Zeitgeschichte

Vel´ké  udalosti a fenomény rokov 1938-1989 v regiónoch Slovenska.

Zborník z vedeckej konferencie Banská Bystrica 10.-11.mája 2011. 

Pri bližšom pohľade na dejiny druhej svetovej vojny si uvedomíme, že – v porovnaní s prelomovým rokom 1943 – na vojenské, ale tiež už aj na politické udalosti v Európe, bol bohatší rok 1944. Udiali sa v ňom najväčšie a najúspešnejšie ofenzívne operácie Spojencov ako vylodenie v Normandii a oslobodzovanie západnej Európy, či operácia Bagration a sovietsky postup do strednej Európy a na Balkán. Zároveň sa odohrali aj rozhodujúce vojensko-politické akcie odboja či dovtedajších nemeckých satelitov – Varšavské povstanie, Slovenské národné povstanie, rumunský prevrat, prechod Bulharska či Fínska na stranu Spojencov a pod. Na východných i západných územiach, oslobodených od nemeckých armád, sa začal vytvárať nový povojnový život, zbavený nacizmu, fašizmu, rasizmu či autoritárstva. Najmä v Sovietmi oslobodených/obsadených krajinách však automaticky neznamenal návrat k predvojnovým politickým poriadkom a štruktúram, či k demokracii. Už v roku 1944 sa totiž položili prvé základy pre neskoršie rozdelenie kontinentu na prodemokraticky západnú a prosovietsku (komunistickú) východnú Európy.

Práve s ohľadom na nedoceniteľný význam roku 1944 pre dejiny Slovenska a Európy, päťdesiatva autorov zo Česka, Izraela, Nemecka, Poľska, Slovinska, Spojených štátov amerických, Srbska a Slovensko sa rozhodlo spracovať problematikou kľúčovej udalosti moderných slovenských dejín – Slovenského národného povstania, v kontexte dobového európskeho vývoja. Nimi pripravené kapitoly ponúkajú pohľad na najdôležitejšie vojenské, politické, hospodárske, kultúrne a celospoločenské udalosti, procesy i osobnosti, ktoré pred sedemdesiatimi rokmi hýbali Slovenskom a Európou. Slovenský čitateľ má tak jedinečnú možnosť stretnúť sa v tejto publikácii nie iba s domácou provenienciou a percepciou slovenskej vojnovej a povstaleckej reality, ale môže nazrieť aj do vývoja, ktorý prebiehal v susednom Poľsku, českých krajinách, územiach bývalej Juhoslávie a podobne. Okrem toho má jedinečnú možnosť konfrontovať „naše“ vnímanie „našich“ národných dejín s pohľadom zahraničných historikov.

Publikace byla vydaná k 20. výročiu ustanovenia Slovenského olympijského výboru (19.12.1992). Olympijská spoločnosť Slovenska vznikla 6. apríla 1990 v Bratislave, čiže ešte v období bývalého Československa. Napriek tomu, že v českej časti spoločného štátu narazili slovenské snahy v tom čase na značné nepochopenie a odsúdenie spojené s obvineniami z nacionalizmu, podarilo sa jej rozvinúť vcelku bohatú a pestrú činnosť. OSS postavila predovšetkým v oblasti rozvoja olympizmu pevné základy, na ktorých potom mohol bezproblémovo pokračovať SOV. Z jej iniciatívy začali napríklad vznikať regionálne olympijské kluby, spočiatku ešte koncipované ako kluby olympionikov. Tie sa zakrátko začali označovať ako „predĺžené ruky“ slovenskej olympijskej centrály v Bratislave a postupne sa rozrastali. Dnes ich pôsobí už dvadsať.

Zborník příspěvků věnovaných významnému historikovi Dr.Jozefovi Jablonickému. 

Z obsahu: Gustáv Husák a jeho štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Československá emigrace v Juhoslávii na začátku 2.světové války. Černovickí Židia a holokaust 1941-1944.Židia na Slovensku neboli na predaj-Svätá stolica a holokaust slovenských Židov v lete 1942. Státoprávní představy slovenských komunistů v období 2. světové války. Nekomunistický odboj na Slovensku v roku 1943. Banská Bystrica-prvé štyri dni Povstania. Propagandistická rezignácia: rok 1968 a jeho režimov výklad pre mládež.  

Vnímanie židov/Židov zo strany predstaviteľov slovenského národného hnutia pred a bezprostredne po vzniku Československej republiky v roku 1918 stále nie je dostatočne historicky spracované. Počas približne päťdesiatich rokov od uzákonenia emancipácie židovského obyvateľstva v roku 1868, ktoré predchádzalo vyostreniu národnostnej politiky v dualistickom Uhorsku, prešli obe komunity rozličným vývojom: zatiaľ čo veľká časť hornouhorských židov/Židov zaznamenala socioekonomický vzostup, ktorý sa následne odrazil v ich príklone k maďarčine a maďarskej kultúre, zažívali predstavitelia slovenského národného hnutia obdobie marginalizácie, ba až otvoreného útlaku. Táto situácia sa takpovediac zo dňa na deň zmenila po zániku Uhorska, keď nový československý establishment spochybnil postavenie židovskej menšiny a pristúpil prvýkrát v slovenských dejinách k riešeniu tzv. "židovskej otázky".

Výskum, založený na autobiografickom rozprávaní cez prizmu takzvaných malých dejín, bol nasmerovaný na dve generácie narodené pred vojnou, resp. na prelome 40. a 50. rokov. Publikácia je pokusom o objektívnejší obraz nedávnej minulosti, poznačenej diktátom jednej strany, hoci, ako zdôrazňuje Profantová, cieľom nebola politická interpretácia vybraných problémov. Tými sú okrem iných aj móda, poľnohospodárstvo, bytová výstavba, vznik a vývoj priemyselného mesta či „socialistickej dediny“. Záverečnú kapitolu venuje autorka reflexii socialistickej každodennosti v anekdotách, pričom píše, že keby boli autoritatívne režimy múdre, tolerovali by politický vtip ako ventil uvoľnenia. Skutočnosťou však boli perzekúcie, možno aj pre takúto anekdotu. „V sibírskom tábore sa pýta jeden trestanec druhého: Prečo si tu? - Lebo som sa v tridsiatom deviatom zle vyjadril o súdruhovi Popovovi. A ty? - Lebo som sa v štyridsiatom treťom dobre vyjadril o súdruhovi Popovovi. - Potom sa obaja pozrú na tretieho: A ty? - Ja som súdruh Popov.“

Autor predstavuje podoby a vedúce osobnosti ženského národného hnutia na Slovensku.