Zeitgeschichte

újjászületése.

Kniha o povodni z roku 1965, keď Dunaj ohrozil Žitný ostrov a vylial sa 15.6.1965 pri Patinciach a 17.6.1965 pri Čičove. Budúci rok spomíname na 60. výročie tejto udalosti.

Najviac zaplavil okres Komárno, kde vtedy žilo vyše 67 000 obyvateľov, z toho vyše 60 %, čiže cca 43 000 museli evakuovat. Voda spôsobila značné škody. Bola ohrozená aj táto neďaleká obec Veľké Kosihy, kde vtedy sa žilo 1 327 obyvateľov, z toho 97 % bolo tiež evakuovaných. Vtedy tu bolo 270 rodinných domov, ktoré sa alebo zrútili alebo boli značne poškodené. Dunaj kulminoval s 795 cm, vyššie ako pri predchádzajúcej povodni z roku 1954, vtedy bola 735 cm.

Vďaka pomoci štátnych orgánov a obyvateľov obce ku strate na životoch neprišlo. Zároveň Žitný ostrov dostal pomoc na novovýstavbu vo výške 1 000 000 Kčs a aj 1. tajomník vtedajšej KSČ po jeho návšteve v Komárne vyhlásil, že Žitný ostrov treba znovu vybudovať. Môj otec v roku 1965 písal obecnú Kroniku, a opísal samotnú udalosť povodne, ako sa žilo v dedine počas týchto dní, ďalej ako sa dobudovala obec počas nasledujúcich 10 rokov.

S čím sa musí vyrovnať hlava štátu zmietaného pandémiou covidu, v čase vypuknutia vojny na Ukrajine či v situácii, keď je spoločnosť mimoriadne polarizovaná? Aké to je, keď sa človek ocitne na čele krajiny?

Erik Tabery chcel vidieť a pochopiť človeka, ktorý z tejto roly celých päť rokov nemôže vypadnúť ani na sekundu. Ženu, do ktorej si ľudia premietajú svoje frustrácie, ale aj nesplniteľné nádeje. A Zuzana Čaputová mu to dovolila s otvorenosťou, ktorá nemá medzi politikmi obdobu.

„Myslím, že po prečítaní knihy verejnosť uvidí mnohé udalosti v novom svetle. Snažil som sa pýtať tak, aby to bolo zaujímavé pre ktoréhokoľvek čitateľa, teda aj pre tých, ktorí až tak veľmi slovenskú politiku neriešia. Pokiaľ chcete lepšie pochopiť, aké to je byť na vrchole politickej moci a navyše ženou, táto kniha je pre vás.“ - Erik Tabery

Koldům v Litvínově je unikátní stavbou, která učila nájemníky v 50. letech minulého století kolektivně žít. Záměrem bylo ušetřit čas a nabídnout pod jednou střechou vše, co člověk potřebuje. Koldům měl ženu osvobodit od domácích činností, aby se mohla věnovat práci v továrně nebo na úřadě. Jak experiment dopadl a jak na život v Koldomu vzpomínají první nájemníci?

Obrazová publikace populární formou a prostřednictvím unikátních fotografií popisuje vznik této monumentální stavby a přibližuje čtenáři život v ní.

Úloha meštianstva v modernizačných procesoch pri prechode od stavovskej k občianskej spoločnosti (Uhorsko a Slovensko, 1780 – 1918).

Z obsahu: GAUČÍK, Štefan: Redefinície a nové impulzy. Staré meštianstvo v Uhorsku v historickom diskurze MANNOVÁ, Elena: Spolky – meštianskosť – občianskosť. Na príklade dobročinnosti a svojpomoci v Uhorsku v 19. storočí MICHÁLEKOVÁ, Jana Magdaléna: Rodinné väzby členov municipálneho výboru mesta Prešporok v období dualizmu DEMMEL, József: Slováci a Maďari v nohaviciach a gatiach. Formovanie meštianstva v dolnozemských slovenských mestách na prípade Sarvaša MACHO, Peter: Rudolf Markovič, Elo Šándor a ich vzájomná reflexia začiatkom 20. rokov 20. storočia.

Prvý zväzok knižného projektu Andrej Hlinka : prejavy a články prináša plné znenia všetkých publikovaných textov Andreja Hlinku do roku 1918, čo predstavuje 294 položiek reprezentujúcich Hlinkovu verejnú a publicistickú činnosť v uhorskom období našich dejín. Vďaka dôslednej heuristickej príprave editorského tímu kniha zachytáva množstvo doteraz málo známych textov, napríklad takých, čo vyšli v inojazyčných novinách a časopisoch. Ku každému dokumentu je pripojená krátka hodnotiaca charakteristiku a vysvetľujúce poznámky. Projekt bude pokračovať spracovaním nadväzujúceho obdobia po rok 1938.

Andrej Hlinka (1864 – 1938) patrí k najvýznamnejším osobnostiam moderných slovenských dejín. Preto vydanie vedeckej kritickej pramennej edície obsahujúcej jeho prejavy a články umožní lepšie a precíznejšie zhodnotiť jeho miesto a význam v slovenských dejinách, ale aj uvedomiť si jeho odkaz aj pre dnešnú dobu.

František Paňák bol jezuitský kňaz, kritik komunistického režimu a politický väzeň aj publicista. Pracoval s mládežou v Bratislave a býva označovaný aj ako apoštol Košíc a východného Slovenska.

Bibliografiu tvorí výber článkov, štúdií a monografií o Rudolfovi Schusterovi v slovenskom, českom, maďarskom, nemeckom, poľskom a ukrajinskom jazyku publikované za uvedené obdobie. Zachytáva predovšetkým slovenskú a českú tlačovú produkciu, ktorá sa nachádza v knižničnom fonde Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, menej vo fondoch iných knižníc. Záznamy sú spracované z vlastnej databázy knižnice, doplnené aj o pramene z databázy kis3g.sk, zo súborného katalógu Českej republiky, z databázy svetovej digitálnej knižnice a zo súborného katalógu InfoGate. Touto publikáciou vzdávame hold Rudolfovi Schusterovi k jeho 85. životnému jubileu.

Spomienky Dušana Viesta ml. (1923 – 2000) na prenasledovanie a väznenie v rokoch 1948 a 1950 – 1953 približujú perzekúciu príbuzných veliteľa povstaleckej armády generála Rudolfa Viesta zo strany komunistického režimu. Synovec jedného z najvýznamnejších osobností boja proti fašizmu a zároveň syn zakladateľky rozsiahlej občianskej odbojovej skupiny Flóra Kvetoslavy Viestovej už ako študent gymnázia naplno vstúpil do zápasu s nedemokratickým režimom Slovenského štátu.

Československé období v letech 1919 - 1939 zanechalo nepřehlédnutelnou stopu na Podkarpatské Rusi, dnešní Zakarpatské Ukrajině. Předválečné dvacetiletí přineslo pro Rusíny národní obrození nejen ve smyslu politickém, ale i v oblastech vzdělanosti a kultury. Ústava ČSR zaručovala možnosti rozvoje národního života a zachování vlastní identity i příslušníkům jiných národností, žijících v zemi. Významným faktorem při obnově Podkarpatska byla vyspělost západních častí republiky v hospodářské a vzdělanostní oblasti a v neposlední řadě účast českých a slovenských odborníků na rozvoji země. Bez vysoké úrovně českého průmyslu a vědy by se těžko mohly zabezpečit dodávky na Podkarpatskou Rus pro potřeby dopravy, zemědělské mechanizace nebo i rozhlasového vysílání. Podávají o tom svědectví kapitoly 3. dílu Československého světa v Karpatech (ČSSK 3) o rozvoji zemědělství, automobilizmu, o hasičích, o českých a slovenských podnikatelích v Užhorodě a v Chustu, o vysílání čs. rozhlasu pro Podkarpatskou Rus. V průběhu předválečného období je v zemi zaznamenán rozvoj i v oblastech společenského života a kultury. Pojednávají o tom také kapitoly ČSSK 3 (Činnost okrašlovacích spolků, Astronomická společnost v Užhorodě, Kina na Podkarpatské Rusi, Město Užhorod v české literatuře, Podkarpatsko očima slovenských spisovatelů, Tělovýchova a sport, Hvězdy nad Poloninami, Vojenský život v Užhorodě a další). Svědectví a vzpomínky nám připomínají Podkarpatskou Rus - sousední zemi, s kterou jsme žili ve společném státě a která je součástí společného kulturního a historického dědictví.

tlači a v miestnych informačných zdrojoch Ľubietová 1940 – 1943.Napriek tomu, že ide o výsledok viacročného výskumu, monografia nesie zámerne aj príbehovú stopu, pomocou ktorej poľudšťuje život židovskej komunity v Ľubietovej, v obci banskobystrického okresu. Primárnym cieľom, ktorý sa podarilo naplniť, je priblíženie spôsobu komunikácie o Židoch v úradnej korešpondencii, ich zobrazenie v regionálnej tlači, ako i charakter informácií o ich žití zachytený miestnymi kronikami. Snáď výstižne približuje prínos monografie jeden z jej recenzentov, Ľubomír Bajaník z Katedry žurnalistiky, Filozofickej fakulty UK: „... monografia P. Polievkovej je hodnotný vedecký text, ktorý radi privítajú záujemcovia o dejiny židovskej komunity na Slovensku, ale aj tí, ktorí pátrajú po príčinách vyhroteného vzťahu slovenskej spoločnosti k Židom.[...]Mimoriadne prínosné je hľadanie vzťahu medzi propagandistickými antisemitskými tézami v regionálnej tlači a v konaní úradných zložiek na jednej strane a na strane druhej reálnym životom v obci...“

Don Titus Zeman (1913-1969) bol sileziánský kňaz, který podstúpil križovú cestu mučesníka, ked´ponúkl svoj život na záchranu kńažských povolání.

Jedna z najvýraznejších premien Bratislavy sa udiala pred 50 rokmi. Vznikala v tom čase nová dominanta mesta: Most SNP. Dizajn mosta spred polstoročia je taký originálny a nadčasový, že dodnes žasneme nad umom a nadaním jeho tvorcov z vtedajšej Slovenskej vysokej školy technickej. Nad ich odvahou a ambicióznosťou. Most SNP preklenul Dunaj v jedinečnej podobe a jeho silueta vpečatila mestu novú identitu. Raritné dobové reportážne fotografie Juraja Bonča z výstavby sa stretávajú v knihe s ich súčasnými verziami. Jeho pokračovateľ, fotograf Ľubomír Deák, si dal záležať na tom, aby ich spravil presne z tej istej pozície, z akej boli pred 50 rokmi odfotené. Monochrómia verzus farebnosť, budovanie zajtrajškov verzus svet dneška, z akéhokoľvek pohľadu sa na to pozriete, je to zaujímavé porovnanie. Pripomeňte si teda, aké to bolo, pozrite si, aké to je, a zasnívajte sa, aké to mohlo byť – to všetko vďaka výnimočnej fotodokumentácii tejto významnej bratislavskej premeny v majstrovsky spracovanej knihe.