblížiť vojenskopolitické pozadie, ako sa kreovala spojenecká pomoc pripravovanému povstaniu na čs. území, resp. SNP. Paralelne s tým chce stručne zmapovať a zhodnotiť rozsah a priestorovú operačnú činnosť 15. americkej leteckej armády v hĺbke okupovanej Európy, nad územím Slovenska v r. 1944-45 a zhodnotiť význam činnosti amerického OSS a britského SOE na povstaleckom území. Text in Slowakisch und Engl.

Untertitel: Možnosti a praktiky stravovania obyvatelov Slovenska v rokoch 1948-1989.

Človek potrebuje jesť každodenne a v každej dobe. Konzumované potraviny a spôsoby stravovania ľudí sú preto dobrým indikátorom procesov a zmien v sociálnych spoločenstvách. Kniha etnologičky Rastislavy Stoličnej-Mikolajovej prezentuje najvýraznejšie zmeny, ktoré nastali v oblasti výživy a stravovacích modeloch ľudí počas epochy budovania socializmu na Slovensku. Objasňuje kontexty ingerencií štátnej komunistickej ideológie, ktoré spôsobili zásadnú ruptúru v produkčno-zásobovateľských princípoch v stravovaní obyvateľstva. Z novej politickej a hospodárskej situácie vyplynula aj nová koncepcia výživy socialistického človeka, ktorá sa inšpirovala najmä sovietskym modelom a bola aplikovaná v stravovaní ľudí v masovom meradle počas celého obdobia socializmu. Hospodárske, spoločenské a politické udalosti zasahujúce slovenské spoločenstvo sa menili u ľudí na veľmi konkrétne, osobné reflexie týchto zmien. Prejavilo sa to v postupných zmenách foriem stravovania v rodinách aj mimo nich i v skladbe produkovaných a konzumovaných potravín, čo viedlo k významnej premene výživových modelov obyvateľov Slovenska.

Publikácia zaujímavým spôsobom podáva a prezentuje nové poznatky ohľadom situácie na Slovensku a v slovenských armádnych jednotkách na východnom fronte. Autori sa taktiež zaoberali aj otázkami spojenými so situáciou na Slovensku a zmenami v určitých aspektoch spoločnosti. Daná publikácia nepredstavuje vyčerpávajúcu prezentáciu poznatkov situácie na Slovensku v roku 1943, napriek tomu vhodným spôsobom prezentuje najnovšie poznatky z oblasti slovenskej armády, politiky a spoločnosti počas druhej svetovej vojny.

...slovom a obrazom.

Ďalším príspevkom k popularizácii najnovších poznatkov slovenskej vojenskej historiografie je i práca päťčlenného autorského kolektívu, ktorého cieľom je osloviť čo najširší okruh čitateľov, a najmä laickej verejnosti priblížiť všetky dôležité aspekty vojenských dejín Slovenska a Slovákov v rokoch 1939 – 1945. Autori sa zamerali predovšetkým na vývoj ozbrojených síl na území Slovenska v kontexte vnútro- a zahraničnopolitického vývoja, na nasadenie slovenskej armády na frontoch druhej svetovej vojny, formovanie a vývoj čs. zahraničného vojenského odboja a pôsobenie Slovákov, na domáci vojenský odboj a ozbrojený zápas na Slovensku v rokoch 1944 – 1945, bojové operácie pri oslobodzovaní Slovenska, situáciu na oslobodenom území a dôsledky vojny – obete, vojnové škody, bipolarizácia spoločnosti. Publikácia je prehľadne štrukturovaná a každá dôležitá udalosť, osobnosť či vývoj situácie a jej dôsledky sú dokumentované bohatým obrazovým materiálom – dobovými fotografiami, plagátmi, letákmi, autentickými dokumentmi, mapkami, náčrtmi, prehľadovými tabuľkami, ako aj miniatúrami vyznamenaní, odznakov, zástav a pod. V závere publikácie sú polstranové životopisné profily významných vojenských osobností daného obdobia.